Urobilinogén vzniká rozkladom bilirubínu, žlčového pigmentu. Váš lekár môže skontrolovať hladinu urobilinogénu, keď má podozrenie, že vaša pečeň nefunguje správne alebo že trpí upchatím žlčovodov alebo hemolytickou anémiou. Aké sú normy urobilinogénu v moči? Aký je dôkaz zvýšenej hladiny urobilinogénu?

Urobilinogénje produktom metabolizmu bilirubínu. Hlavným zdrojom bilirubínu je hemoglobín (70-80%) - proteín obsiahnutý v erytrocytoch, ktorého funkciou je transport kyslíka. Zvyšok bilirubínu (20 – 30 %) pochádza z rozkladu iných molekúl, napr. enzýmov, v pečeni.

Urobilinogén - výsledok metabolizmu bilirubínu

Bilirubín v krvi sa spája s albumínom a tak je transportovaný do pečene. Potom sa v hepatocytoch (pečeňové bunky) konjuguje so zvyškami kyseliny glukurónovej za účasti enzýmu UDP - glukuronyltransferázy

Vznikajú vo vode rozpustné zlúčeniny bilirubínu. Vylučujú sa do žlče na biliárnom póle hepatocytov za účasti špeciálnej pumpy. V tenkom a hrubom čreve sa bilirubín pôsobením bakteriálnej glukuronidázy mení na urobilinogény. Asi 20 % tohto urobilinogénu sa vstrebáva do krvi a cez pečeň sa vylučuje žlčou a v malom množstve aj močom.

Pri poškodení pečene alebo zvýšenom rozpade červených krviniek pečeň nedokáže zachytiť a spracovať toto množstvo urobilinogénov, a preto je ich vylučovanie močom zvýšené. Urobilinogén sa v moči premieňa na žltý urobilínový pigment, ktorý mu dodáva jeho farbu. Urobilinogén zostávajúci v lúmene čreva (tzv. sterkobilinogén) podlieha oxidácii, výsledkom čoho je vznik hnedého pigmentu - sterkobilínu.

Normy a dôležitosť urobilinogénu v diagnostike

Stanovenie koncentrácie žlčových pigmentov v moči má diagnostický význam. Neadekvátne hodnoty urobilinogénu a bilirubínu vo vašom moči môžu byť príznakom ochorenia pečene. Norma urobilinogénu v moči je<1 mg/dl. Poziom podwyższony może świadczyć o hemolizie, tzn. zwiększonym rozpadzie krwinek czerwonych, stanach zapalnych wątroby, marskości wątroby.

Nižšie uvedená koncentrácia urobilinogénu indikuje mechanickú žltačku. Bilirubín je pigment, ktorý by sa za normálnych okolností nemal objaviť v moči. Jeho prítomnosť môže tiež naznačovať patologické stavy pečene, zvýšený rozpad červených krviniek alebo urolitiázu.

Veľmi dôležité je aj stanovenie hladiny bilirubínu v krvi. Rozlišujeme priamy a nepriamy bilirubín – teda konjugovaný s kyselinou glukurónovou. Určenie týchto parametrov má osobitný význam pri určovaní etiológie žltačky.

Žltačka - etiológia a diferenciácia

Žltačka je žltkasté sfarbenie skléry, slizníc a kože spôsobené hromadením bilirubínu v tkanivách. Jasná žltačka u dospelých sa prejavuje pri koncentrácii bilirubínu okolo 2,5 mg/dl. Žlté sfarbenie sa najprv objaví na sklére, potom na koži. Vyrieši sa v opačnom poradí. Ak máme do činenia s nekonjugovanou hyperbilirubinémiou - tak príčina je pravdepodobne pred pečeňou - napr. hemolýza, lieky, Gilbertov syndróm, Criglerov-Najjarov syndróm. Výsledky biochemických testov funkcie pečene pri týchto ochoreniach sú v rámci normy. Stolica je tmavá a farba moču je normálna.

Pri konjugovanej hyperbilirubinémii sú zvýšené hladiny bilirubínu zvyčajne spojené s abnormálnymi chemickými testami pečene. Príčina potom pravdepodobne leží v pečeni (napr. vírusová hepatitída, lieky poškodzujúce pečeň, autoimunitné ochorenia, toxické poškodenia) alebo v extrahepatálnych žlčových cestách (extrahepatálna príčina).

Kategórie:

Výskum