Angiografia je zobrazovacie vyšetrenie používané na hodnotenie krvných ciev, najčastejšie tepien. Pri vykonávaní angiografie sa používajú röntgenové lúče a tieňovanie - kontrastné látky. Umožňuje nájsť miesta abnormálneho prekrvenia spôsobeného mnohými rôznymi ochoreniami a tiež pomáha naplánovať ďalšie postupy a niekedy aj nasadiť okamžitú chirurgickú liečbu. Stojí za to zistiť, koľko možností vám tento typ výskumu dáva, o čo presne ide. Článok tiež popisuje, kedy sa angiografia vykonáva a možné riziká s ňou spojené.

Angiografiaje jedno z rádiologických vyšetrení, pri ktorých sa posudzujú vybrané prvky obehového systému, možno ju vykonávať neinvazívnymi (napr. CT angiografia) alebo invazívnymi metódami ( koronárna angiografia) ) súvisiaci s punkciou cievy, ale umožňuje simultánnu terapiu v rámci špecifickej cievy.

Princíp angiografie je založený na podaní kontrastnej látky a zhotovení série röntgenových snímok pri plnení ciev kontrastom. V dôsledku toho sú cievy viditeľné ako jednotný tieň, ktorý sleduje ich priebeh. Takýto obraz bude následne interpretovaný a na jeho základe môžu byť implementované príslušné postupy.

Za štandardných podmienok sú krvné cievy priepustné pre röntgenové lúče a v praxi ich nemožno zobraziť iba ožiarením. Pri angiografii sa preto vnútro cievy naplní kontrastnou látkou, ktorá je nepriepustná pre röntgenové žiarenie a umožňuje zobrazenie vyšetrovanej cievy

Upozorňujeme, že získaný obrázok odráža vnútro cievy a iba miesta, kde prúdi krv. Týmto spôsobom nie je možné zobraziť stenu a vonkajší povrch cievy alebo miesta, kde neprúdi kontrast. Po podaní kontrastnej látky sa urobí séria röntgenových lúčov, takzvaná fluoroskopia, ktorá ukazuje skúmanú cievu.

Angiografia: metódy cvičenia

Klasická angiografia - ako už bolo popísané vyššie, toto vyšetrenie sa vykonáva podaním kontrastnej látky priamo do cievy, ktorú chceme zobraziť. Potom sa urobí séria röntgenových snímok,ktoré znázorňujú tečúci kontrast, teda nepriamo cievu, jej vetvy, prípadné rozšírenia, prasknutie cievy a odtok kontrastu, jej nesprávne prúdenie, prípadne jej uzavretie a nedostatok prietoku. Týmto spôsobom sa robí venografia (flebografia), kde sa kontrast podáva intravenózne a posudzujú sa žily a častejšie arteriografia - posúdenie tepien a ich vetiev:

  • pľúcne tepny
  • tepny končatín
  • brušné tepny
  • mozgové tepny

Variantom arteriografie je koronárna angiografia, t.j. hodnotenie koronárnych artérií (zásobujúcich srdce), v tomto prípade sa cez femorálnu alebo radiálnu artériu zavádzajú dlhé katétre, cez ktoré sa podáva kontrast koronárnych artérií. . Koronarografia je vyšetrenie, ktoré umožňuje a vykonáva sa vždy počas koronárnej angioplastiky, teda stentovania.

Angiografia mozgových ciev sa môže vykonať podobným spôsobom, potom sa namiesto koronárnych artérií podáva kontrast do vnútornej krčnej tepny. V tomto prípade je možný aj koncept terapie, napr. pri mozgových aneuryzmách

V súčasnosti - v dobe rádiológie a intervenčnej kardiológie sa klasická angiografia najčastejšie vykonáva ako súčasť invazívneho výkonu. Sú prípady, kedy invazívne vyšetrenie nie je potrebné a dostatočný obraz poskytujú metódy založené na tomografii, MRI alebo ultrazvuku. Nižšie opísané testy sú neinvazívne metódy zobrazovania ciev a nepovažujú sa za typickú angiografiu, aj keď ukazujú cievy.

  • Počítačová tomografia-angio-TK

Princíp vyšetrenia je rovnaký ako pri klasickej angiografii: intravenózne sa podá kontrast a po stanovenom čase sa vykoná počítačová tomografia vyšetrovanej oblasti. V tomto prípade je možné zobraziť tepny aj žily, toto vyšetrenie sa často používa na posúdenie hlavových ciev alebo pľúcnych tepien pri podozrení na pľúcnu embóliu

Variantom tohto vyšetrenia je Angio-CT koronárnych artérií, na rozdiel od koronárnej angiografie ide o neinvazívnu metódu využívanú najmä u pacientov s podozrením na ischemickú chorobu srdca. Bohužiaľ má nižšie rozlíšenie, je ťažšie interpretovateľný a menej citlivý ako klasická angiografia.

  • Zobrazovanie magnetickou rezonanciou-angio-MR

Táto metóda sa nazýva angiografia, ale princíp jej implementácie je úplne odlišný od väčšiny štúdií tohto typu. V prvom rade využíva magnetickú rezonanciu, takže tu nie je röntgen. Tiež vďakapri tejto technike sa kontrastné látky používajú zriedkavo, pretože samotná MRI umožňuje posúdenie ciev aj pri absencii kontrastu v jej svetle. Angio-MR sa najčastejšie používa na hodnotenie ciev mozgu a oveľa menej často na hodnotenie koronárnych ciev.

  • USG

Ultrazvuk tiež umožňuje vyhodnotiť cievy. Ultrazvuk ukazuje predovšetkým štruktúru steny cievy a rýchlosť prietoku krvi, čo nepriamo naznačuje prítomnosť možného zúženia. Žiaľ, toto vyšetrenie je technicky náročné a možné len na cievach dostupných pre ultrasonografiu, preto nie je možné takto vyšetriť napr. koronárne artérie, navyše výsledky závisia od uhla priloženia snímača a frekvencie ultrazvuku použitej pri vyšetrení.

Klasická angiografia: indikácie

Angiografia má vďaka svojim širokým diagnostickým a terapeutickým možnostiam mnoho aplikácií:

  • ochorenia tepien, napríklad ich stenóza v priebehu aterosklerózy (ischemická choroba srdca, ischémia dolných končatín, stenóza karotíd). Na základe toho sa posudzuje, či je potrebná invazívna alebo konzervatívna – farmakologická liečba
  • infarkt
  • podozrenie na embóliu, napr. pľúcna embólia
  • vývojové chyby ciev a ich možná korekcia
  • hlboká žilová trombóza
  • diagnostika cerebrovaskulárnych ochorení, napr. aneuryziem

Klasická angiografia: priebeh

Tieto vyšetrenia sa vykonávajú v laboratóriu invazívnej rádiológie alebo v hemodynamickom laboratóriu (v prípade koronárnej angiografie), operátorom je najčastejšie rádiológ, cievny chirurg alebo kardiológ v závislosti od typu vyšetrenia

Krvné testy sa vykonávajú pred angiografiou, vrátane kompletného krvného obrazu a kreatinínu, aby sa skontrolovala funkcia obličiek na kontrast.

Ďalšia príprava na výkon zahŕňa ošetrovateľské činnosti - zavedenie kanyly, oholenie miest cievneho vstupu a ich dezinfekciu, posledná sa vykonáva na izbe bezprostredne pred zákrokom

Pôst pre procedúru

Samotná angiografia začína lokálnou anestézou v oblasti cievneho prístupu - v slabinách alebo na zápästí. Potom sa po prepichnutí cievy zavedie do cievy katéter, ktorý vedie do cievy, ktorá je cieľom angiografie. Poloha katétra sa hodnotí pomocou röntgenových lúčov. Potom sa aplikuje kontrast, ktorý sa zmieša s krvou a naplní vyšetrované cievy, čo umožní jej vizualizáciu

Výsledkom je krátky film - séria sériových röntgenových fotografií, je uložený vo verziidigitálny, aby ste sa k nemu mohli vrátiť neskôr. Po zachytení snímok je možné dokončiť vyšetrenie alebo vykonať kardiologický alebo intervenčný rádiologický výkon. Potom sa katéter odstráni a na miesto vpichu sa aplikuje tlakový obväz.

Angiografia: možné komplikácie

Akýkoľvek typ angiografie je bezpečný test a komplikácie sú zriedkavé. Ak sa robí tomografia alebo magnetická rezonancia, rizikom je len podanie kontrastu – u alergikov sa môžu vyskytnúť alergické reakcie, pri ochoreniach obličiek ich poškodenie. Obidvom týmto komplikáciám možno adekvátne predísť, ak je lekár pripravujúci sa na zákrok informovaný o precitlivenosti na kontrastnú látku alebo ochorení obličiek.

Poškodenie obličiek aj alergická reakcia sa môžu vyskytnúť aj pri klasickej angiografii.

Ďalšie komplikácie môžu súvisieť s miestom zavedenia katétra – cievnym prístupom, môžu to byť hematómy a modriny, prípadne cievne poškodenie

Závažnejšie udalosti sa vyskytujú výnimočne a líšia sa v závislosti od vyšetrovanej oblasti tela a typu vyšetrenia, môžu to byť:

  • infarkt
  • porucha rytmu
  • ťah

Riziko komplikácií však vždy preváži výhody získané počas testov, čo umožňuje na jednej strane diagnostiku a ďalšiu vhodnú liečbu a na druhej strane často okamžitú liečbu v prípade poškodenia alebo zúženia cievy.

Angiografia: kontrastné látky

Kontrastné látky používané v klasickej angiografii a CT angiografii obsahujú jód. Tento prvok je netoxický a zároveň absorpciou oslabuje prestup röntgenových lúčov, čím zabezpečuje kontrastný efekt. Vďaka tomu zostane oblasť obsahujúca shader tmavšia ako zvyšok obrázka, čo vám umožní posúdiť ju.

Jódový kontrast môže byť iónový alebo neiónový, prvý je o niečo toxickejší a predstavuje riziko poškodenia obličiek u ľudí s ochorením obličiek, preto sa v takýchto prípadoch používajú neiónové činidlá.

Ak sa pri vyšetrení magnetickou rezonanciou použijú kontrastné látky, ide o úplne odlišné zlúčeniny, ktoré neobsahujú jód a ich štruktúra je založená na gadolínii.

O autoroviPoklona. Maciej GrymuzaAbsolvent Lekárskej fakulty LFUK K. Marcinkowski v Poznani. Vyštudoval univerzitu s veľmi dobrým výsledkom. V súčasnosti je lekárom v odbore kardiológia a doktorandom. Zaujíma sa najmä o kardiológiuinvazívne a implantovateľné zariadenia (stimulátory).

Kategórie:

Výskum