OVERENÝ OBSAHAutor: MUDr. Karolina Karabin, PhD, molekulárna biologička, laboratórna diagnostika, poradkyňa pre výživu a životný štýl
Migréna je chronické ochorenie, ktoré sa prejavuje predovšetkým opakujúcimi sa silnými bolesťami hlavy. Zatiaľ čo príčiny migrény neboli jasne stanovené, bolo poznamenané, že rôzne faktory životného štýlu, ako je stres, cvičenie a strava, môžu byť spúšťačmi migrénovej bolesti hlavy. Z tohto dôvodu sa oplatí podporovať farmakoterapiu aj nefarmakologickými metódami, vrátane zmeny životného štýlu, pri ktorej môže byť nápomocná návšteva dietológa alebo odborníka na výživu.
Migréna je chronické ochorenie charakterizované záchvatovitými bolesťami hlavy. U 30 % pacientov sa tzv aura, teda symptómy, ktoré predchádzajú bolesti hlavy, ako sú poruchy videnia, citlivosť na svetlo, zvuk a pachy, nevoľnosť a vracanie. Prítomnosť alebo absencia aury je dôležitým kritériom pre klasifikáciu migrény:
- migréna bez aury
- migréna s aurou
Asi 12 % svetovej populácie trpí migrénou a je diagnostikovaná častejšie u žien ako u mužov. Vrchol výskytu migrény je medzi 35. a 39. rokom života.
Aké sú príčiny migrény?
Presná príčina a mechanizmus rozvoja migrény stále zostáva záhadou. Migréna je s najväčšou pravdepodobnosťou prejavom vrodeného sklonu k prehnanej reakcii na rôzne podnety, čo môže byť výsledkom množstva intrakraniálnych a extrakraniálnych neuronálnych porúch.
Svoju úlohu zohráva aj dedičný základ, keďže je zdokumentované, že riziko migrény u príbuzných pacientov je 3-krát vyššie ako u príbuzných zdravých ľudí
Ukázalo sa, že záchvaty migrény spúšťajú rôzne environmentálne faktory a niektoré z najlepšie popísaných sú tie, ktoré súvisia so životným štýlom.
Retrospektívna štúdia Kelmana a kol. z roku 2007 ukázala, že 76 % pacientov je schopných identifikovať faktory, ktoré spúšťajú migrénu.
Najbežnejšie spúšťače sú:
- stres (80 %),
- hormonálne zmeny u žien (65 %),
- vynechanie jedla (57 %),
- zmena počasia (53 %),
- nedostatok spánku (50 %),
- intenzívne vône (40%),
- bolesť krku (38 %),
- vystaveniesvetlé (38 %),
- konzumácia alkoholu, najmä vína (38 %),
- fajčenie (36 %),
- ísť spať neskoro (32 %),
- vysoká teplota (30%),
- jedlo (27 %),
- fyzická aktivita (22 %).
Ako liečiť migrénu?
Pri liečbe migrény sa používajú najmä farmakologické látky, ako sú lieky:
- protizápalové a analgetické, napr. ibuprofén,
- antiemetikum, napr. metoklopramid,
- sedatívum, napr. diazepam,
- špecifické lieky proti migréne, napr., ktoré ovplyvňujú receptory podieľajúce sa na záchvatoch migrény,
- pomocné lieky, napr. kodeín.
V liečbe migrény sa okrem farmakoterapie využívajú aj nefarmakologické metódy, medzi ktoré patrí aj zmena životného štýlu pacienta vrátane spôsobu stravovania. Toto je obzvlášť dôležité u ľudí, u ktorých je farmakologická liečba neúčinná, napríklad z dôvodu rezistencie na lieky, neúčinná alebo nespĺňa očakávania pacienta v dôsledku vedľajších účinkov spôsobených liekmi.
Diéta na migrénu
Štúdie ukázali, že rôzne diéty môžu byť účinné pri znižovaní frekvencie migrénových bolestí hlavy. Predpokladá sa, že niektoré diéty môžu zmierniť priebeh migrény ovplyvnením hladín signálnych látok, ako je serotonín, oxid dusnatý, adiponektín, leptín, mitochondriálne funkcie a zloženie črevnej mikroflóry.
V poslednej dobe sa veľká pozornosť venuje ketogénnej diéte, ktorá istým spôsobom napodobňuje rôzne formy kalorickej reštrikcie. Ketogénna diéta je terapeutická intervencia zameraná na metabolizmus mozgu a jej cieľom je zvýšiť koncentráciu ketolátok v tele.
Hoci presný mechanizmus účinku tejto diéty na priebeh migrény nie je známy, predpokladá sa, že ketolátky môžu byť alternatívnym zdrojom energie pre náš mozog, a preto je pravdepodobné, že obídu niektoré abnormality glukózy metabolizmus a transport pozorovaný u ľudí s migrénou.
Medzi ďalšie typy diét, ktoré môžu zmierniť priebeh migrény, patria nízkosacharidové diéty alebo diéty s nízkym glykemickým indexom. Je však potrebné zdôrazniť, že v mnohých prípadoch stačí na efektívne zníženie frekvencie útokov zaviesť niekoľko pravidiel zdravého stravovania
