Ľutuješ svojich rodičov? OTEC bol príliš prísny, MAMA ma nevedela milovať. Pristrihli mi krídla – často za svoje zlyhania obviňujeme rodičov. Veríme správne, že odkedy sme mali zlé detstvo, môžeme už odpísať celý svoj život?

„Kvôli otcovi mám problémy s mužmi, kvôli mame si neverím a obaja rodičia ma vychovali zle a teraz si neviem rady s vlastným synom“ – hovoria tí, ktorí pociťovaťodpor k mojim rodičom . - Toto je prirodzená tendencia - vysvetľuje psychologička Anna Dzierżawska - Ľudia umiestňujú zmysel pre zodpovednosť za neúspechy mimo seba a za úspechy vo svojom „ja .“ Rodičia s nami zostávajú roky, majú svoj podiel na budovaní našej identity, a tak sa stávajú „v službe“ vinnými za naše zlyhania v dospelosti. V skutočnosti však za ne nenesú zodpovednosť. Psychoanalytici sa domnievajú, že skutočne existujú prvky detstvo v ľudskom vývoji, ktoré položilo základ pre celý náš dospelý život. Ale tieto faktory nás vedú, to znamená, že detstvo nás neformuje navždy a my ako dospelí môžeme vždy zmeniť svoje životy.

Dôležité

Mám zášť voči svojim rodičom o …

Komentáre Anna Dzierżawska, psychologička.

1. MONIKA (32): „Kvôli otcovi si nemôžem nájsť muža.“ RADA: Otec a mama vám asi neukázali, ako sa dá vybudovať uspokojujúci a napĺňajúci vzťah medzi mužom a ženou. Našťastie sa to môžete naučiť od iných, možno od dedka a babky alebo tety a strýka? Niekedy sa môžete inšpirovať rodičmi kolegov. 2. BOŻENA (45): „Moji rodičia vždy hovorili, že som neúspešná. Kvôli nim si stále neverím.“ RADA: Nepoznám rodičov, ktorí vedome ubližujú svojim deťom. Niekedy je riešením myslieť si, že nám dali toľko, koľko momentálne mohli. Pozrite sa na vzťah medzi vašimi rodičmi a ich rodičmi. Chýba im niečo? Asi áno. Od rodičov sa učíme, ako túto úlohu plniť. Stáva sa, že nám chýbajú pozitívne vzory. Potom, ak môžeme, je dobré ich hľadať inde. 3. MARTA (39): „Mama ma zle vychovala. Za nič nebudem opakovať jej chyby!“ TIP: Pozor! Čím viac chcete odmietnuť vzory svojich rodičov, ktoré považujete za neprijateľné, tým je pravdepodobnejšie, že budete konať tak, ako konáteich 4. HALINA (47): „Keďže som mala zlé detstvo, bude to celý môj život.“ RADA: Ak vytrváte, máte veľkú šancu splniť toto proroctvo. Obviňovať svojich rodičov zo všetkých našich neúspechov v živote je ako odsúdiť samých seba na večné utrpenie. Hnev a pocit nespravodlivosti nás držia v minulosti a nedávajú nám šancu ísť vlastnou cestou. A svojím vlastným spôsobom.

Zášť voči rodičom: pravá príčina – blokovanie

V skutočnosti obviňujeme našich rodičov z blokády, ktorá nám bola počas dospievania uvalená, hovorí Martin Shepard, americký psychoterapeut. Táto blokáda nás brzdí vo vzťahu s rodičmi ako dieťa alebo dospievajúci. Ľudia, ktorí sú vo fáze dieťaťa zablokovaní, sa v kontakte s rodičmi cítia ako 5-roční, sú voči nim prehnane submisívni a závislí (rodičia ich držia za ruku, uspokojujú všetky ich rozmary), kým v tínedžerskej fáze sa správajú v rebelantským a konfliktom vyvolávajúcim spôsobom. Ak uviazneme, nielenže dobrovoľne obviňujeme svojich rodičov. Obviňujeme aj iných, nenesieme zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Máme pocit, že sme závislí na rodičoch. Nemáme o sebe najlepší obraz, neuznávame sa ako rovnocenní s ostatnými.

Ľahko zistíte, či je problém váš. Zvážte, či sa voči svojim rodičom necítite aspoň trochu rozpačito, napríklad nechcete, aby sa stretávali s vašimi priateľmi. Príčinou hanby je často pocit, že ste stále rozšírením svojej matky alebo otca, pretože sa bojíte, že ak vaši rodičia urobia niečo trápne, ľudia sa budú smiať vám a nie im. Ďalším znakom závislosti sú neustále denné telefonáty mojim rodičom, neustále sa usilujúce o ich súhlas alebo hovorenie: „Nikto nie je ku mne taký dobrý ako moja matka (otec).“

Dôležité

Aby dieťa nehľadalo háčiky

Napriek našim najlepším úmyslom, ak dieťa chce, nájde si na nás háčik, čo je dôkazom, že sme priložili ruku k dielu na jeho zlyhaniach. Ak sa riadime jeho želaniami, môže povedať: „Kúpili mi veci namiesto toho, aby prejavovali lásku,“ a ak sme tolerantní a dáme mu veľa slobody, môže po rokoch povedať: „Moji rodičia sa nezaujímali o to, čo som čo robím a čo som cítil." Jediné, čo môžeme urobiť, je pomôcť deťom vyrásť. Neotvárajme zakaždým ochranný dáždnik, ale nechajme dieťa pocítiť dôsledky svojho správania. Naše dieťa musí robiť rovnakú domácu úlohu ako my – musí si uvedomiť, že už nie je súčasťou svojich rodičov a že nie sú zodpovední za jeho činy.

Nikdy to nebude dokonalé a to je v poriadku

Zmeniťtvoj vztah vobec neznamena, ze sa prestanes hadat. O peniazoch, o spôsobe, akým vychovávame deti, o frekvencii stretnutí – to je to, s čím sa v dospelosti najčastejšie hádame. A nikdy neprestaneme – to sú zdravé argumenty. Výskumy ukazujú, že tento typ konfliktu najčastejšie iniciujú rodičia. Robia to preto, lebo keď pozorujú svoje dospelé deti a ich spôsob života, ktorý neakceptujú, berú to ako dôkaz, že ako rodičia zlyhali. V takýchto situáciách by ste sa im mali snažiť porozumieť. Bude pre nás jednoduchšie, keď sa pokúsime vidieť skryté dieťa v rodičoch. Nie je to ťažké, dospelí sú predsa len deti so starnúcou pokožkou.

Dôležité

Ľutuješ svojich rodičov? Tieto cvičenia môžu pomôcť

Ak sa odblokujeme z detskej či adolescentnej fázy a prejdeme do dospeláckej fázy, prestaneme obviňovať rodičov a ukončíme svoj náročný postoj. Aby sa to stalo, musíte vy a vaši rodičia uznať, že máte v živote spoločné ciele, že vaši rodičia sa k vám musia správať nielen ako k dieťaťu, ale aj ako k dospelému. Veľmi vám záleží na prijatí vašich rodičov a oni vás kritizujú namiesto toho, aby vás podporovali. Predstavte si, že idete okolo psychiatrickej liečebne a vidíte, že váš rodič kričí z okna to isté ako v dome. Aj vám by na tom záležalo? Pravdepodobne nie. Pripomeňte si tento obrázok vždy, keď váš rodič vkročí na váš výtlačok. Časom prestanete byť nervózny 2. Ak ste odkázaní na svojich rodičov, alebo im pravidelne telefonujete či chodíte na návštevu, tak choďte mesiac bez nich. Povedzte im, že chcete vidieť, aký by bol váš život bez takýchto kontaktov. 3. Postavte dve stoličky oproti sebe. Predstavte si, že váš rodič sedí na jednom z nich. Povedzte mu o všetkom zlom, čo ste pred ním skrývali. Buďte čo najúprimnejší. Potom sa staň svojim rodičom a odpovedz si sám. Pokračujte v rozhovore a zistite, či si navzájom lepšie rozumiete ako dospelí. Po takomto cvičení urobte podobný rozhovor vo svojom živote.

mesačník "Zdrowie"

Kategórie:

Psychológia