Inkontinencia stolice je najčastejším problémom starších ľudí, no môže sa vyskytnúť v akomkoľvek veku, vrátane detí. Príčiny fekálnej inkontinencie sú rôzne. Môžu to byť hemoroidy, t.j. análne varixy. Inkontinencia stolice sa môže objaviť aj po pôrode. Zistite, aké sú ďalšie príčiny fekálnej inkontinencie a aká je liečba.

Inkontinencia stoliceje problém s kontrolou defekácie (defekácie) a únikom plynov z gastrointestinálneho traktu. Podľa dostupných štatistík je fekálna inkontinencia celosvetovým problémom 2-3%. ľudí. Niektorí pacienti sfekálnou inkontinenciousa vyhýbajú rozhovorom s lekármi o svojom probléme, pravdepodobne z rozpakov, a preto sa predpokladá, že odhadovaná frekvencia tohto stavu je v skutočnosti podhodnotená.

Fekálna inkontinencia je dôležitým problémom, pretože môže viesť k podráždeniu análnej oblasti (táto oblasť tela sa môže infikovať a vyvinúť chronické, ťažko sa hojace rany), ako aj k významným psychickým poruchy. Pacient, ktorý stratí kontrolu nad jednou takou základnou fyziologickou činnosťou, akou je defekácia, môže zaznamenať výrazné zníženie sebaúcty a nakoniec sa môže jednoducho začať izolovať od ostatných. Takýmto komplikáciám sa dá predísťliečbou fekálnej inkontinencie- pacientom sú dostupné nechirurgické metódy aj chirurgická liečba

Inkontinencia stolice – príčiny

Inkontinencia stolice sa môže vyskytnúť u pacienta od narodenia - to je prípad detí, ktoré majú defekty v štruktúre konečníka a detí s defektmi miechy

Inkontinencia stolice môže byť aj získaný stav. Všeobecne povedané,príčiny fekálnej inkontinenciezahŕňajú akékoľvek stavy, ktoré vedú k oslabeniu análnych zvieračov alebo poškodeniu nervov zapojených do defekácie. Tieto poruchy môžu byť spôsobené takými stavmi ako:

  • poranenia panvy
  • diabetes
  • roztrúsená skleróza
  • pôrod
  • chronická zápcha
  • ťah
  • poranenia miechy
  • hnačka
  • výskyt komplikácií z inej chirurgickej liečbychoroby (napr. hemoroidy)
  • podstupujúci rádioterapiu panvy
  • zápalové ochorenia čriev (napr. Crohnova choroba)
  • rektálny prolaps
  • syndróm dráždivého čreva

Niektoré zo spomínaných faktorov (napr. epizódy hnačky) môžu viesť k dočasnej fekálnej inkontinencii, zatiaľ čo iné (napr. poranenie miechy) môžu viesť k trvalým poruchám defekácie.

Inkontinencia stolice je najčastejšia u starších ľudí, ale v skutočnosti sa môže objaviť v akomkoľvek veku – dokonca aj u novorodencov.

Inkontinencia stolice: príznaky

Inkontinencia stolice sa môže u jednotlivých pacientov líšiť. Niektorí pacienti pociťujú iba stratu kontroly nad únikom plynov z gastrointestinálneho traktu. U iných sa vyskytuje vyššie uvedená porucha, ako aj mimovoľný odchod riedkej stolice. Pri najťažších formách fekálnej inkontinencie pacient nie je schopný kontrolovať tok plynov z gastrointestinálneho traktu, ani vylučovanie riedkej alebo hustej stolice.

Inkontinencia stolice môže byť urgentná, t. j. keď pacient náhle pocíti potrebu vyprázdniť sa – môže byť taká silná, že pacient nestihne včas dosiahnuť toaletu. Ďalšou formou ochorenia je tá, pri ktorej pacient stolicu úplne nevedome vylúči – pretože pacient necíti tlak na stolicu, stolica nastáva spontánne

Stojí za to vedieť

Existujú určité skupiny pacientov so zvýšeným rizikom fekálnej inkontinencie. Tu možno spomenúť starších ľudí, pretože u nich je ochorenie najčastejšie. Ženy sú tiež ohrozené fekálnou inkontinenciou, pretože majú rizikový faktor špecifický len pre ne, teda pôrod. Samotné narodenie dieťaťa prirodzenou silou môže mať za následok poruchy vyprázdňovania, ale môžu sa objaviť aj v dôsledku komplikácií po nástrihu hrádze alebo ako komplikácia po pôrode s použitím klieští. Medzi ďalšie stavy, pri ktorých sa zvyšuje riziko fekálnej inkontinencie, patrí demencia, poruchy motoriky a dlhá anamnéza určitých chronických stavov (ako je cukrovka).

Inkontinencia stolice: diagnóza

V prípade pacientky s fekálnou inkontinenciou sa vykonáva množstvo rôznych testov, ktorých hlavným cieľom je zistiť príčinu poruchy. Jeden z prvých testov, ktorý je možné vykonať v akejkoľvek ordinácii lekára,existuje rektálne vyšetrenie, ktoré vám umožňuje spočiatku skontrolovať napätie análneho zvierača. Špecializovanejšie testy na diagnostiku fekálnej inkontinencie sú:

  • anorektálna manometria
  • transrektálny ultrazvuk
  • zobrazovanie pomocou magnetickej rezonancie panvy
  • defekografia (röntgenové vyšetrenie vykonané počas defekácie)
  • endoskopické vyšetrenia (ako je kolonoskopia)
  • elektrofyziologické testy (hodnotiace fungovanie nervov podieľajúcich sa na vylučovaní stolice)

Fekálna inkontinencia: liečba

Pacientov s fekálnou inkontinenciou možno liečiť konzervatívne aj chirurgicky. Prvý z týchto spôsobov liečby sa môže použiť u pacientov, ktorí majú nízku stolicu. Konzervatívny manažment je založený predovšetkým na zmene stravy – musíte znížiť riziko zápchy. Pacientom možno odporučiť aj užívanie rôznych liekov, najmä loperamidu proti hnačke. Niekedy sa odporúčajú aj rektálne čistiace infúzie.

Pri fekálnej inkontinencii sa niekedy používa behaviorálny tréning (biofeedback). V tomto prípade ide o cvičenia založené na opakovaných pokusoch o napnutie análneho zvierača. Počas takýchto cvičení sa pacientovi vloží do konečníka elektróda, ktorá je zodpovedná za zaznamenávanie elektrickej aktivity svalov konečníka. Výsledky meraní sú prezentované na monitoroch, takže pacient môže zistiť, ako pevne má svaly napnuté a či cviky vykonáva správne. Behaviorálny tréning pri fekálnej inkontinencii má za cieľ zvýšiť stupeň kontroly svalov zvierača, ako aj zvýšiť pokojový tonus análnych zvieračov.

Ďalšou liečbou fekálnej inkontinencie je transrektálna elektrická stimulácia. Spočíva v tom, že elektróda umiestnená v konečníku generuje impulzy, ktoré stimulujú svaly análneho zvierača ku kontrakcii. Očakáva sa, že opakované opakovanie postupu elektrostimulácie povedie, ako v prípade bio-šermu, k zvýšeniu pokojového napätia análnych zvieračov.

Ak sa u pacientov po niekoľkých mesiacoch nechirurgickej liečby nezlepší ich vyprázdňovanie, existuje možnosť použiť invazívnejšiu liečbu. Používajú sa rôzne typy operácií, ako napríkladplastická chirurgia análneho zvieračaalebo implantácia protézy análneho zvierača. V situácii, keď všetky liečby zlyhajú alebo pacienti nie sú vôbec schopní kontrolovať stolicu, možno vykonať stómiu,(t. j. vytvorenie črevnej fistuly, čo vedie k tomu, že ústie hrubého čreva sa nachádza v koži brucha a výkaly sa hromadia v tzv. stomických vakoch).

Kategórie:

Zdravie