Sťahujúca perikarditída, hoci zriedkavá, je veľmi nebezpečná pre vaše zdravie. Aké sú príčiny a príznaky konstrikčnej perikarditídy? Aká je diagnostika a liečba tohto ochorenia? Prečo to môže byť veľmi nebezpečné?

Konstriktívna perikarditída(lat.pericarditis constrictiva , angl. Konstriktívna perikarditída) je komplikáciou chronickej perikarditídy. Je zriedkavé, vyvíja sa pomaly a jeho príznaky nie sú príliš charakteristické. Sťahujúca perikarditída má mnoho príčin, najmä infekčných, ale vyskytuje sa aj ako komplikácia liečby iných ochorení, napríklad rádioterapie. Nebezpečenstvom choroby je rozvoj srdcového zlyhania, ktorého symptómy dominujú v obraze choroby a pri rýchlom postupe srdcového zlyhania môže byť život ohrozujúce. Diagnóza sa najčastejšie robí na základe zobrazovacích testov. Základom liečby je odstrániť príčinu konstrikčnej perikarditídy, a ak to nie je možné alebo je liečba vyčerpaná, alternatívou je operácia srdca.

Sťahujúca perikarditída – príčiny

Srdce je obklopené osrdcovníkom, alebo skôr osrdcovnicovým vakom, ktorý má dve vrstvy (plaky) - jedna je pripojená k srdcovému svalu a nazýva sa serózny osrdcovník, druhá, t.j. vláknitý osrdcovník, obklopuje je to zvonku - to zase priľne k bránici a nepriamo k hrudnej kosti. Medzi týmito vrstvami je veľmi úzky priestor alebo perikardiálna dutina, naplnená malým množstvom tekutiny (menej ako 30 mililitrov). Náhle veľké zvýšenie množstva tekutiny môže viesť k srdcovej tamponáde a malé množstvo je potrebné na to, aby srdce správne fungovalo, pretože sa počas kontrakcií šmýka. Okrem toho osrdcovník chráni srdce a zabraňuje nadmernému naťahovaniu svalu v diastole.

Zápal osrdcovníka je proces, ktorý prebieha v laminách osrdcovníka. Zvyčajne spôsobuje zvýšenú produkciu a akumuláciu nadmerného množstva tekutiny v perikardiálnej dutine a príčiny zápalu môžu zahŕňať:

V závislosti od trvania ochorenia sa rozlišujú akútne, recidivujúce a chronické perikarditídy - trvajúce viac ako 3 mesiace

  • vírusových infekcií respbakteriálne
  • autoimunitné ochorenia, napr. systémový lupus erythematosus, reumatoidná artritída, systémová sklerodermia
  • rakovina
  • metabolické ochorenia, napr. urémia pri zlyhaní obličiek
  • drogy
  • amyloidóza

Konstrikčná perikarditída vzniká najčastejšie v dôsledku chronickej perikarditídy – oveľa častejšie sa vyskytuje po vírusových, bakteriálnych a tuberkulóznych zápaloch. Okrem toho majú negatívnu prognózu:

  • vysoká teplota na začiatku choroby
  • veľký objem tekutiny v perikardiálnej dutine
  • slabá odpoveď na liečbu

Menej častépríčiny konstrikčnej perikarditídyje rádioterapia alebo kardiochirurgia

Konstrikčná perikarditída - mechanizmus vzniku

Symptómy konstrikčnej perikarditídysa vyskytujú, keď srdce nemôže voľne relaxovať. Mechanizmy sa líšia v závislosti od príčiny konstrikčnej perikarditídy. Napríklad srdcová chirurgia vedie k tvorbe zrastov. Na druhej strane chronický zápalový proces súvisiaci s infekciou alebo rádioterapiou spôsobuje zhrubnutie osrdcovníka a zvýšenie množstva fibrózneho spojivového tkaniva v perikardiálnych plátoch, ktoré je veľmi nepružné a takmer nemožné ho natiahnuť. Veľmi podobným spôsobom spôsobuje tento stav ukladanie vápnika v perikardiálnych plakoch napríklad pri tuberkulóze. Všetky tieto stavy vedú k zmenšeniu veľkosti osrdcovníka a nemožnosti natiahnuť osrdcovný vak, čo bráni zväčšovaniu srdca počas diastoly. Konstriktívna perikarditída znižuje množstvo krvi prúdiacej do srdca. Výsledkom je nielen zníženie objemu vypudenej krvi, ale aj stagnácia krvi v žilách, t.j. rozvoj srdcového zlyhania.

Sťahujúca perikarditída: príznaky

Konstriktívna perikarditída sa vyvíja pomaly a nie je možné predpovedať, koho postihne. Symptómy sa objavujú v priemere 2 roky po pôsobení faktora, ktorý ochorenie spôsobuje. V niektorých prípadoch sa však môžu objaviť oveľa neskôr. Príznaky konstrikčnej perikarditídy sú nešpecifické. Najčastejšou diagnózou je zlyhanie srdca, najmä pravej komory, ktorá má tenšiu stenu, je náchylnejšia na deformácie a už nepracuje tak efektívne. Ľavá komora je „silnejšia“, takže jej práca bude narušená, keď sa ochorenie zhorší.

Pacienti sa môžu sťažovať na:

  • opuch na nohách
  • bolesti žalúdka
  • časténočné močenie alebo iné príznaky srdcového zlyhania

Počas vyšetrenia môže lekár zistiť rozšírenie krčných žíl, tekutinu v bruchu a zväčšenú pečeň. Pokiaľ ide o zlyhanie ľavej komory spojené s nízkym množstvom prečerpanej krvi, najbežnejšie príznaky sú:

  • únava
  • slabosť
  • dýchavičnosť

a pri lekárskej prehliadke tzv paradoxná srdcová frekvencia, tiché srdcové tóny alebo nízky krvný tlak. Ďalšie príznaky, ktoré sa môžu vyskytnúť, nesúvisiace so srdcovým zlyhaním, sú bolesť na hrudníku, pocit nepravidelného srdcového tepu a abnormálny srdcový rytmus.

Konstrikčná perikarditída - diagnóza

Najdôležitejším diagnostickým nástrojom je zobrazovanie, pričom hlavným cieľom diagnostiky by malo byť pochopenie príčiny konstrikčnej perikarditídy. Najprv sa vykoná echokardiografia - tento test vám umožňuje skontrolovať, či je v perikardiálnej dutine tekutina, ako aj diagnostikovať mnohé ďalšie patológie, napríklad chlopňové chyby, ako aj posúdiť stupeň srdcového zlyhania.

Ďalšími diagnostickými nástrojmi sú: rovnako často používané RTG hrudníka a počítačová tomografia, ktoré umožňujú zobraziť kalcifikácie a tomografia navyše objektívne zhodnotí hrúbku osrdcovníka a rozlíši kalcifikácie a zrasty. Podmienkou je však vykonať test s prístrojom novej generácie. Žiaľ, tomografia je menej užitočná, ak ochorenie nemá perikardiálnu kalcifikáciu.

Užitočný je aj test EKG, ktorý umožňuje identifikovať arytmie, zmeny vlny T alebo nízke napätie komplexu QRS. Menej často sa vykonáva magnetická rezonancia a srdcová katetrizácia. Ten je zvyčajne potrebný na vyhodnotenie funkcie pravej komory - tej, ktorej práca je v priebehu ochorenia najčastejšie narušená. Katetrizácia umožňuje merať tlaky v pravej predsieni a pravej komore a na tomto základe identifikovať diastolické abnormality pravej komory. Ak je ľavá komora narušená, zvyšuje sa tlak v pľúcnej tepne a klinový tlak. Výnimočne sa robí srdcová biopsia (pri odlíšení od reštrikčnej kardiomyopatie) a koronarografia, ktoré sa robia pred operáciou, aby sa vylúčila ischemická choroba srdca

Konstrikčná perikarditída - liečba

Najdôležitejšou vecou pri liečbe konstrikčnej perikarditídy je obnovenie normálnej funkcie srdca, teda správne prekrvenie pravej komory a dostatočné prečerpanie krvi zo srdca.

Medikamentózna liečba sa môže použiť na zníženie množstva tekutín v teleosrdcovník, zníženie rýchlosti srdcového tepu. Používajú sa lieky ako glukokortikosteroidy, nesteroidné protizápalové lieky a prípadne kolchicín.

Ak je to možné, používa sa kauzálna liečba, napr. tuberkulóza sa lieči pri tuberkulóze. Keď nie je možné použiť kauzálnu liečbu, jedinou trvalo účinnou terapiou je perikardiektómia, teda úplné odstránenie zmeneného perikardiálneho vaku. Táto liečba je vyhradená pre ľudí s pokročilým štádiom ireverzibilnej perikarditídy a prináša 80% zlepšenie. chorý. Na druhej strane, výsledky srdcovej katetrizácie (t.j. tlaky v pravej komore a pravej predsieni) sa zlepšujú o 60 %. chorý. Doba rekonvalescencie po operácii je rôzna a závisí od rozsahu operácie, závažnosti ochorenia a záťaže iných systémov. Relapsy sú zriedkavé, ale ak k nim dôjde, za príčinu sa považuje neodstránenie celého perikardiálneho vaku. Vyliečení ľudia by mali zostať v starostlivosti kardiológa a pravidelne absolvovať vyšetrenia napr. echokardiografické vyšetrenie

Kategórie:

Kardiológia