Mentálna retardácia (intelektové postihnutie) je vývinová porucha, ktorá sa prejavuje výrazným znížením intelektových funkcií. Je spojená s ťažkosťami v učení, komunikácii, vykonávaní jednoduchých každodenných činností a získavaní sociálnych kompetencií. Hoci mentálnu retardáciu nemožno úplne vyliečiť, implementácia vhodných terapeutických techník v ranom štádiu vývoja dieťaťa mu môže pomôcť neskôr sa osamostatniť.

Mentálna retardáciaje pojem, ktorý pokrýva široké spektrum vývojových porúch rôznej závažnosti. Nejde o chorobnú entitu, ale o súbor symptómov sprevádzajúcich mnohé genetické ochorenia (napr. Downov syndróm), neurologické (napr. detská mozgová obrna), metabolické ochorenia, ktoré sú výsledkom zmien v prenatálnom živote alebo fyzickej traumy v detstve.

Mentálnu retardáciu možno posudzovať z dvoch hľadísk:

  • klinicko-medicínsky - potom tento termín znamená vrodené alebo z detstva existujúce zníženie úrovne intelektuálneho rozvoja,
  • psychosociálne - hlavný dôraz sa potom kladie na sociálny aspekt postihnutia, jeho dôsledky na interpersonálne zručnosti a samostatné fungovanie v spoločnosti (chodenie do školy, práca, vybavovanie formálnych záležitostí, vedenie domácnosti).

V komunite psychológov a pedagógov sa pojem „mentálna retardácia“ považuje za stigmatizáciu a udržiavanie negatívnych stereotypov o ľuďoch s mentálnym postihnutím (aj keď tento názov oficiálne funguje v medicíne a rehabilitácii). Preto sa odporúča používať v nemedicínskej nomenklatúre termín „intelektové postihnutie“, ktorý má neutrálnejší nádych.

Mentálna retardácia - klasifikácia a symptómy

V klasifikácii porúch intelektuálneho vývinu sa najčastejšie používa kritérium IQ na Wechslerovej škále

69-55 Wechslerovo IQ – mierna mentálna retardácia

Zodpovedá úrovni inteligencie človeka vo veku 10-12 rokov a je najľahšou formou mentálnej retardácie. Ide o najčastejšie diagnostikovaný typ mentálneho postihnutia (tvorí 85 % všetkýchdiagnózy). Ľudia s ľahkým postihnutím majú problémy s abstraktným myslením, sú menej vnímaví, majú slabšiu pamäť a ich predstavy sú menej presné. Nie sú schopní pochopiť niektoré pojmy, najmä tie, ktoré sa týkajú zložitých javov a predmetov. Dominuje v nich konkrétne-obrazové myslenie. Sú slabí vo vyvodzovaní záverov, zdôvodňovaní príčin a následkov, porovnávaní a zovšeobecňovaní. V rodinnom živote nemajú problémy, celkovo dobre prechádzajú procesom socializácie, aj keď tu rozhoduje rola okolia a jeho postoj k postihnutému. Deti s ľahkým mentálnym postihnutím vykazujú retardovaný motorický vývoj: neskôr sa naučia sedieť a chodiť.

54-35 Wechslerovo IQ – stredná mentálna retardácia

Zodpovedá intelektuálnemu fungovaniu 6-9-ročného dieťaťa. Diagnostikované v 10% prípadov. Stredne postihnutý človek má problémy s pozornosťou a má veľmi pomalé tempo učenia. Dokáže ovládať len základy písania, čítania a počítania a naučiť sa jednoduché odborné činnosti. Ako dieťa sa vyvíja s veľkým oneskorením - sadá si asi v 2 rokoch, chôdzu sa učí v 3 rokoch. Prejavuje veľkú citlivosť a ľahko sa pripútava k vychovávateľom. Má slabú kontrolu nad svojimi emóciami, pudmi a ašpiráciami. Môže byť apatický, veľmi pokojný, nespôsobujúci žiadne výchovné problémy, alebo naopak - hyperaktívny, neposlušný, so sklonom rušiť a ničiť predmety.

34-20 Wechslerovo IQ – ťažká mentálna retardácia

Zodpovedá úrovni vývoja 3-6 ročného dieťaťa a postihuje 3-4% diagnostikovaných prípadov. Ťažko zdravotne postihnutý človek má vážne problémy s motorikou, rozprávaním, vnímaním, zapamätávaním a vykonávaním aj jednoduchých príkazov. Ťažko sa sústredí – dokáže sa sústrediť len na predmety, ktoré vyhovujú jej potrebám a vynikajú napríklad jasnou farbou. Je schopný prejaviť náklonnosť, ale robí to veľmi jednoduchým spôsobom, bez toho, aby plne ovládal svoje emócie. Vie sa postarať o hygienu a splniť si základné potreby. Nie je však schopný prejsť procesom socializácie a neustále potrebuje pomoc opatrovateľa.

Menej ako 20 Wechslerov IQ - ťažká mentálna retardácia

Ľudia s týmto typom postihnutia majú podobnú úroveň intelektuálnych schopností ako 2-3-ročné deti. Nie sú schopní sa učiť a pamätať si. Ovládajú maximálne 3 slová a reagujú na niekoľko povelov. Chýbajú im jasné symptómy milostného života, sú schopní odovzdať len veľmi jednoduché emocionálne posolstvá. Sú úplne závislía vyžadujú neustálu starostlivosť inej osoby.

Mentálna retardácia – príčiny

Príčiny mentálnej retardácie zahŕňajú primárne a sekundárne faktory

Primárne príčiny zahŕňajú genetické faktory ako:

  • chromozómové aberácie - spočívajú vo vývoji nadbytku chromozómov alebo zmene ich štruktúry. Najčastejšou chromozómovou aberáciou je trizómia 21, ktorá je príčinou Downovho syndrómu;
  • geneticky podmienené poruchy metabolizmu, napr. fenylketonúria, galaktozémia

Sekundárnymi príčinami mentálnej retardácie je poškodenie mozgovej kôry v prenatálnom a detskom období. Môžu sa vyskytnúť v dôsledku:

  • užívanie nelegálnych látok počas tehotenstva (prášky na spanie, psychofarmaká, omamné látky);
  • vírusové ochorenie (osýpky, rubeola, ovčie kiahne, pásový opar, mumps) počas tehotenstva;
  • podvýživa alebo nedostatok vitamínov u matky;
  • psychoafektívne symptómy u matky počas tehotenstva (traumatické zážitky, stresové situácie, averzia k dieťaťu);
  • žiarenie, chemické a mechanické poškodenie dieťaťa v maternici;
  • hypoxia a pôrodné poranenia;
  • infekcie nervového systému u novorodenca (napr. meningitída);
  • mechanické poškodenie mozgovej kôry u dieťaťa

Mentálna retardácia - typy vývinových porúch

Mentálna retardácia sprevádza mnohé genetické, neurologické a metabolické ochorenia. Medzi najčastejšie choroby, ktoré spôsobujú intelektuálnu dysfunkciu patria:

  • Downov syndróm
  • Angelmanova kapela
  • Jacobsenov syndróm
  • Burnevilleova choroba (tuberózna skleróza)
  • detský autizmus
  • Rettov syndróm
  • epilepsia
  • detská mozgová obrna
  • fenylketonúria
  • galaktozémia
  • toxoplazmóza
  • mukopolysacharidóza
  • Fetálny alkoholový syndróm (FAS)

Mentálna retardácia – liečba

Mentálnu retardáciu nemožno úplne vyliečiť, ale môže ovplyvniť vývoj niektorých intelektuálnych funkcií u detí, u ktorých sa prejavujú jej skoré príznaky. Vďaka tomu sa v budúcnosti ľahšie prispôsobia životu v spoločnosti a dosiahnu úroveň rozvoja potrebnú na dosiahnutie relatívnej nezávislosti.

Vlastnosti, ktoré poukazujú na mentálne postihnutie, sa môžu objaviť – v závislosti od stupňa postihnutia – už vo veku 3-5 rokov. Potom je proces učenia a osvojovania si sociálnych pravidiel dieťaťom brzdený. Čím skôrdiagnóza hendikepu, tým lepšia bude liečba.

V prvej fáze liečby je potrebné určiť stupeň mentálneho postihnutia na základe psychometrických testov (napr. spomínaný Wechsler IQ test). Potom sa v závislosti od získaných výsledkov stanoví individuálny program výučby a rehabilitácie dieťaťa (v prípade, že symptómy sú sprevádzané oneskoreným pohybovým vývojom). Liečba zahŕňa predovšetkým kognitívny tréning, teda aktivity zamerané na rozvoj kognitívnych funkcií mozgu. Zvyšuje intelektuálne schopnosti dieťaťa, zlepšuje schopnosť koncentrácie a tempo zapamätávania.

Dieťa s diagnostikovanou mentálnou retardáciou by malo navštevovať špeciálny výchovný ústav, kde má možnosť zúčastniť sa vzdelávacích programov vedených kvalifikovaným personálom. Tieto typy škôl dokážu prispôsobiť učivo intelektuálnym schopnostiam žiakov, ponúkajú hodiny rozvíjajúce nielen myseľ, ale aj motoriku a psychosociálne zručnosti. Ich infraštruktúra je prispôsobená potrebám detí, ktoré majú okrem intelektuálnych dysfunkcií aj značný stupeň telesného postihnutia.

Kategórie:

Psychiatria