Zvážte, či vaša nadváha nie je dôsledkom života v neustálom strese. Stres je sprevádzaný zvýšenou produkciou norepinefrínu, hormónu, ktorý zvyšuje nekontrolovanú chuť na sacharidy, najmä na sladké.
Nie je to škvŕkanie v bruchu, čo vás núti siahnuť po tyčinke, žemli alebo sendviči. Za kontrolu hladu je zodpovedný hypotalamus, ktorý sa nachádza v centrálnej časti mozgu. Tam umiestnené centrum sýtosti reguluje chuť do jedla pomocou dvoch zlúčenín pôsobiacich iba v mozgu: neuropeptid Y (NPY) - informuje o hlade a spomaľuje metabolizmus a neuropeptid CART - urýchľuje metabolizmus, potláča chuť do jedla. Hypotalamus je primárne riadiace centrum, ktoré funguje v spojení s inými látkami riadiacimi chuť do jedla.
Dôležitú úlohu zohrávajú:
- cholecystokinín (CCK) – hormón vylučovaný stenami tenkého čreva pod vplyvom potravy, ktorý spôsobuje roztiahnutie stien žalúdka, čo dáva pocit plnosti;
- inzulín - aktivuje produkciu leptínu v tukovom tkanive, hormónu, ktorý dáva pocit sýtosti a inhibuje sekréciu NPY, čím znižuje chuť do jedla;
- serotonín – hormón, ktorý potláča túžbu po sacharidoch.
Ako zdravo zabiť hlad? Spoznajte osvedčené metódy
Pri chronickom stresesú narušené mechanizmy zodpovedné za pocit hladu a sýtosti . Zvyšuje sa sekrécia neuropeptidu Y a klesá produkcia leptínu, takže sme stále hladní. Zníženie rýchlosti metabolických zmien zároveň uľahčuje akumuláciu tukového tkaniva. Permanentný stres zvyšuje koncentráciu kortizolu (hormónu kôry nadobličiek), jeho nadbytok má za následok brušnú obezitu, ukladanie tuku na zátylku a inzulínovú rezistenciu. Stres je sprevádzaný zvýšenou produkciou norepinefrínu, teda nekontrolovanou chuťou na sacharidy, hlavne sladkosti. Sacharidy sa podieľajú na tvorbe serotonínu, ktorý zlepšuje náladu, preto stres zajedáme sladkým.