Psychiatrické vyšetrenie je rozhovor, ktorý sa zameriava na rôzne potenciálne symptómy psychiatrických chorôb a porúch. Návšteva psychiatra je pravdepodobne, ale nemala by byť, hanebnou záležitosťou a zostáva tabu. Psychiater – ako každý iný lekár – berie do úvahy iba pacientovu pohodu, aby správne diagnostikoval existujúci problém u pacienta a následne mu navrhol vhodnú liečbu. Aké otázky sa kladú počas psychiatrického vyšetrenia a prečo by sa ho pacienti nemali báť?

Psychiatrické vyšetrenieje stále tabuizovaná téma a niektorí pacienti, len čo počujú túto frázu, zažívajú nepríjemné pocity a asociácie. Odkiaľ môže pochádzať tento postoj? Ľudia sa najčastejšie obávajú toho, čo jednoducho nepoznajú.Psychiatrické vyšetrenieje v skutočnosti konverzácia zameraná na problémy týkajúce sa duševného fungovania. Základné posúdenie duševného stavu môže vykonať v podstate každý lekár, pričom úplné psychiatrické vyšetrenie zostáva doménou špecialistov na psychiatriu a psychiatriu detí a dorastu.

Psychiatrické vyšetrenie začína, keď pacient vstúpi do ambulancie

Psychiatrické vyšetrenie začína, keď pacient vstúpi do ambulancie lekára. Už vtedy sa dá venovať pozornosť rozdielnemu správaniu pacienta, čím sa lekár priblíži k diagnóze. Napríklad pacient s depresiou môže prísť do ambulancie oblečený mimoriadne nedbale. Iný pacient - napríklad ten, ktorý je v mánii - môže vykazovať výnimočne farebný a okázalý štýl. Veľmi dôležité sú prvé asociácie, ktoré sa objavia u lekára – môžu ovplyvniť ďalší priebeh psychiatrického vyšetrenia

Psychiatri počas psychiatrického vyšetrenia pozorne sledujú svojich pacientov. Napríklad aspekty ako :

  • spôsob, akým pacient sedí;
  • pacient vykonáva akékoľvek nepokojné pohyby, napr. chvenie nôh alebo neustálu manipuláciu rukami;
  • očný kontakt s lekárom;
  • tempo rozprávania.

Psychiatrické vyšetrenie: orientačné hodnotenie

Počas psychiatrického vyšetrenia sa hodnotia dva typy orientácie: autopsychická orientáciaaalopsychická orientácia . Prvá sa týka samotného pacienta – autopsychický človek vie, kto je, ako sa volá a koľko má rokov. Alopsychická orientácia sa zasa týka prostredia pacienta – na jej vyhodnotenie je potrebné klásť otázky na miesto pacienta alebo aktuálny dátum či deň v týždni

Psychiatrický skríning: hodnotenie vplyvu a nálady

Afektje aktuálny emocionálny stav prezentovaný pacientom (afekt možno definovať aj ako vyjadrenie pacientových emócií, ktoré môže posúdiť lekár). Počas psychiatrického vyšetrenia môže lekár zistiť, že pacient má adaptovaný, zle prispôsobený, labilný, rigidný alebo oslabený afekt.

Náladaje zasa širší pojem ako afekt a pokrýva dlhšie trvajúce emocionálne stavy. Nálada môže byť zvýšená, depresívna alebo dokonca (euthymická). Na posúdenie nálady môže psychiater požiadať pacienta, aby opísal svoju náladu podľa nejakej škály (napr. na číselnej škále, kde 0 je najhoršia možná nálada a 10 je najlepšia nálada, akú si pacient dokáže predstaviť). Na výsledné hodnotenie nálady má vplyv aj klinický obraz prezentovaný vyšetrovanou osobou. Človek, ktorý je smutný, utrápený a nevie sa radovať, môže mať zlú náladu. Naopak, u inej osoby, ktorá sa zdá byť plná energie a rozrušená, nedokáže pokojne sedieť na jednom mieste – takéto správanie môže u pacienta naznačovať povznesenú náladu.

Psychiatrické vyšetrenie: hodnotenie poruchy vnímania

V priebehu psychiatrického vyšetrenia sa v podstate každého pacienta pýtajú, či niekedy videl alebo počul niečo nezvyčajné, alebo zažil pocity z akéhokoľvek iného zmyslu, ktoré iní ľudia nezažili. U niektorých respondentov to vyvoláva rozhorčenie, nemali by ste sa však príliš rýchlo rozčuľovať – otázka na výskyt porúch vnímania (hlavne vo forme halucinácií) je rutinným prvkom psychiatrického vyšetrenia.

Halucinácie môžu zahŕňať akýkoľvek zmysel, a preto – najmä ak má psychiater podozrenie, že ich pacient môže pociťovať – môže vzniknúť množstvo rôznych otázok zameraných na poruchy vnímania. Na tento účel sa môže pacienta opýtať, či napríklad počuje nejaké hlasy alebo či niekedy pocítil nejaké nezvyčajné pocity, ktoré by mohli vychádzať z jeho tela.

Psychiatrické vyšetrenie: hodnotenie porúch myslenia

Poruchy myslenia delíme do dvoch skupín:poruchy tempa mysleniaa obsah narušeného myslenia . Pri hodnotení porúch tempa myslenia sa využívajú informácie získané od pacienta aj spôsob, akým pacient hovorí. Do tejto skupiny porúch patria okrem iného zrýchlenie priebehu myslenia alebo jeho spomalenie. Psychiatri sa často jednoducho pýtajú pacientov, či pociťujú pomalší alebo rýchlejší tok myšlienok. Do úvahy sa berie aj to, ako rýchlo pacient odpovedá na otázky – napr. po dlhom uvažovaní nad odpoveďou môže mať človek podozrenie, že tempo myslenia respondenta sa spomaľuje.

Druhou skupinou psychopatologických porúch súvisiacich s myslením sú poruchy obsahu myslenia. Patria sem bludy a obsesie. Psychiater sa môže o pacientových bludoch dozvedieť tak, že pozorne počúva, o čom pacient hovorí – napríklad pacient s perzekučnými bludmi môže byť presvedčený, že mu všetci chcú ublížiť, kým pacient s bludmi vplyvu môže tvrdohlavo tvrdiť, že jeho správanie alebo myšlienkové pochody sú vedené nejakou vonkajšou silou. Pri posudzovaní bludov musí byť lekár obzvlášť taktný – pretože na to, aby mohol rozprávať o pacientovi prežívajúcom bludy, treba konštatovať, že pacient je nekriticky presvedčený o pravdivosti svojich presvedčení, a to aj vtedy, keď sú mu predložené dôkazy, že nie sú pravdivé.

Posadnutosti sa zase nazývajú vtieravé myšlienky. Aby skontroloval, či sú u pacienta prítomné, psychiater sa pýta subjektu, či niekedy zažil nejaké dotieravé, nepríjemné myšlienky, ktorým sa pacient snažil (neúspešne) vyhnúť. Obsesie súvisia s ďalším problémom – nutkaním, teda nutnosťou vykonávať určité činnosti (napr. obsedantné umývanie rúk). V tomto prípade sa psychiater pacienta pýta, či pacient pociťuje potrebu vykonávať nejaké činnosti, ktoré môžu – aj keď dočasne – zmierniť výskyt obsesií.

Psychiatrické vyšetrenie: Insight Assessment

Vhľad je uvedomenie si choroby pacienta. Posúdenie vhľadu je jedným zo základných prvkov psychiatrického vyšetrenia – u pacienta so zachovaným vhľadom bude s najväčšou pravdepodobnosťou jednoduchšie realizovať terapeutické intervencie ako u pacienta, ktorý sa napriek zaťaženiu chorobou cíti úplne zdravý.

Psychiatrické vyšetrenie: hodnotenie kognitívnych funkcií

Počas psychiatrického vyšetrenia sa hodnotí aj pozornosť, pamäť a koncentrácia. Najjednoduchší spôsob, ako zistiť stav týchto kognitívnych aktivít, je opýtať sa pacienta, či má pocit, že má napríklad zhoršenú pozornosť alebo pamäť.Pamäť možno hodnotiť aj pri samotnom psychiatrickom vyšetrení, napríklad psychiater môže požiadať respondenta, aby si zapamätal niekoľko slov, ktoré mu povedal, a aby si ich znovu vytvoril vo chvíli, ktorú určí lekár.

Psychiatrické vyšetrenie: samovražedné myšlienky

Niektorí ľudia, ktorí nemajú vzťah k psychiatrii, veria, že otázky o samovražedných myšlienkach alebo pokusoch o zabitie by sa nemali klásť – to je jednoznačný omyl. Neprinútia pacienta zamyslieť sa nad tým, že si vezme život, ale skôr ho prinútia myslieť si, že sa niekto rozhodol naozaj posúdiť jeho duševný stav ako celok. Pri psychiatrickom vyšetrení je dôležité identifikovať súčasné aj minulé samovražedné myšlienky alebo pokusy. Psychiatri sa tiež pýtajú respondentov na páchanie sebapoškodzovania.

Psychiatrické vyšetrenie: anamnéza

Pacient môže navštíviť psychiatra prvýkrát a môže to byť jeho ďalšia návšteva u takéhoto odborníka. V prípade ľudí, ktorí sa už psychiatricky liečili, má veľký význam informácia o aktuálnom priebehu ich ochorenia. Lekára zaujímajú všetky už zavedené spôsoby liečby, hospitalizácie (najmä tie, ktoré prebehli bez súhlasu pacienta), ako aj dĺžka období remisie

Psychika nepochybne súvisí s organickými ochoreniami, preto sa pri psychiatrickom vyšetrení pýtajú, či pacient netrpí nejakým chronickým ochorením. To je veľmi dôležité z niekoľkých rôznych dôvodov. Po prvé, niektoré organické entity môžu viesť k duševným poruchám (ako je hyperkortizolémia, ktorá môže spôsobiť psychotické poruchy). Ďalším aspektom je aspekt týkajúci sa plánovania psychiatrickej liečby – prítomnosť niektorých ochorení u pacienta môže znemožniť užívanie niektorých liekov (napr. u ľudí s kardiologickými problémami, ktorí neužívajú tricyklické antidepresíva). Dôležité sú aj informácie o liekoch, ktoré už pacient užíva – psychiater, ktorý vie, aké lieky jeho pacient užíva, mu bude môcť ponúknuť psychotropné lieky, ktoré nebudú interagovať s inými liekmi.

Psychiatrické vyšetrenie: všetky udalosti v živote človeka majú dopad na psychiku

Kompletné psychiatrické vyšetrenie je veľmi komplexné hodnotenie. Je to spôsobené tým, že výskyt duševných porúch a chorôb, napríklad u 40-ročného človeka, môže byť ovplyvnený udalosťami, ktoré sa udiali v ranej mladosti. To je dôvod, prečo sa psychiatri pýtajú na edukačný proces pacienta,vzťahy s rodičmi počas dospievania alebo prvých vzťahov. Teoreticky by aj informácia o priebehu gravidity u matky pacientky mohla mať značný význam – napokon jedným z potenciálnych faktorov, ktoré môžu súvisieť s etiológiou napríklad schizofrénie, sú infekcie prežité počas vnútromaternicového života. Je tiež dôležité vedieť o rôznych nehodách pacienta (najmä ak boli sprevádzané poraneniami hlavy), ako aj o anamnéze neurologických porúch, ako sú záchvaty v minulosti.

Psychiatrické vyšetrenie: závislosti

Štandardná otázka, ktorá sa kladie pri psychiatrickom vyšetrení, sa týka psychoaktívnych látok. Najčastejšie sa pacienti pýtajú na užívanie alkoholu, drog a nikotínových produktov, vlastne by sa ich mali pýtať aj na možné zneužívanie drog a iné závislosti (aj ako shopaholizmus či patologické hráčstvo).

Psychiatrické vyšetrenie: rozpor so zákonom

Psychiatrov zaujíma aj to, či sa pacient niekedy nedostal do nejakého konfliktu so zákonom. Takéto udalosti môžu naznačovať napríklad pacientovu nadmernú impulzívnosť, k porušeniu zákona môže dôjsť aj vtedy, keď sa u pacienta objavia napríklad manické epizódy.

Psychiatrické vyšetrenie: na čo sa ešte psychiatri pýtajú?

Pacientov, ktorí navštívia psychiatrickú ambulanciu, sa pravdepodobne budú pýtať aj na to, ako spia (napokon, psychiatrické problémy môžu vyústiť do nespavosti a nadmernej ospalosti) a na ich chuť do jedla (táto otázka má vylúčiť alebo potvrdiť rôzne druhy stravovania poruchy, ako je bulímia a anorexia).

Stojí za to vedieť

Detské psychiatrické vyšetrenie: podobné, ale odlišné

Priebeh psychiatrického vyšetrenia u detí je v niektorých ohľadoch podobný ako u dospelých, no vyznačuje sa aj určitými rozdielmi. V prvom rade sa diagnostika psychických problémov u detí uskutočňuje na základe rozhovoru s dieťaťom a jeho opatrovateľmi. Je pochopiteľné, že pri podozrení na poruchu správania alebo poruchu autistického spektra psychiater nezíska informácie kľúčové pre stanovenie diagnózy od dieťaťa, ale od rodičov.

V detskej psychiatrii má vývojové obdobie dieťaťa veľký význam. Prvé kroky, prvé slová, spôsob, akým dieťa interagovalo s rovesníkmi a s cudzími ľuďmi – to všetko je dôležité pri psychiatrickom vyšetrení detí. Táto štúdia je tiež špecifická preKvôli niektorým ťažkostiam – tie sa môžu vyskytnúť napríklad pri poruchách vnímania u detí. Detskí pacienti majú zvyčajne mimoriadne bohatú fantáziu a pre laika môže byť ťažké povedať, či príbehy o vidiacich drakoch alebo duchoch súvisia s kreativitou dieťaťa, alebo či dieťa skutočne prežíva halucinácie. Skúsení odborníci z detskej psychiatrie však dokážu rozlíšiť normu od patológie. Ďalšou vlastnosťou, ktorá odlišuje psychiatrické vyšetrenie u detí, je skutočnosť, že pri tomto vyšetrení môžu byť použité napríklad kresby vytvorené dieťaťom.

Psychiatrické vyšetrenie - v celkovom hodnotení nezáleží len na rozhovore s pacientom

Základné závery z psychiatrického vyšetrenia sú určite vyvodené na základe informácií získaných od respondenta. Pri celkovom hodnotení pacienta sú však dôležité aj údaje, ktoré poskytne rodina psychiatrovi. Rozhovor s príbuznými môže byť obzvlášť dôležitý, napríklad keď pacient príde do psychiatrickej liečebne kvôli núdzovým indikáciám počas akútnej epizódy duševnej choroby (napríklad vo fáze ťažkej mánie). V takejto situácii môže rodina pacienta poskytnúť lekárovi informácie o jeho fungovaní v predmorbidnom období, ako aj poskytnúť špecialistovi údaje o doterajšom priebehu liečby alebo o liekoch, ktoré pacient užíva.

Psychiatrické vyšetrenie ako test, ktorý môže u rôznych pacientov vyzerať úplne inak

Ako vidíte, psychiatrické vyšetrenie je veľmi rozsiahle – môže trvať až hodinu alebo aj viac. Nie všetci pacienti však počujú od lekára rovnaké otázky – je pochopiteľné, že psychiater sa bude s pacientom s podozrením na bludný syndróm rozprávať najmä o jeho nesprávnych presvedčeniach a naopak rozhovor s pacientom v depresívnej epizóde sa zameria na predovšetkým na poruchy nálady.

Môžete mať obavy z psychiatrického vyšetrenia?

Vyšetrenie u psychiatrov je len rozhovor. Úprimnosť a otvorenosť v kontakte s lekárom môže určite priniesť výhody – odborný psychiater pacienta neposudzuje, pretože jeho úlohou je systematizovať informácie, ktoré mu pacient poskytne, stanoviť diagnózu a následne mu ponúknuť vhodnú liečbu. Je potrebné zdôrazniť, že v psychiatrických ambulanciách takmer vôbec nenájdete gauče známe z kinematografie - ak už, tak sú skôr vybavením ambulancie psychológa či psychoterapeuta. Pacientovi bude ponúknutá návšteva psychiatrapravdepodobne pohodlné kreslo a samotný rozhovor bude prebiehať v takých podmienkach, aby respondent nepociťoval nepohodlie.

Kategórie:

Psychiatria