Wolffov-Parkinsonov-Whiteov syndróm (WPW syndróm) je skupina ochorení súvisiacich s poruchou srdca. Spôsobujú ich tzv pomocná dráha, alebo nesprávna elektrická dráha v srdci, ktorá spôsobuje nesprávne šírenie elektrických impulzov. Čo to presne je, aké symptómy sú charakteristické pre tento syndróm a prečo môže byť život ohrozujúci?
Wolff-Parkinson-Whiteov syndrómto jeWPW tímpatrí medzi takzvané preexcitačné syndrómy. Čo to znamená? V zdravom, normálne fungujúcom srdci impulz na excitáciu svalových buniek a ich synchrónnu kontrakciu generuje sínusový uzol. Preto sa šíri cez predsiene a stimuluje ich k práci. Súčasne tento impulz ide do atrioventrikulárneho uzla, cez ktorý sa prenáša do komôr. V atrioventrikulárnom uzle dochádza k minimálnemu oneskoreniu prenosu impulzu (rádovo 0,1 sekundy), ktoré je potrebné na správnu synchronizáciu práce predsiení a komôr a tým zabezpečenie optimálnej funkcie srdca
V prípade preexcitačného syndrómu existuje medzi predsieňami a komorami takzvaná akcesorická dráha (najčastejšie Kentov zväzok). Elektrický impulz sa preto môže bez meškania šíriť z predsiení do komôr, čo nepriaznivo ovplyvňuje výkonnosť srdca. Okrem toho môže elektrická aktivita komôr prostredníctvom ďalšej alebo fyziologickej dráhy spôsobiť, že predsiene sa reaktivujú v rytme odlišnom od rytmu uloženého sínusovým uzlom. Ďalším dôsledkom takejto predsieňovej stimulácie (ďalšími prostriedkami prostredníctvom elektrickej aktivity komôr) môže byť opätovná stimulácia komôr, tentoraz fyziologickou cestou, t. j. atrioventrikulárnym uzlom alebo opäť dodatočným.
Pri preexcitačnom syndróme môže nastať situácia, keď elektrický impulz cirkuluje srdcom: predsiene - atrioventrikulárny uzol - komory - akcesorická dráha - predsiene - atď.
V tomto prípade hlavný generátor impulzov, sínusový uzol, ktorý reguluje rýchlosť srdcového tepu, stratí túto kontrolu a srdcový rytmus sa stane príliš rýchlym. Ďalšou charakteristickou črtou WPW je tachyarytmia, t.j. príliš rýchly, nepravidelný srdcový tep spôsobený ňou.abnormálne retrográdne vedenie impulzov z komôr do predsiení. Okrem fyziologického priebehu impulzu sú pri WPW syndróme možné nasledovné dráhy vedenia (následkom každej z nich je tachyarytmia):
- predsiene - atrioventrikulárny uzol - komory - akcesorická dráha - predsiene
- predsiene - akcesorická dráha - komora - predsieňovo-átrium uzol
Spôsob priebehu impulzu sa dá rozlíšiť na základe EKG záznamu - analýzy komplexu QRS, PQ intervalu a práve EKG je základným diagnostickým nástrojom. Najpresnejší je však elektrofyziologický test, teda sledovanie priebehu elektrických impulzov cez prijímač umiestnený v srdci.
Symptómy tímu WPW
Symptómy sa objavujú skoro – teda už u detí a mladých ľudí, pretože existencia pomocnej cesty (ktorá spôsobuje WPW syndróm) je vrodená abnormalita. Medzi najčastejšie príznaky patria:
- búšenie srdca (náhle a náhle ustane)
- záchvaty rýchleho tepu
- mdloby
- príznakom je menej častý nepretržitý rýchly srdcový tep.
Srdcové zlyhanie môže byť dôsledkom neliečenej symptomatickej WPW. Občas je prvým príznakom fibrilácia komôr, ktorá je jedným z možných mechanizmov náhlej zástavy srdca. Toto riziko je obzvlášť dôležité v prípade ľudí trpiacich fibriláciou predsiení, keď akcesorická dráha vedie všetky impulzy z predsiení do komôr.
WPW tím: liečebné metódy
Liečba syndrómu WPW sa vykonáva ad hoc, keď je potrebné zastaviť záchvat zrýchleného srdcového tepu (tachyartýmia), a chronicky, keď je cieľom liečby zabrániť alebo eliminovať prevod prídavnou cestou .
V prvom prípade - na zastavenie záchvatu tachyarytmie treba stimulovať blúdivý nerv, ktorého účinok spomaľuje tep, to sa dá dosiahnuť masážou karotického sínusu, ľadovou výplňou tváre resp. vyvolávajúce zvracanie, farmakologické metódy zahŕňajú beta-blokátory a blokátory kalciových kanálov.
Výber metódy chronickej liečby závisí od intenzity symptómov a preferencií pacienta. Pri absencii symptómov a pri ojedinelých záchvatoch tachyarytmie sa môže použiť konzervatívna stratégia, v takýchto prípadoch sa niekedy odporúča „praktická tabletka“, čo je jedna dávka lieku, ktorú treba užiť v prípade záchvatu.
Chronická farmakologická liečba sa môže vykonávať mnohými liekmi, vrátane: beta-blokátorov, amiodarónu, propafenónu, bohužiaľ ani jeden z nich úplne nevylučuje možnosť arytmie.Metódou, ktorá zabezpečuje úplné uzdravenie, je invazívna liečba – perkutánna ablácia akcesorickej dráhy. Zákrok sa najčastejšie vykonáva cez femorálnu žilu a zahŕňa deštrukciu sekundárnej dráhy rádiofrekvenčným prúdom. Riziko chirurgického zákroku je malé a jeho výhody sú obrovské, berúc do úvahy skutočnosť, že účinný postup predchádza riziku fibrilácie komôr a tiež zabraňuje vzniku tachyarytmie, čím pacienta zbaví symptómov. Ablácia môže byť prvolíniovou liečbou, dokonca aj u asymptomatických pacientov, a určite sa musí zvážiť, ak je farmakologická liečba neúčinná, alebo ak pacient mal aditívnu komorovú fibriláciu a ak má pacient fibriláciu predsiení a predsieňový impulz je vedený do komory cez akcesorickú dráhu (bez oneskorenia v atrioventrikulárnom uzle). Ablácia prichádza do úvahy aj v prípade častých atakov tachyarytmií. Takáto široká škála indikácií na abláciu je spôsobená tým, že ide o výkon, ktorý úplne eliminuje riziko ventrikulárnej fibrilácie spojenej s akcesorickou dráhou
WPW syndróm je výsledkom prídavnej dráhy, ktorá narúša správne šírenie elektrických impulzov v srdci. Môže byť asymptomatická, vyvoláva len pocit rýchlejšieho, nepravidelného tepu, niekedy je prvým prejavom fibrilácia komôr. Farmakologická liečba nie je plne účinná a úplné uzdravenie je možné dosiahnuť len abláciou prídavnej dráhy. Je dôležité, aby bol tím WPW odhalený a liečený efektívne, pretože jeho následky môžu byť život ohrozujúce.