Neuróza sa u detí prejavuje ako nevysvetliteľná bolesť brucha, bolesť hlavy alebo búšenie srdca. O existencii tejto skupiny chorôb by mal vedieť každý rodič, pretože nesprávne zvládnutie neurózy u dieťaťa môže priebeh problému len zhoršiť.

Neuróza u detí(v rôznych formách) podľa odhadov postihuje až jedno z piatich detí, ale prevalencia úzkostných porúch sa mení s vekom.

Dnes sa pojem neuróza, ktorý sa v medicíne používa už od 18. storočia, používa čoraz menej. Rôzne problémy v tejto skupine psychiatrických chorôb - kvôli dominantnému symptómu medzi nimi - sa častejšie označujú ako úzkostné poruchy.

Obsah:

  1. Príznaky neurózy u detí
  2. Príčiny neurózy u detí
  3. Liečba neurózy u detí

Príznaky neurózy u detí

Úzkosť je primárnym ochorením spojeným s neurózou u detí. Je však sprevádzaná aj ďalšími príznakmi, ktoré závisia od typu poruchy prítomnej u pacienta.

  • Generalizovaná úzkostná porucha

Pri generalizovanej úzkostnej poruche dieťa prežíva úzkosť takmer stále, ide však o relatívne nízku úroveň úzkosti.

Môže sa vzťahovať na rôzne udalosti, ako napríklad víziu negatívnej známky v škole alebo neúspech v športovej súťaži. V tomto prípade môže byť úzkosť sprevádzaná problémami so spánkom, zhoršením koncentrácie a podráždenosťou.

  • Panická porucha

Záchvaty paniky sú stavy ťažkej úzkosti sprevádzané somatickými ťažkosťami (napr. problémy s dýchaním alebo výrazné zrýchlenie srdcovej frekvencie).

Pri detskej panickej poruche sa záchvaty môžu objaviť úplne nečakane a navyše strach z ďalšieho záchvatu môže byť taký veľký, že sám môže spustiť ďalšiu epizódu paniky.

  • Špecifické fóbie

Ako už názov napovedá, deti trpiace špecifickou fóbiou pociťujú úzkosť z nejakého konkrétneho objektu alebo javu. Nadmerný, patologický strach môžu spôsobiť zvieratá a hmyz, ale aj jazda autom po moste alebo let lietadlom.

V prípade špecifickej fóbiedieťa sa snaží vyhýbať faktorom vyvolávajúcim úzkosť a v prípade kontaktu s nimi môže reagovať plačom alebo hnevom.

  • Sociálna fóbia

Dospievajúci pacienti so sociálnou fóbiou sa vyhýbajú kontaktom, najmä s cudzími ľuďmi. Ak sú vystavení takémuto stretnutiu, môžu sa vyhýbať rozprávaniu alebo očnému kontaktu a pociťovať značné nepohodlie spojené s tým, že sa ocitnú v nepríjemnej situácii.

Sociálna fóbia môže byť zdrojom problémov, pretože dieťa, ktoré ju zažíva (v extrémnych prípadoch), môže odmietať chodiť do školy alebo sa snažiť čo najmenej vychádzať z domu, aby sa vyhlo kontaktu s inými ľuďmi.

Príznakom sociálnej fóbie je niekedy selektívny mutizmus, pri ktorom sa dieťa, ktoré je vo všeobecnosti schopné správne rozprávať, prestane rozprávať s ľuďmi, ktorých nepozná.

  • Separačná úzkosť

Separačná úzkosť je jednou z foriem detskej neurózy, pri ktorej malý pacient neznesie rozlúčku so svojimi opatrovateľmi. Už samotný moment rozlúčky s rodičom (napr. rozchod pri odchode do práce) alebo čo i len pomyslenie naň vzbudzuje v dieťati strach, plač a podráždenie.

Môžu podniknúť rôzne kroky, aby opatrovateľa udržali pri sebe, napríklad hlásiť somatické ťažkosti, ako sú bolesti brucha alebo hlavy. Separačná úzkosť môže tiež spôsobiť, že vaše dieťa nebude chcieť opustiť dom. Môže sa to týkať chodenia do školy aj výletu bez rodičov.

  • Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD)

Zo všetkých popísaných symptómov sa zdá, že pre okolie najviac zaťažuje práve obsedantno-kompulzívna porucha. Ich priebeh má dve zložky: obsesie, t. j. nechcené, neustále sa objavujúce myšlienky, a nutkanie, t. j. činnosti, ktorých vykonávanie pacienta upokojuje a spôsobuje, že posadnutosť dočasne zmizne.

Deti s OCD môžu mať rôzne symptómy, napríklad pacient posadnutý čistotou sa môže prezliekať niekoľkokrát denne alebo si stále umýva ruky.

Obsedantno-kompulzívna porucha môže výrazne narušiť fungovanie dieťaťa, keďže nutkanie niekedy trvá aj viac dňa.

Pozrite si galériu 10 fotografií

Príčiny neurózy u detí

Neuróza u detí nemá jednu konkrétnu príčinu. V patogenéze úzkostných porúch u detí sa berú do úvahy anatomické defekty mozgových štruktúr a poruchy neurotransmiterových systémov.

Genetická záťaž je tiež podozrivá z vplyvu na vznik neurózy, keďže je badateľná tendencia k zvýšenému výskytu tohto problému u tých detí, ktorých rodičia trpia alebo v minulosti trpeli úzkostnými poruchami.

So vznikom neurózy u detí súvisia aj určité faktory prostredia (a podľa niektorých autorov predovšetkým) – riziko, že niektoré situácie môžu spôsobiť úzkostné poruchy, sa zvyšuje najmä vtedy, keď má dieťa vyššie spomínané predispozície k rozvíjať problémy tohto typu.V tomto prípade mám na mysli:

  • zmena školy, triedy alebo miesta bydliska,
  • zažíva násilie (fyzické a/alebo psychické) zo strany rovesníkov alebo rodiny,
  • nedostatok podpory z najbližšieho okolia,
  • smrť milovanej osoby,
  • výchovné nezrovnalosti, ktorými môže byť prehnaná rodičovská starostlivosť a príliš častá kritika dieťaťa

Dôvody, prečo deti simulujú chorobu

Liečba neurózy u detí

Základom liečby detských neuróz sú rôzne typy psychoterapeutických interakcií, ako napríklad:

  • psychoedukácia,
  • rodinná terapia, skupinová terapia,
  • psychoterapia,
  • tréning sociálnych zručností,
  • relaxačné cvičenia.

Rodičia dieťaťa s neurózou dostávajú odborné rady, ako reagovať na úzkosť u svojich potomkov. Pacient by nemal byť presvedčený, že vyhýbanie sa faktoru, ktorý spôsobuje úzkosť, je dobrým riešením – práve naopak, pretože to môže viesť k zhoršeniu stupňa neurózy.

V situácii, keď psychoterapeutické metódy neposkytujú uspokojivé zlepšenie stavu pacienta, možno použiť farmakoterapiu. Vo farmakologickej liečbe neuróz u detí hrajú najdôležitejšiu úlohu antidepresíva zo skupiny inhibítorov spätného vychytávania serotonínu (SSRI), ktoré znižujú závažnosť úzkosti

Účinok ošetrenia je badateľný až po určitom čase. Na ad hoc báze na rýchle zníženie intenzity úzkosti možno u detí použiť benzodiazepíny alebo hydroxyzín – týmto liekom sa však v tejto vekovej skupine vyhýbajú a pacientom sa podávajú len v nevyhnutných prípadoch.

Kategórie:

Psychiatria