Disociatívne (konverzné) poruchy sú odpoveďou psychiky na prežívanie ťažkých udalostí – psychické poruchy alebo somatické symptómy objavujúce sa v ich priebehu (napr. poruchy zmyslov či parézy) majú „odpútať“ myseľ od nevyriešených emocionálnych konfliktov. Prečítajte si príčiny a typy disociatívnych porúch, zistite, ako sú diagnostikované a ich symptómy, a dozviete sa o liečbe konverzných porúch.

Obsah:

  1. Disociatívne poruchy: čo to je?
  2. Disociatívne poruchy: príčiny
  3. Disociatívne poruchy: typy
  4. Disociatívne poruchy: liečba

Disociatívne poruchy: čo to je?

Disociatívna (konverzná) porucha je pre mnohých neznáma, no v skutočnosti je to celkom zaujímavý pojem. Slovo disociácia pochádza z latinského "dissociatio", čo znamená oddelenie - v prípade psychiatrie sa tento termín používa na označenie oddelenia toho, čo spolu úzko súvisí na dennej báze: uvedomenie, pamäť a cítenie rôznych podnetov. Na druhej strane je konverzia definovaná inak. Podľa jednej z lekárskych klasifikácií chorôb - ICD-10 - je konverzia synonymom disociácie.

Ďalšia klasifikácia, ktorou je americký DSM, oddeľuje oba javy od seba a definuje rôzne somatické symptómy ako konverziu, napr. neurologické - ktoré sa objavujú u ľudí v dôsledku existencie rôznych nevyriešených duševných konfliktov

Epizódy disociácie zažije vo svojom živote každý človek – sú to dokonca chvíle, keď sa prebúdzame do rôznych snov a dočasne strácame zmysel pre kontakt s realitou. Takéto stavy nie sú absolútne žiadny problém a nemusia byť alarmujúce.

Situácia je určite iná, keď sa u pacienta objavia nejaké disociatívne (konverzné) poruchy - v takejto situácii je absolútne nevyhnutné bližšie sa pozrieť na stav pacienta. Problémy zahrnuté v tejto skupine sa môžu vyskytnúť v akomkoľvek veku, ale zvyčajne sa vyvinú u dospievajúcich a mladých dospelých.

Určite sú častejšie u žien ako u mužov. Frekvencia disociatívnych porúch sa odhaduje inakmôže nimi trpieť 11 až 300 zo 100 000 ľudí.

Adaptačné poruchy: príčiny, symptómy, liečba

Reaktívne poruchy: Ako ich rozpoznať?

Nervové zrútenie: príčiny, symptómy, liečba

Disociatívne poruchy: príčiny

Disociatívne poruchy sa môžu vyvinúť v súvislosti s ťažkým zážitkom, extrémne stresovými situáciami v minulosti (napr. v detstve) a môžu sa objaviť ako reakcia na nedávno prežitú traumu.

Cieľom disociácie je odvrátiť vašu pozornosť od premýšľania o veľmi nepríjemných spomienkach.

Príklady udalostí, ktoré môžu byť príčinou disociačných porúch:

  • znásilnenie,
  • sexuálne obťažovanie,
  • zažívať agresiu od príbuzných (fyzicky aj psychicky),
  • šikanovanie zo strany rovesníkov,
  • prírodná katastrofa,
  • dopravná nehoda,
  • vojna.

Rôzne problémy vyskytujúce sa u pacientov môžu predisponovať k disociatívnym poruchám. Ide predovšetkým o zneužívanie návykových látok, depresívne poruchy, poruchy osobnosti (najmä hraničné poruchy osobnosti a histriónske poruchy osobnosti), ako aj rôzne poškodenia štruktúr centrálneho nervového systému a posttraumatická stresová porucha

Disociatívne poruchy: typy

O konverzných poruchách sa veľa nehovorí av skutočnosti je v tejto skupine veľa problémov. Tieto poruchy sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi – príznakom disociačných porúch môže byť jednak náhla strata pamäti súvisiaca s určitými špecifickými udalosťami, ako aj výskyt atypických záchvatov pripomínajúcich kŕčovité alebo špecifické, dokonca zvláštne lokalizované, zmyslové poruchy.

1. Disociačná amnézia

Charakteristickou črtou tohto problému je, že amnézia sa zvyčajne týka presne vymedzeného časového obdobia – zvyčajne si pacient traumatickú udalosť nepamätá. V prípade tejto disociatívnej poruchy je pozoruhodný fakt, že pacient s ňou nemá žiadne ťažkosti so zapamätaním si nových informácií

2. Disociačná fúga

Fúga je celkom zaujímavá disociatívna porucha - pacient v jej prípade cestuje na rôzne miesta (zvyčajne miesta, ktoré v ňom vyvolávajú výrazné emócie), na ktoré si neskôr…nepamätá. Počas týchto ciest môže človek prevziať úplne inú identitu.

3. Trance a posed

Pacientkeď je v tranze, nemá kontrolu nad svojím telom ani myslením, nemá ani schopnosť prežívať seba samého alebo cítiť jednotu so svojou vlastnou identitou - môže ju však nahradiť nejaká vonkajšia identita.

V prípade posadnutia je osobnosť pacienta nahradená úplne inou (zvyčajne démonickou), čo môže byť sprevádzané hovorením cudzím hlasom alebo úplne cudzím jazykom

Tu treba zdôrazniť, že tranz a posadnutosť sa zaraďujú medzi duševné poruchy len vtedy, keď k nim dôjde proti vôli danej osoby (keď sa tieto javy vyskytnú, napr. v súvislosti s niektorými náboženskými rituálmi, vtedy sa už nepovažujú za ako disociatívne poruchy).

Amnézia alebo ťažká porucha pamäti

Kvantitatívne a kvalitatívne poruchy vedomia

Somatomorfné poruchy: príčiny, symptómy, liečba

4. Disociačná porucha pohybu

Tento typ disociačných porúch sa môže prejaviť napríklad parézou alebo úplným ochrnutím niektorých častí tela (napr. dolných končatín), okrem toho sa u pacientov môžu objaviť aj rôzne doplnkové pohyby (môžu pripomínať mimovoľné pohyby medikom známe, zvyčajne však úplne nespĺňajú kritériá na rozpoznanie každého z nich).

Disociatívne poruchy hybnosti môžu spôsobiť aj abnormality súvisiace s prácou svalov tváre alebo s prácou svalov patriacich k rečovému aparátu (v takejto situácii môže pacient pociťovať rôzne poruchy reči).

5. Disociatívne záchvaty

Problém sa označuje aj ako psychogénne pseudoepileptické záchvaty. V jej priebehu pacient pociťuje poruchy, ktoré pripomínajú epileptický záchvat, ale v skutočnosti okrem týchto problémov neexistujú žiadne iné príznaky, ktoré by sa spájali s epilepsiou.

Charakteristické je aj to, že na rozdiel od epileptického záchvatu pacient nestráca vedomie (pri psychogénnom záchvate je vedomie pacienta úplne alebo čiastočne zachované).

6. Disociačný stupor

Pacient v stave disociatívnej strnulosti (alebo disociačnej strnulosti) je odrezaný od sveta - nekomunikuje s ostatnými, nehovorí, neje, možno sa tiež nehýbe. Zároveň je počas tejto disociatívnej poruchy zvyčajne plne zachované vedomie pacienta

7. Disociačná anestézia a strata zmyslového vnímania

Typ disociatívnej poruchy, ktorej symptómy sa točia okolo zmyslových orgánov.Pacient môže hlásiť desenzibilizáciu v určitých oblastiach tela (napr. hlásiť, že problém je v dolných končatinách). Môžu sa vyskytnúť poruchy videnia – môže ísť jednak o zníženie ostrosti alebo znížený rozsah videnia, ale aj o náhlu, úplnú slepotu. Môžu sa objaviť aj poruchy sluchu vrátane náhlej hluchoty.

8. Iné disociatívne poruchy

Ďalšími jednotkami, ktoré patria medzi disociatívne poruchy, sú množné číslo osobnosti (rozdvojená osobnosť) a Ganserov syndróm. Problém mnohopočetnej osobnosti je celkom zaujímavý problém – ide o to, že pacient má dve (alebo viac) úplne odlišné povahy. Žiadna z pacientových osobností nevie o existencii iných, ba čo viac - tieto osobnosti sa môžu líšiť vekom, pohlavím či dokonca intelektuálnou úrovňou.

Ganserov syndróm je porucha, ktorú je dosť ťažké odlíšiť od simulácie. No spočíva v tom, že v rozhovore môže pacient, aj keď sa zdá, že intelekt rozhodne nevybočuje z normy, absurdne odpovedať na jednoduché otázky. Takouto otázkou môže byť otázka na súčet čísel 1 a 2, kde pacient s Ganserovým syndrómom odpovie „štyri“ alebo otázka, aké ročné obdobie nasleduje po zime – človek s touto poruchou môže odpovedať „jeseň“.

V prípade tejto disociatívnej poruchy môže pacient extrémne nesprávne používať aj každodenné náčinie, napríklad snažiť sa jesť jedlo zadnou stranou vidličky.

Disociačná porucha: rozpoznávanie

Určite nie je ľahké získať diagnózu konverzných porúch. Zvyčajne pacient ide k inému špecialistovi ako k psychiatrovi – napríklad osoba so zrakovým postihnutím navštívi očného lekára a v prípade porúch zmyslového vnímania alebo záchvatov pripomínajúcich kŕčovité záchvaty môže pacient odporučiť neurológa

V zásade nejde o nesprávny postup - pred stanovením diagnózy disociačných porúch je potrebné vylúčiť organické príčiny symptómov pacienta (a tie, najmä v prípade neurologických symptómov, teoreticky môžu byť aj také závažné ochorenia ako mŕtvica alebo nádor na mozgu).

Keď pacient trpí disociatívnymi poruchami, v rôznych testoch, ktoré sa mu robili, sa nezistia žiadne odchýlky. Môže to pôsobiť rušivo na pacienta aj na lekára – prvý by chcel konečne vedieť, čo mu je, druhý sa môže cítiť úplne bezmocný, alebo naopak – podráždený pocitom, že ho návštevník len simuluje.

V prípade porúch konverzie určite ánonie je - pacienti s nimi nepoužívajú simulácie, ale ich psychika svojim spôsobom generuje rôzne symptómy na potlačenie ťažkých emócií. Špecialisti na duševné zdravie – psychiatri a psychológovia – sú tými správnymi odborníkmi, na ktorých by sa mali obrátiť ľudia s podozrením na poruchy konverzie.

Disociatívne poruchy: liečba

Disociatívne poruchy sa môžu po určitom čase vyriešiť samy, ale nemusí to tak byť u všetkých pacientov. Ak nezvyčajné príznaky pretrvávajú dlhší čas, určite je potrebné začať s terapiou.

Pri liečbe disociatívnych porúch je potrebné dopracovať sa k nevyriešeným emočným konfliktom, pred ktorými pacient „uteká“ – na tento účel slúži psychoterapia. Jeho cieľom je okrem iného aby pacient pochopil, čo presne je situácia zodpovedná za výskyt jeho chorôb. Ľuďom s disociatívnymi poruchami sa niekedy odporúčajú rôzne druhy psychoterapie, pomerne často sa v prípade tohto problému využíva kognitívno-behaviorálna terapia. Základom liečby disociatívnych porúch je psychoterapia, ale v niektorých prípadoch – napríklad pri výskyte závažných úzkostných symptómov u pacienta – môže byť vhodné pridať farmakologickú liečbu založenú na užívaní anxiolytických liekov.

Stojí za to vedieť

Disociatívne poruchy: prognóza

Prognóza väčšiny ľudí trpiacich disociatívnymi poruchami je dobrá – väčšine pacientov sa podarí tieto poruchy ustúpiť. Horšie účinky terapie sa dosahujú pri dlhodobom pretrvávaní konverzných porúch pacienta, keď je navyše zaťažovaný inými psychickými poruchami (najmä poruchami osobnosti) a keď pacient vykazuje nízku motiváciu zúčastniť sa psychoterapie

Zdroje:

1. "Psychiatria", vedecký redaktor M. Jarema, J. Rabe-Jabłońska, ed. PZWL, Varšava 2011

2. "Psychiatria. Učebnica pre študentov", B. K. Puri, I. H. Treasaden, eds. I Poliak J. Rybakowski, F. Rybakowski, Elsevier Urban & Partner, Wrocław 2014

3. Deville C. a kol., Disociatívne poruchy: medzi neurózou a psychózou, Case Rep Psychiatry. 2014; 2014: 425892

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zamerať na to, aby ste ich vždy vypočuli a venovali im čo najviac času.potrebujú.

Kategórie:

Psychiatria