Adaptačné poruchy sa môžu vyskytnúť u každého človeka - sú spôsobené situáciami, s ktorými sa stretávame každý deň, ako napríklad strata zamestnania alebo rozchod s partnerom. Môžu byť rôzne: u niekoho dominujú úzkostné a depresívne symptómy, u iných sú najvýraznejšie poruchy správania. Prečítajte si podtypy adaptívnych porúch, ich príčiny a symptómy a zistite, čo robiť, ak sa vyskytnú, t. j. ako liečiť adaptívne poruchy.

Adaptačné poruchyv lekárskej klasifikácii MKN-10 sa objavujú v jednej skupine spolu s problémom akútnej stresovej reakcie. Aj keď sa obaja jednotlivci líšia vo výrazných rozdieloch, majú jedného spoločného menovateľa, ktorým sú stresové situácie.

Obsah:

  1. Adaptačné poruchy: príčiny
  2. Adaptačné poruchy: symptómy
  3. Adaptačná porucha: liečba

Poruchy adaptácie sa môžu vyskytnúť u každého človeka – objavujú sa u detí, mladých dospelých a starších ľudí. Vzhľadom na to, že mnohé z nich nie sú vôbec rozpoznané (napríklad preto, že veľa pacientov s týmto problémom nenavštívi žiadneho lekára), neexistujú presné štatistiky o výskyte adaptačných porúch

Adaptačné poruchy: príčiny

Príčin adaptačných porúch je veľa rôznych situácií, ktoré vedú k prežívaniu výrazného stresu. Tu však treba zdôrazniť, že ide o také udalosti, ktoré sa môžu odohrať v živote každého človeka (a nie napríklad veľké prírodné katastrofy). Niekedy sa spomína, že ide o udalosti, ktoré nepresahujú tzv obyčajná ľudská skúsenosť.

Presnejšie povedané, adaptačné poruchy vznikajú vtedy, keď sa človek dostane do kontaktu s pre neho ťažkými udalosťami, s ktorými si jeho psychika jednoducho nevie poradiť. Príklady mnohých možných príčin adaptačných porúch zahŕňajú:

  • strata zamestnania;
  • smrť milovanej osoby;
  • rozlúčka s partnerom;
  • finančné problémy;
  • ochorieť na závažné (najmä chronické) ochorenie;
  • treba sa pohnúť (obajado inej krajiny a do iného mesta);
  • strata rodičov;
  • výlet, ktorý bude mať za následok dlhé odlúčenie od blízkych ľudí;
  • odchod do dôchodku.

Zaujímavé je, že poruchy prispôsobenia sa môžu vyvinúť aj v súvislosti s udalosťami, ktoré sú vo všeobecnosti vnímané ako typicky pozitívne. Hovoríme o otehotnení, svadbe alebo o dieťati.

Nie je ťažké uveriť, že všetky vyššie spomenuté udalosti môžu mať výrazný vplyv na ľudskú psychiku. Za správnych podmienok – aj keď odchod do dôchodku či sťahovanie sprevádzajú silné emócie – sa však psychický stav v pomerne krátkom čase stabilizuje, t.j. prebieha adaptácia na nové podmienky. Ak takáto situácia nenastane, môžu sa vyvinúť adaptačné poruchy.

Reaktívne poruchy sa môžu vyskytnúť u každého. Ako ich rozpoznať?

Trauma: príčiny, symptómy a liečba

Reaktívna psychóza: príčiny, symptómy a liečba

Adaptačné poruchy: symptómy

Ľudia, u ktorých sa vyvinú adaptívne poruchy, môžu prejavovať rôzne druhy ochorení. Medzi možné príznaky adaptačných porúch patria:

  • depresívna nálada,
  • problémy so spánkom (zvyčajne vo forme nespavosti),
  • podráždenie,
  • poruchy správania,
  • majú tendenciu sa ľahko nahnevať,
  • úzkosť,
  • neustále znepokojujúce,
  • pocit bezmocnosti,
  • pocit úzkosti.

Pre adaptačné poruchy je charakteristické, že pacient s nimi nielen prežíva nepríjemné ochorenia, ale zápasí aj s ťažkosťami v každodennom fungovaní. Môžu sa týkať každého aspektu života, profesionálneho aj rodinného, ​​av prípade detí a dospievajúcich aj školského života.

U rôznych ľudí môžu adaptačné poruchy prebiehať rôzne - z tohto dôvodu sa uvádza niekoľko typov. Sú to:

  • krátka depresívna reakcia,
  • predĺžená depresívna reakcia,
  • zmiešaná úzkostno-depresívna reakcia,
  • poruchy adaptácie hlavne s poruchami iných emócií,
  • adaptívne poruchy hlavne s poruchami správania,
  • adaptívna porucha so zmiešanými poruchami správania a emóciami,
  • adaptačné poruchy s určitými dominantnými príznakmi (v ich prípade sa u pacientov pomerne často objavujú somatické symptómy ako tras rúk, svalov či brucha).

Adaptačné poruchy sa zvyčajne vyvinú do jedného mesiacaod výskytu stresového faktora a vymiznú do 6 mesiacov po ukončení pôsobenia tohto faktora. Ak však človek neustále zápasí s ťažkými udalosťami - napríklad v jeho dome žije niekto závislý od alkoholu, ktorý doslova ničí rodinný život -, tak adaptačné poruchy môžu pretrvávať veľmi dlho, presahujúc spomínaných šesť mesiacov.

Stojí za to vedieť

Adaptačné poruchy a depresia

Pri adaptačných poruchách je prospešné zájsť za odborníkom – môže ním byť psychológ aj psychiater. V skutočnosti sa väčšina prípadov týchto problémov vyrieši časom a sama. Na druhej strane, rozhovor s psychológom môže mať veľmi priaznivý účinok: jednoducho vám umožní pozrieť sa na problém z iného uhla pohľadu a ľahšie sa s ním vysporiadať.

V prípade podozrenia na adaptačné poruchy je ďalší argument, prečo ísť k špecialistovi - je potrebné ich odlíšiť od mnohých rôznych subjektov, najmä depresie. Niektoré z príznakov sú spoločné pre adaptívne a depresívne poruchy – hovoríme tu napríklad o zlej nálade alebo problémoch so spánkom.

Symptómy adaptačných porúch sú však menej intenzívne a ich vzniku jednoznačne predchádza prežívanie stresovej situácie a v prípade depresie nie je potrebné rozoznať, že pacient zápasil s ťažkou udalosť pred ochorením. Depresívne poruchy sú vážnym problémom, ktorý si vyžaduje liečbu, preto by bolo vždy najlepšie ich vylúčiť, pretože sú zodpovedné za pacientove ochorenia.

Adaptačná porucha: liečba

Vyššie bolo spomenuté, že depresívne poruchy sa dajú liečiť – ale ako? No v prvom rade sa tu využívajú psychoterapeutické interakcie – pomôcť môže kognitívno-behaviorálna terapia a rodinná terapia. Niekedy je pre pacienta veľkou úľavou porozprávať sa (alebo viacerým) s psychológom.

V situácii, keď má pacient pocit, že prežité udalosti nezvláda, je možné využiť pomoc centra krízovej intervencie.V prípade vysokej intenzity príznakov adaptačných porúch je je možné aplikovať farmakologickú liečbu. V tomto prípade sa môžu použiť antidepresíva (napr. inhibítory spätného vychytávania serotonínu). V prípade, že prevládajúcim problémom pacienta sú silné záchvaty úzkosti, možno mu odporučiť krátkodobé užívanie liekov proti úzkosti, napr.benzodiazepíny.

Adaptačné poruchy u detí a dospievajúcich

Adaptačné poruchy sa môžu objaviť u človeka v akomkoľvek veku, avšak v závislosti od veku pacienta môžu prebiehať rôznymi spôsobmi. Adaptačné poruchy u detí a dospievajúcich sa zvyčajne prejavujú poruchami správania – dieťa zažíva časté výbuchy hnevu až agresivity, môže prejavovať aj rôzne násilné prejavy

Pre najmladšiu vekovú skupinu je charakteristické aj to, že u nich môžu adaptačné poruchy viesť k regresii, kedy si napríklad niekoľkoročné deti začnú opäť cmúľať palec, ako dieťa rozprávajú alebo majú epizódy nočného pomočovania.

Príčiny porúch adaptácie u detí a dospievajúcich sú tiež trochu iné ako u dospelých. V ich prípade je problém spôsobený napríklad rozvodom rodičov alebo situáciou, keď sa poručníci dieťaťa často medzi sebou doma hádajú.

Výskyt adaptačných porúch u detí často súvisí s tým, že dieťa začne chodiť do škôlky alebo školy. Začiatok vzdelávania môže byť pre dieťa zdrojom neskutočného stresu – začína sa totiž stretávať s požiadavkami na dosahovanie určitých vzdelávacích výsledkov, no musí splniť aj výzvu fungovania medzi rovesníkmi.

Pre niektoré deti je adaptácia na školský život jednoduchšie, pre iné ťažšie – z tohto dôvodu treba batoľa, ktoré začína robiť prvé výchovné krôčiky, pozorne sledovať a ak máte podozrenie, že by mohlo mať adaptačných porúch, musíte mu poskytnúť potrebnú pomoc.

Stojí za to vedieť

Adaptačné poruchy: dá sa im predchádzať?

Úplne adaptívnym poruchám sa nedá zabrániť – niektorým častejšie, iným menej, no každý z nás sa v živote stretáva s ťažkými situáciami. Aby ste sa vyhli silnému stresu, ktorý vám na dlhší čas naruší nervy, musíte sa s ním jednoducho vyrovnať. Stojí za to rozvíjať svoje vlastné spôsoby, ako zmierniť napätie - môžu to byť rybolov, jazda na bicykli a chôdza pri počúvaní hudby. Je tiež výhodné mať skupinu dôveryhodných, oddaných ľudí, ktorým môžete v prípade potreby povedať o svojich problémoch. Obyčajný rozhovor môže mať skutočne terapeutický účinok – už len keď sa s niekým podelíte o svoje obavy, môžeme sa cítiť lepšie a vedomie, že sa máme na koho spoľahnúť, môže oslabiť účinky prežívania stresujúcich udalostí a znížiť riziko adaptačných porúch.

Zdroje:

"Psychiatria", vedecký redaktor M. Jarem,J. Rabe-Jabłońska, krč. PZWL, Varšava 2011

"Psychiatria. Učebnica pre študentov", B. K. Puri, I. H. Treasaden, eds. I Poliak J. Rybakowski, F. Rybakowski, Elsevier Urban & Partner, Wrocław 2014

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent medicíny na Lekárskej univerzite v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Kategórie:

Psychiatria