Trichotillománia je názov poruchy, ktorá spočíva v neschopnosti prestať si ťahať vlasy – z hlavy, obočia, mihalníc. Niekedy je nutkanie vytrhávať vlasy sprevádzané trichofágiou, teda nutkaním ich zjesť. Ako táto porucha vzniká a dá sa liečiť?

Trichotillomania – čo to je?

Trichotillomániaje porucha, ktorá vás môže šokovať, znepokojiť, vystrašiť a vystrašiť, najmä ak ju vidíte prvýkrát. Názov poruchy pochádza z gréčtiny " tricho " - vlasy a " do " - vytrhnúť. Trichotilománia je jednou zobsedantno-kompulzívnej poruchy , ktorá stále nie je úplne klasifikovaná.

Trichotillomania môže byť sprevádzaná:

  • bolesti hlavy
  • problémy so spánkom
  • porucha pamäti a koncentrácie
  • niekedy iné fyziologické príznaky - nevoľnosť, bolesti brucha.

Trichotillomániou môžu trpieť deti aj dospelí. Najvyššie percento prípadov je však zaznamenané vo vekovej skupine 12–13 rokov. Odhaduje sa, že cca 3 - 5 percent. populácia môže byť postihnutá touto poruchou. V 90 percentách. je to o ženách.

Trichotillomania - príznaky

Príznaky trichotillománie sa dajú ľahko spozorovať – sú to lysiny na hlave, riedke mihalnice, obočie, či dokonca ich absencia. Takmer každý človek trpiaci TTM svoj problém skrýva, snaží sa zmeny na tele nejako maskovať a svoj problém okoliu nepriznáva. Pri diagnostikovaní trichotilománie treba brať do úvahy aj ďalšie stavy, ktoré sa môžu takto prejaviť, ako je dermatitída alebo stavy, pri ktorých je ťahanie vlasov výsledkom bludov alebo halucinácií.

Trichotillomania – príčiny

Predpokladá sa, že zdroje trichotillománie zahŕňajú pri chemických zmenách v mozgu. Niektorí vedci poukazujú na biologický základ, pričom príčiny vidia v génových mutáciách. Iní spájajú TTM s depresiou a Tourettovým syndrómom, ako aj s traumatickým odlúčením od matky (separačná úzkosť), opustením a nedostatkom správnych citových väzieb. Nutkanie vytrhávať si vlasy môže byť aj dôsledkom sexuálneho násilia, emócií. Cestu poruchy môže otvoriť traumatický zážitok.

Dnes sú vedci čoraz ochotnejšíprikláňajú sa k teórii, že špecifické gény môžu zvýšiť pravdepodobnosť nutkavého ťahania vlasov. Vedci z Duke University Medical Center zistili, že ľudia s touto poruchou majú dve mutácie v géne SLITRK1. Neboli nájdené v rodinách, kde TTM neexistuje. Gén SLITRK1 hrá úlohu pri vytváraní spojení medzi neurónmi. Mutácie môžu spôsobiť chybné spojenia, čo vedie k trichotilománii. Výskumníci však zdôrazňujú, že mutácie v géne SLITRK1 sú zodpovedné len za malé percento z toho.

Trichotillomania - liečba

trichotillománia sa lieči psychoterapeutickými a farmakologickými metódami. Jednou z najúčinnejších metód je behaviorálno-kognitívna terapia. Z farmakologických liekov sa používajú najmä SSRI, teda antidepresíva, selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu – trichotilománia je totiž spôsobená nadmernou aktivitou serotonínergného systému. V procese liečby je veľmi dôležitá podpora blízkych. Ľudia trpiaci týmto stavom sa často cítia osamelí, nepochopení a stratení. Často sa tiež vyhýbajú telesnému kontaktu zo strachu, že objavia vypadávanie vlasov. Nie je nezvyčajné, že sa z choroby zotavia zmenou prostredia, relaxáciou a biofeedbackom.

Kategórie:

Psychiatria