Štokholmský syndróm je mechanizmus, ktorý niekedy vzniká vo vzťahu obeť – kat.Niekedy unesená a uväznená osoba pociťuje voči násilníkovi pozitívne emócie, má pochopenie a dokonca ho bráni. Štokholmský syndróm je definovaný aj ako patologické vzťahy v rodinách, vzťahy, tzv toxická, pri ktorej sa poškodená (dominantná) strana snaží za každú cenu ospravedlniť správanie škodlivej (dominantnej) strany

Štokholmský syndróm – čo to je?

Štokholmský syndrómje obranná reakcia, špecifický mechanizmus prežitia. Psychológia to vysvetľuje tak, že človek má taký silný inštinkt zachrániť si život, že sa dokáže prispôsobiť aj tým najhorším podmienkam a naučiť sa v nich fungovať.

Štokholmský syndrómv extrémnych podmienkach postihuje unesených a väznených ľudí, rukojemníkov, vojnových zajatcov, sexuálne zneužívaných ľudí, členov sekty, ale môže sa vyvinúť aj v milostných vzťahoch ( Štokholmský syndróm vo vzťahu je takzvaná majetnícka láska, a to aj vo vzťahu šéf – podriadený (mobbing).

Človek, ktorý je v tomto vzťahu slabšou stranou, sa vďaka tomuto mechanizmu cíti bezpečnejšie - a bezpečie je jednou zo základných ľudských potrieb - ale aj pohodlnejšie, pretože nemusí bojovať alebo konfrontovať toxické partner.

Štokholmský syndrómje reakciou na silný stres a môže sa do určitej miery stať ochranným pancierom pre obeť.

Prečo „Štokholmský syndróm“?

Názov „ Štokholmský syndróm “ pochádza z udalostí z roku 1973, keď dvaja muži vylúpili banku v Štokholme. Keď prišla polícia, zločinci zajali rukojemníkov: tri ženy a muža a držali ich šesť dní.

Po nejakom čase vyjednávania prišli do banky záchranári a – s ťažkosťami, pretože rukojemníci vzbudzovali dojem, že nechcú ísť na slobodu – ľudí oslobodili. Neskôr sa ukázalo, že počasVypočúvaní rukojemníci bránili útočníkov a zo všetkého obvinili políciu.

Po nejakom čase sa dokonca jedna z rukojemníkov zasnúbila s jej mučiteľom a zadržaný muž založil nadáciu na získavanie peňazí pre právnikov pre zlodejov. Vtedy švédsky kriminológ a psychológ Nils Bejerot, ktorý bol na týchto udalostiach, prvýkrát použil termín „Štokholmský syndróm“.

Ďalším známym príkladom Štokholmského syndrómu je prípad Patty Hearstovej, vnučky amerického vydavateľa Williama Randolpha Hearsta, ktorú 4. februára 1974 uniesla Symbionese Liberation Army, ktorá vyznáva utopické sociálne koncepty.

Patty sa pripojila ku skupine a zúčastnila sa s ňou, vrátane. pri bankovej lúpeži. Nakoniec bola poslaná do väzenia, odsúdená na 7 rokov väzenia za spoluprácu s teroristami, no nakoniec bol trest znížený na dva roky.

Zaujímavý je aj prípad Nataschy Kampusch, ktorú ako 10-ročnú uniesol Wolfgang Priklopil a ďalších 8 rokov ju bil a ponižoval. V roku 2006 sa jej konečne podarilo utiecť, no neskôr povedala, že so svojím katom chce nadviazať pozitívny vzťah, pretože bol jednoducho jediným človekom, ktorého celú tú dobu videla.

Prípad Nataschy Kampusch nie je podľa niektorých psychológov celkom príkladom štokholmského syndrómu, už len preto, že pri ňom obeť nie je schopná ujsť, navyše v čase únosu Nataschy bola dieťa a deti jednoducho potrebujú byť s niekým spriaznené – nikoho iného nemala.

Ako rozpoznať Štokholmský syndróm?

Osoba podozrivá zo Štokholmského syndrómu vykazuje niekoľko charakteristických symptómov, ktoré sa vyvíjajú za určitých podmienok:

  • nezdá sa, že by si všimla, že jej ubližujú – to sa môže stať napríklad v (toxickom) milostnom vzťahu, keď je jedna osoba podvedená alebo nejako zneužitá či ponižovaná. - aj keď ju na to príbuzní upozornia, nedosiahne ju
  • podceňuje svoju ujmu - napr. zamestnanec nútený pracovať nadčas s tým súhlasí, vysvetľuje túto situáciu ako dočasnú, nevidí, že ide o klasický mobbing
  • vysvetľuje, ospravedlňuje mučiteľa – „zaslúžil som si“, „mal som ťažký deň“, „ťažké detstvo“
  • zdieľa názory mučiteľa – dobrým príkladom je sekta, v ktorej členovia sa správajú ku guruovi ako k bohu, veria mu každé slovo, sú manipulovaní
  • sa postaví na stranu páchateľa – napríklad väznená osoba sťažuje polícii/záchranárom konať tak, aby ju oslobodilivzťah - utláčaný bráni svojho partnera, keď sa ho rodina dokonca pokúsi nahlásiť polícii
  • nedokáže utiecť alebo sa iným spôsobom vyslobodiť z ťažkej situácie
  • má pozitívne city k svojmu násilníkovi – manželka miluje svojho manžela, ktorý ju bije
  • na druhej strane má negatívne pocity voči ľuďom, ktorí sa ju snažia zachrániť

Samozrejme, nie je to tak, že u každého človeka, ktorý sa v nejakej situácii ocitne v dominantnej pozícii, inými slovami, stane sa obeťou, sa rozvinie Štokholmský syndróm. Niektorí by radšej zomreli, ako by proti sebe niečo urobili. Je to zložitý problém a závisí od mnohých faktorov, napr od psychických a emocionálnych predispozícií človeka, či bol napríklad v detstve týraný, bitý, ponižovaný a pod.

Symptómy Štokholmského syndrómu sa vyvíjajú za určitých podmienok, to znamená:

  • musí nastať situácia, v ktorej si človek všimne, že jeho prežitie závisí od určitej osoby
  • je zotročený, ponižovaný, nemá kontrolu nad vlastným životom, nevidí možnosť, ako sa z tejto situácie dostať, napr. rozbitím vzťahu, alebo v krajnom prípade (únos, väzenie) - útek
  • si všíma, ba až zveličuje niektoré pozitívne vlastnosti dominantnej osoby, môžu to byť drobné zdvorilosti - príprava kávy, podávanie cigarety

Štokholmský syndróm - terapia

Aké sú šance na záchranu osoby trpiacej Štokholmským syndrómom? Okrem extrémnych situácií, akými sú väzenie alebo únos, pri ktorých je nutný zásah polície, je vo zvyšných prípadoch popísaných vyššie, aby sa obeť oslobodila spod niečieho toxického vplyvu, nenahraditeľná pomoc príbuzných.

Priatelia a rodina, ktorí trpezlivo podporujú obeť bez toho, aby sa nechali odradiť tým, že sú nimi často odmietaní a odopieraní, jej môžu v určitom momente pomôcť vidieť cez jej oči. Mali by sa na ňu neustále snažiť pripisovať zlý vplyv toxického vzťahu a všetkými možnými prostriedkami sa ju snažiť uvoľniť. Ale – je to veľmi ťažké, pretože niekedy to môže byť kontraproduktívne. Koniec koncov, obeť bráni mučiteľa a môže sa začať vyhýbať kontaktu s príbuznými.

Treba rátať aj s tým, že dominantná osoba môže používať rôzne šikovné triky, ako napríklad vydieranie: „ak ma opustíš, zabijem sa pred deťmi.“

Jedným zo spôsobov podpory zo strany príbuzných je naznačiť iné, alternatívne spôsoby postupu, pretože obeť sa často upriami na jedno riešenie.

Môžete sa tiež pokúsiť získať obeťKonzultácia s odporúčaným (a o okolnostiach informovaným) psychológom kvôli úplne inému problému (pretože k tomuto konkrétnemu z vlastnej vôle nepôjde).

Človek so Štokholmským syndrómom, ktorý si konečne uvedomí, že potrebuje pomoc, bude určite potrebovať podporu nielen príbuzných, ale aj psychológa a psychiatra.

Kategórie:

Psychiatria