Depresia u dojčaťa? Zdanlivo nemožné, ale v skutočnosti sa s tým stretávame - dojčatá môžu trpieť anaklitickou depresiou (hospitalizáciou). Problém súvisí s nedostatkom matky a môže viesť až k smrti dieťaťa. Anaklitická depresia je špecifická nielen svojimi úplne odlišnými symptómami a ich liečbou.
Anaklitická depresiaje známa aj akohospitalizáciaalebonemocničná choroba . Prvé zmienky o anaklitickej depresii sa objavili už v roku 1897, ale tento termín spopularizoval až takmer o 50 rokov neskôr, v roku 1945, psychoterapeut Rene Spitz.
Najjednoduchším spôsobom je povedať, že príčinou anaklitickej depresie u detí je nedostatok kontaktu s matkou. Táto situácia môže nastať rôznymi spôsobmi – dieťa môže byť umiestnené v detskom domove, ochorieť a dlhšie hospitalizované v nemocnici, alebo môže zostať samo kvôli smrti matky. Na rozvoj anaklitickej depresie má vplyv skutočnosť, že dieťa nenapĺňa jeho potreby v oblasti kontaktu s rodičom. Obdobie prvého roku života je jednou z kľúčových etáp správneho vývoja dieťaťa. Fyziologicky matka v tomto období poskytuje potomkovi nielen potravu, ale poskytuje (alebo by aspoň mala poskytovať) potrebné citové puto.
V emocionálnom vývoji malého dieťaťa existujú špecifické obdobia. Prvá z nich trvá do 6 mesiacov veku a je to tzv obdobie symbiózy. Dieťa si počas nej vyžaduje najmä blízkosť matky, ktorá mu poskytne potrebnú starostlivosť. Druhým obdobím je tzv obdobie separácie-individualizácie. Vyskytuje sa počas nasledujúcich šiestich mesiacov života dieťaťa a počas tohto obdobia by sa malo dieťa postupne osamostatniť od matky.
Za zmienku stojí, že v období separácie-individualizácie môže problémy spôsobovať tak nedostatok pozornosti zo strany matky, ako aj … jej prebytok. Nedostatok kontaktu s rodičom môže viesť k vzniku anaklitickej depresie, pričom nadmerná pozornosť môže byť dôvodom budúceho rozvoja porúch nazývaných separačná úzkosť u dieťaťa.
Symptómy anaklitickej depresie (hospitalizácia)
Anaklitická depresia jeveľmi špecifický typ depresívnej poruchy: od dojčaťa je ťažké povedať, že je smutné alebo výrazne depresívne. V priebehu hospitalizácie vznikajú rôzne problémy: dieťa môže byť letargické, môže sa zdať letargické a navyše môže tiež… neplakať. Dieťa trpiace nemocničným ochorením sa môže vyznačovať aj výrazne zhoršenou pohyblivosťou, navyše môže byť nápadná úzkosť batoľaťa. S anaklitickou depresiou sú spojené aj poruchy chuti do jedla - ich prejavom môže byť, že telesná hmotnosť dieťaťa sa nebude správne zvyšovať
Anaklitická depresia nie je triviálny problém - dôsledkom jej vzniku môže byť zvýšená náchylnosť dieťaťa k ochoreniam typickým pre tento vek (napr. zvýšený výskyt infekcií u dieťaťa). Pohostinnosť môže viesť aj k významným komplikáciám, ktoré môžu mať neskoršie následky na celý budúci život pacienta. Tento typ depresie môže mať za následok oneskorenie v psychomotorickom vývoji dieťaťa a tiež viesť k tomu, že dieťa bude mať oveľa menšiu interakciu so svojím prostredím.
Stojí za to vedieťAnaklitická depresia: iný problém u detí, iný u dospelých
Pohostinnosť je typickým problémom detí, v literatúre sa však môžete stretnúť aj s informáciami o anaklitickej depresii dospelých. V prípade staršej skupiny pacientov však problém súvisí s úplne inými ťažkosťami
O anaklitickej depresii sa niekedy hovorí u dospelých, ktorí majú ťažkosti s nadväzovaním vzťahov s inými ľuďmi. Problémom v tomto prípade je, že izolácia od určitých ľudí – napríklad od manžela z dôvodu jeho delegovania – vedie k značným ťažkostiam v normálnom fungovaní. Dospelý pacient v hospitalizácii môže pri odlúčení od veľmi blízkej osoby zápasiť s pocitom bezmocnosti, výraznou slabosťou alebo pocitom úplnej straty kontroly. Anaklitická depresia u dospelých sa trochu podobá problémom, ktoré sa vyskytujú v priebehu separačnej úzkosti u dospelých pacientov.
Ako prekonať anaklitickú depresiu u dieťaťa?
Pri anaklitickej depresii je liekom pre deti to, čo deťom chýba, teda kontakt s matkou alebo s niekým, kto jej matku nahradí. Zaujímavé je, že vedci zaoberajúci sa anaklitickou depresiou si všimli, že tento problém sa vyskytuje menej často v menej vybavených nemocniciach, kde napríklad chýbajú inkubátory. Túto situáciu možno vysvetliť tým, že v takýchto zariadeniach majú deti väčší kontakt s pôrodnými asistentkami, ktoré sa o ne starajú (ktoré týmto spôsobomakosi nahrádzajú svoj kontakt, ktorý by im normálne poskytovala matka.)
Ak sa dieťa, ktoré utrpelo hospitalizáciu (napr. v dôsledku dlhodobého pobytu v nemocnici), vráti do starostlivosti matky, príznaky anaklitickej depresie môžu vymiznúť aj po niekoľkých týždňoch. Oveľa horšie je to s inými deťmi, napríklad sirotami a umiestnenými v detskom domove. V extrémnych prípadoch môže takéto dieťa aj zomrieť. U ostatných hospitalizovaných pacientov môže problém viesť ku komplikáciám, ktoré budú pretrvávať počas celého života pacienta. Dôsledkom prežívania anaklitickej depresie môže byť v dospelosti narušená tvorba emocionálnych vzťahov s inými ľuďmi a zvýšené riziko vzniku iných duševných porúch v budúcnosti, ako sú napríklad naplno rozvinutá depresia alebo úzkostné poruchy.