Dekompresná choroba alebo kesónová choroba (Morbus Caisson, DCS Dekompresná choroba) je skupina symptómov, ktoré sa objavujú u ľudí vystavených rýchlym zmenám tlaku v prostredí. Aké sú príznaky kesónovej choroby? Aké sú účinky dekompresnej choroby? Ako sa tomu dá vyhnúť?

Dekompresná choroba( kesónová choroba , Morbus Caisson, DCS Dekompresná choroba) vzniká v dôsledku prudkého poklesu vonkajšieho tlaku ( ovplyvňujúce telo človeka), ku ktorému dochádza napríklad pri rýchlom stúpaní potápača. Dôsledky môžu byť dramatické a dokonca viesť k smrti. Hoci prvé popisy symptómov tejto choroby pochádzajú z devätnásteho storočia a týkali sa stavebných robotníkov zamestnaných pri stavbe mostov, príklady kesónovej choroby možno nájsť aj dnes, najmä vďaka neustále rastúcej obľube potápania a komercializácie podmorskej techniky. cestovný ruch.

Názov "kesónová choroba" pochádza z kesónov - to sú oceľové debny, ktoré sa používali pri podvodných prácach, napr. pri stavbe mostov alebo prístavov. Primeraná tesnosť boxov a vysoký tlak v nich panujúci (často mnohonásobne vyšší ako atmosférický) bránili zatekaniu vody do ich vnútra. V dôsledku toho mohli zamestnanci zatvorení v kesónoch dlho pracovať pod vodou. Zároveň sa predĺžila doba ich vystavenia nepriaznivým podmienkam prostredia (vysoké tlaky nie sú pre náš organizmus štandardnými podmienkami). Kľúčovým momentom bol nástup robotníkov po skončení práce. Prudké poklesy tlaku pri vynorení sa nad vodnou hladinou spôsobili v tele množstvo zmien. Príznaky často pozorované pri týchto činnostiach, ako je bolesť svalov, bolesť kĺbov alebo svrbenie kože, sa časom skombinovali s typom vykonávanej práce a nazývali sa kesónová choroba

Dekompresná choroba (kesón): príčiny

Pri potápaní do veľkých hĺbok je vaše telo vystavené vysokému hydrostatickému tlaku (okolitému tlaku). Podľa Henryho fyzikálneho zákona zvýšenie tlaku zvyšuje rozpustnosť plynov v kvapalinách. Tento princíp sa prejavuje aj v našom tele, kde sa množstvo plynov rozpustených v krvi začína rýchlo zvyšovať. To platí najmädusík, nachádzajúci sa vo veľkom množstve v dýchacej zmesi (až 78 %), ktorý sa navyše veľmi dobre rozpúšťa v krvi. Tento plyn sa nebude ukladať len v krvi, ale aj vo väčšine telesných tkanív.

Množstvo dusíka „uloženého“ v tkanivách závisí okrem iného od hĺbka, v ktorej sa potápač nachádzal, a čas, ktorý strávil pod vodou. Dusík sa na rozdiel od kyslíka alebo oxidu uhoľnatého nezúčastňuje na metabolických procesoch a jediný spôsob, ako ho po uložení v tkanivách vylúčiť z tela, je vydýchnuť cez pľúca.

Ukladanie dusíka v tkanivách závisí aj od prekrvenia tkanív a obsahu tukov v nich. Vďaka ich dobrému prekrveniu bude saturácia svalového tkaniva a mozgu plynmi prebiehať oveľa rýchlejšie ako v prípade tukového tkaniva. Tukové tkanivo sa vyznačuje oveľa väčšou schopnosťou koncentrovať plyny (rozpustnosť dusíka v tukovom tkanive je oveľa vyššia). K orgánom so zlým zásobením krvou, kde bude množstvo uloženého dusíka menšie, patria napr. kostného tkaniva a kĺbov, ktoré tvoria pohybový aparát. Príznaky kesónovej choroby sa týkajú najmä spomínaných telesných tkanív

Počas výstupu potápača, keď tlak začne klesať, všetky predchádzajúce procesy prebehnú opačným spôsobom, aj keď porovnateľnou rýchlosťou. Pokles tlaku tiež spôsobuje pokles rozpustnosti plynu. Plyn predtým rozpustený v tkanivách sa uvoľňuje vo forme bublín. Nahromadený dusík sa dá odstrániť len tak, že sa vytvorené bubliny dostanú do krvi a spolu s ňou do pľúc. Vďaka výmene dýchacích plynov v pľúcach opustí telo.

Príčinu symptómov, ktoré možno pozorovať u ľudí trpiacich dekompresnou chorobou, treba hľadať vo vznikajúcich bublinkách dusíka. Plynové bubliny majú schopnosť mechanicky poškodzovať tkanivá, poškodzovať cievy, ako aj vytvárať v nich blokády. Posledným krokom môže byť oklúzia cievy a prerušenie prívodu krvi do orgánov. Potom je nemožné dodávať im kyslík. Tkanivá sa stávajú hypoxickými, metabolické procesy sú narušené a bunky odumierajú. V mozgovom a svalovom tkanive, ktoré sú obzvlášť citlivé na nedostatok kyslíka, sa tieto zmeny vyskytnú veľmi rýchlo, zatiaľ čo v tukovom tkanive - oveľa pomalšie.

Dekompresná choroba: typy, symptómy

V zásade existujú 2 typy dekompresnej choroby. Vzhľadom na typ tkanív, ktorých sa dotýka, sa môžu navzájom prekrývať respbyť zmiešanou formou ochorenia:

  • Kesónová choroba 1. typu

Príznaky ochorenia sa týkajú kože, kostí, kĺbov, svalov:

  • slabosť alebo únava
  • svrbivá koža
  • objavujú sa mnohé modro-červené odtiene
  • difúzna bolesť svalov a kĺbov
  • obmedzenie mobility

Najčastejšie sú postihnuté periférne kĺby – koleno, rameno alebo lakeť. U pacientov je badateľný ohnutý (skrčený), šetriaci postoj. Masívny opuch vyplývajúci z uzavretia malých krvných a lymfatických ciev. Väčšina symptómov sa objaví v priebehu niekoľkých hodín po vynorení sa, hoci symptómy sa môžu objaviť až 24 hodín po skončení ponoru.

  • 2. typ kesónovej choroby

V tomto prípade plynové bubliny, ktoré tvoria symptómy z orgánov, ako je mozog, stredné ucho a miecha. Tento typ zahŕňa aj cievne embólie (upchatia) spôsobené bublinami plynu Ak plynové blokády postihujú hlavné cievy tela, výsledkom môže byť:

  • čiastočná alebo úplná strata vedomia
  • prestať dýchať
  • poruchy zmyslového vnímania, paralýza, až hemiparéza

Uzavretie ciev miechy vedie k obojstranným parézam, poruchám močenia a stolice Príznaky zo stredného ucha sa prejavujú pomerne rýchlo v podobe:

  • nevoľnosť
  • vracanie
  • tinitus
  • závraty

Okrem toho sa v prípade kesónovej choroby môžu vyskytnúť ďalšie príznaky súvisiace s ischémiou orgánov. Príhovor tu, medzi inými o aseptickej nekróze kostí, poškodení sluchu alebo zraku.

Treba zdôrazniť, že neliečená alebo príliš neskorá detekcia kesonovej choroby môže viesť k smrti

Nie je možné presne predpovedať, či následky kesónovej choroby budú trvalé a či poškodenie funkcie orgánu bude reverzibilné. Prognóza závisí najmä od veľkosti, lokalizácie a typu poškodenia tkaniva, ktoré je potrebné zvážiť vzhľadom na individuálny stav organizmu a veľkosť poranenia

Dekompresná choroba: rizikové faktory

  • akútne infekcie horných dýchacích ciest, prechladnutie, astma
  • nikotín
  • dehydratácia, napr. z predchádzajúcej hnačky
  • horúčka
  • alkoholizmus
  • diabetes
  • vyšší vek
  • hypertenzia
  • hypotermia

Riziko sa zvyšuje pri opakovaných pokusoch o potápanie. Pri každom zostupe do vody sa ukladá dusík, ktorýúplná eliminácia nastane po niekoľkých dňoch.

Dekompresná choroba: prevencia

S rýchlym rozvojom podmorskej turistiky a širokou škálou cestovných kancelárií ponúkajúcich extrémne dobrodružstvá ľuďom, ktorí si to predtým nemohli dovoliť, sa riziko dekompresnej choroby zvyšuje.

Pre všetkých potápačov by mala byť prísne kontrolovaná aj rýchlosť výstupu.

Ľudia, ktorí sa rozhodnú potápať, by mali absolvovať príslušné školenia organizované profesionálmi, potápačskými školami s príslušnými licenciami atď. V prípade skupinových ponorov bude na nás vždy dohliadať osoba s príslušnými znalosťami. Pre potápača je veľmi dôležité vopred poznať presný plán potápania, hĺbku, do ktorej sa ponor plánuje, a pomocou vhodných kalkulačiek vypočítať tlak v hĺbke zostupu, aby si vybral vhodný typ dýchacej zmesi.

Dôležité

Ak sme svedkami nehody pri potápaní, platia rovnaké pravidlá ako v prípade život ohrozujúcich situácií. Ide o takzvané BLS (Basic Life Support), teda základné postupy podpory života.

1. V prvom rade si overíme, či je bezpečné si pomôcť sami. Napríklad neskáčeme do vody, aby sme niekoho vytiahli, ak sami nevieme plávať.

2. Ak sme na brehu, skontrolujeme vedomie obete.

3. Voláme o pomoc.

4. Prečistíme dýchacie cesty a skontrolujeme, či je dýchanie správne.

5. Ak obeť nedýcha alebo nereaguje správne, zavoláme pomoc na číslo 112 alebo 999 a vykonáme KPR, kým nepríde záchranka alebo kým sa obeť nepreberie.

Kategórie:

Zdravie