OVERENÝ OBSAHAutor: Dominika Wilk

Pečeň je najväčší z našich orgánov, váži takmer dva kilogramy. Žiadny iný orgán nemá toľko funkcií ako pečeň. To je dôvod, prečo keď ochorie, trpí celé telo. Choroby pečene sú asymptomatické, preto je potrebné ich pravidelne kontrolovať, aby ste ich našli. V niektorých prípadoch samotné pečeňové enzýmy a ultrazvuk nestačia. Niekedy je potrebná magnetická rezonancia a inokedy bude lepší CT skener.

Pečeňje jedným z najťažších orgánov v našom tele - váži 1,5 kilogramu. Nachádza sa predovšetkým na pravej strane brušnej dutiny, a to: v pravom hornom kvadrante brucha. Koniec jeho ľavého laloku však zasahuje do oblasti ľavej bradavky (oblasť 6 medzirebrový priestor).

Štruktúra pečene

Pečeň pozostáva z pravého, ľavého, štvoruholníkového a chvostového laloku, ktoré sú zase zložené hlavne z hepatocytov a laloky sú najmenšou štruktúrnou jednotkou pečene

Asi 65% hmotnosti celej pečene tvoria hepatocyty a 35% - bunky retikuloendotelového systému. Posledne uvedené zahŕňajú Browicz-Kupfferove bunky, hviezdicové bunky a endotelové bunky, ktoré lemujú sínusové cievy. Všetky hrajú veľmi dôležitú úlohu pri detoxikácii a detoxikácii tela.

Krv prúdi do pečene z dvoch rôznych zdrojov:

  • z hepatickej artérie (tvorí 20-30% krvného zásobenia)
  • a z portálnej žily (70-80%).

Vrátnica zásobuje krvou rôzne orgány, vrátane čriev, pankreasu, a preto pečeň ukladá prebytočné živiny z jednotlivých častí tráviaceho systému, napríklad glukózu vo forme glykogénu. Z tohto dôvodu je pečeň hlavným zdrojom odstraňovania toxínov z celého tela.

Funkcie vykonávané pečeňou v tele

Pečeň je mimoriadne dôležitý orgán, pretože má v našom tele viac ako 500 rôznych funkcií. Najdôležitejšie z nich sú:

  • skladovanie glukózy vo forme glykogénu,
  • odstránenie prebytočných toxínov,
  • Je produkcia žlče potrebná na trávenie
  • a vstrebávanie tukov.

Správne fungujúca pečeň je navyše nevyhnutná pre správnu premenu hormónov štítnej žľazy, a to premenu T4 na T3, čo jeaktívny hormón.

Je tiež potrebný na tvorbu cholesterolu. Hoci má zlú povesť, pretože sa spája s uzatváraním žíl a mozgovými príhodami, zohráva aj mimoriadne dôležitú úlohu, napríklad je nevyhnutný pre tvorbu pohlavných hormónov a bunkových membrán.

Viac ako 80 % cholesterolu sa tvorí v pečeni, čo znamená, že je dôležitým prvkom pri udržiavaní hormonálnej rovnováhy v tele. Pečeň tiež pomáha bojovať proti rôznym druhom mikroorganizmov, ktoré prechádzajú tráviacim systémom a vstupujú do neho cez portálnu žilu.

Uvoľňuje proti nim makrofágy, ktoré ničia patogény, čím chránia telo pred rozvojom infekcie

Symptómy chorej pečene

Paradoxne takmer 90 % prípadov ochorení pečene prebieha asymptomaticky alebo sú tieto príznaky nešpecifické a charakteristické aj pre iné ochorenia - napríklad väčší pocit únavy, svrbenie kože či bolesť v pravom ramene.

Z tohto dôvodu sa ochorenia pečene zvyčajne zistia náhodne, pri rutinných vyšetreniach, napríklad v pracovnom lekárstve, keď sú badateľné zmeny v morfológii alebo zvýšené pečeňové testy.

Počas profylaktického ultrazvuku brucha možno tiež zistiť jedno z najbežnejších ochorení pečene - stukovatenie pečene. Na ultrazvuku môžete vidieť zväčšenú pečeň. Pečeň však nevykazuje žiadne známky, keďže je inervózna.

Občas, keď je naozaj veľké, môžu pacienti pocítiť expanziu v pravom hypochondriu, čo je spôsobené tlačením pečene na peritoneálnu kapsulu, ktorá je už inervovaná.

Charakteristickými príznakmi budú pokročilé a akútne formy ochorení pečene, ako napríklad:

  • cirhóza pečene, kde môžeme vidieť zožltnutie kože spojené so žltačkou,
  • ascites
  • Je viditeľnosť žíl na bruchu dôsledkom rozšírenia periférneho obehu.
  • Pri cirhóze môže byť viditeľná aj svalová atrofia a vypadávanie vlasov (u mužov, napr. na hrudi).

Diagnóza ochorení pečene

Pri diagnostike pečene z hľadiska jej zdravia a výkonnosti by sme mali dodržiavať určitú postupnosť úkonov. Na začiatku robíme najjednoduchšie a najľahšie (ale aj najbezpečnejšie) krvné testy či ultrazvuk a až neskôr prejdeme k špecializovanejším vyšetreniam, akými sú tomografia či magnetická rezonancia (ak sú na to medicínske indikácie).

Najbežnejšie krvné testy sú:

  • morfológia,
  • ALT (alanín aminotransferáza),
  • AST (aminotransferázaaspartát),
  • GGTP (gama-glutamyltranspeptidáza),
  • ALP (alkalická fosfatáza),
  • bilirubín.

V morfológii sa napríklad venuje pozornosť počtu bielych krviniek alebo krvných doštičiek, pretože ich znížené hodnoty môžu naznačovať cirhózu pečene (do úvahy sa však berie celý klinický obraz pacienta , nielen tieto testy).

ALT a AST sú zase populárne pečeňové testy, ktorých vzájomný vzťah môže naznačovať ochorenia, napríklad pri alkoholických ochoreniach pečene alebo cirhóze sa vyskytuje oveľa vyššia AST ako ALT. Na druhej strane, zvýšenie oboch pečeňových testov sa môže objaviť pri vírusovej hepatitíde B a C.

Pri čítaní výsledkov testov by ste mali mať vždy na pamäti, že ALT a AST nie sú len indikátory ochorenia pečene. Napríklad vyššie AST môže naznačovať poškodenie svalov, vrátane srdcového svalu. Na druhej strane, ALP, ktorú tiež testujeme na posúdenie stavu žlčových ciest, môže byť zvýšená v dôsledku poškodenia kostí.

GGTP je oveľa menej citlivý faktor pri ochoreniach pečene, ale keď je zvýšený, znamená to, že sa s žľazou niečo deje. Bilirubín je zase parameter používaný na hodnotenie patológie pečene, napríklad pri diagnostike Gilbertovho syndrómu alebo ťažkého poškodenia samotného orgánu.

Okrem laboratórnych testov máme aj zobrazovacie testy, ktoré zahŕňajú:

  • ultrazvuk,
  • počítačová tomografia s kontrastom
  • a magnetická rezonancia s kontrastom.

Základným vyšetrením je ultrazvuk, ktorý je dostatočne bezpečný na to, aby sa mohol vykonávať každý deň bez poškodenia organizmu. Je to tiež citlivý test, že niekedy je lepší pri hodnotení niektorých patológií súvisiacich s pečeňou ako CT skener. Ide napríklad o cysty alebo stukovatenie pečene

Ak existujú zdravotné indikácie, vykoná sa počítačová tomografia s kontrastom alebo magnetickou rezonanciou. Malo by sa však pamätať na to, že kontrast používaný na tomografiu je nefrotoxický, takže môže poškodiť obličky, takže v niektorých prípadoch je lepšie vykonať podrobnejšie vyšetrenia magnetickou rezonanciou.

Choroba pečene

Mastná pečeň

Tukové ochorenie pečene je ochorenie, pri ktorom sa kvapôčky tuku hromadia v strede hepatocytov, čo spôsobuje postupné stukovatenie pečene.

Príčiny tohto stavu sú najčastejšie:

  • alkohol,
  • obezita,
  • diabetes,
  • inzulínová rezistencia,

ale aj:

  • proteínová podvýživa,
  • rýchly úbytok hmotnosti,
  • Wilsonova choroba,
  • toxické pôsobenienejaké drogy,
  • dlhodobá parenterálna výživa,
  • hemochromatóza,
  • vírus HCV.

Vzhľadom na to, že stukovatenie pečene sa kedysi považovalo za spôsobené najmä nadmernou konzumáciou alkoholu, toto ochorenie sa dnes delí na:

  • alkoholické stukovatenie pečene
  • a nealkoholická steatóza v dôsledku faktorov uvedených vyššie.

Tuková pečeň sa zvyčajne diagnostikuje na ultrazvukovom vyšetrení, kde sa pečeň vyznačuje výraznou echogenicitou orgánu (tzv. biela pečeň) a zväčšením jeho veľkosti.

Vyšetrenie pečeňových enzýmov k diagnóze veľmi neprispieva, pretože nie vždy musia byť pri tomto ochorení zvýšené.

Biopsia pečene pomáha overiť stav tohto orgánu. Ak je bežná u 85 % pacientov (t.j. mierna, bez zmien smeru fibrózy), odporúča sa vhodná diéta, vzdanie sa alkoholu, ako aj pokus o odstránenie základnej príčiny ochorenia (ak je obézny, napr. telesná hmotnosť).

Keď je však stav akútny, zapáli sa a začína fibrózou, pacient musí byť liečený hepatológom, aby sa zabránilo rozvoju cirhózy.

Hepatitída A, B, C, D a E

Hepatitída je zápal pečene spôsobený vírusmi typu A, B, C alebo E, ktorý môže prejsť z akútneho štádia do chronického štádia.Najčastejšie sa môžete nakaziť vírusmi typu B a C, ako aj D . Spôsobom nákazy je v tomto prípade sexuálny kontakt a kontakt s krvou pacienta (nakaziť sa môžete napr. u kozmetičky alebo zubára, ktorý nástroje od predchádzajúcich klientov zle dezinfikoval). Tieto vírusy sa môžu prenášať aj z matky na dieťa počas pôrodu.

Na druhej stranevírusy typu A a Einfikujú, keď sa dostanú do ľudského tela cez tráviaci trakt. V Európe je však vzácny, vyskytuje sa skôr v krajinách s veľmi teplou klímou a nízkou úrovňou všeobecnej hygieny.

Proces infekcie vírusmi typu B a Ca jeho replikácia môžu byť podobné. Až 6 mesiacov po infekcii, keď máme čo do činenia s akútnym zápalom, sa vírus môže replikovať a pacient môže (ale nemusí) pociťovať príznaky:

  • slabosť,
  • nevoľnosť,
  • bolesť brucha,
  • niekedy sa môže vyskytnúť žltačka

Po 6 mesiacoch sa však pacient buď uzdraví, alebo infekcia prejde do chronického stavu.

V prípadetypu Bpostihuje chronický stav približne 5 % ľudíinfikovaných, kým pria Cvírusoch je to až 80%. V priebehu času môže chronická hepatitída vážne poškodiť hepatocyty a potom viesť k cirhóze pečene. Vírus typu D sa na druhej strane nemôže replikovať bez prítomnosti vírusu typu B. Ak je teda človek očkovaný vírusom typu B, zabráni rozvoju infekcie.

Vírus typu A sa nestáva chronickým a má zanedbateľnú úmrtnosť. Priebeh infekcie môže byť mierny. Vírus typu E, ktorý môže byť infikovaný najčastejšie v Ázii, sa môže stať chronickým.

Diagnostické testy na infekciu vírusom pečene sú krvné testy, ktoré zisťujú špecifický antigén:

  • anti-HCV,
  • anti-HDV
  • alebo napr. anti-HBs.

Okrem toho, že napríklad na kontrolu, či je infekcia v akútnej alebo chronickej fáze, sa testujú rôzne triedy týchto protilátok. Napríklad v akútnej fáze vírusu B sa krv testuje na HBeAg, ktorý sa objaví do jedného týždňa od nástupu HBsAg (čo svedčí o infekcii a trvá až 4-6 mesiacov).

HBeAg zostáva v akútnej fáze 3-9 týždňov. Je to indikátor intenzívnej vírusovej replikácie.

Anti-HBc IgG protilátky zase dokazujú, že pacient bol vôbec infikovaný vírusom typu B, pretože pretrvávajú po celý život po infekcii (neobjavujú sa v akútnej fáze).

Okrem toho, ak je podozrenie na akútnu fázu vírusu, testujú sa pečeňové enzýmy ako ALT alebo AST, pretože počas tohto obdobia sú výrazne zvýšené.

Autoimunitná hepatitída

Autoimunitná hepatitída (AZW), ako každé autoimunitné ochorenie, nastáva vtedy, keď telo útočí na vlastné tkanivá – v tomto prípade na pečeň. To vedie k rozvoju chronického zápalu, ktorý následne vedie k cirhóze pečene. Základná príčina tohto ochorenia nie je známa.

Rovnako ako pri iných autoimunitných ochoreniach je ovplyvnená genetickou predispozíciou a infekčnými, toxickými alebo medikovanými faktormi. Diagnóza autoimunitnej hepatitídy je založená na vylúčení iných zápalových ochorení pečene a špecifických testoch.

Symptómy ochorenia nie sú charakteristické (alebo neexistujú žiadne), a preto sa pacient väčšinou neskoro dozvie, že niečo má.

Na identifikáciu autoimunitnej hepatitídy sa vykonávajú testy na charakteristické protilátky, napr. ASMA, ANA, ako aj krvné testy na zistenie, či pacient nemá zvýšenú hladinutransaminázy a hypergamaglobulinémia, ktoré by indikovali AZW.

Okrem toho sa vykonávajú jeho patologické vyšetrenia, pretože pre toto ochorenie je charakteristická infiltrácia lymfocytov a plazmocytov v portálnych priestoroch a nekróza uhryznutí.

Diagnóza protilátok proti autoimunitnej hepatitíde zahŕňa:

  • antimitochondriálne protilátky (AMA),
  • orgánovo nešpecifické antinukleárne protilátky (ANA),
  • protilátky proti hladkému svalstvu (SMA),
  • hepatorenálne antimikrozomálne protilátky (anti-LKM1),
  • protilátky proti pečeňovo špecifickým membránovým antigénom (anti-LSP),
  • protilátky reaktívne s antigénmi pečene a pankreasu (anti-LC1).

Výskum protilátok umožňuje rozdeliť AZW do rôznych podtypov.

Hepatálna encefalopatia

Hepatálna encefalopatia nie je striktne ochorenie pečene, ale je dôsledkom akútneho alebo chronického poškodenia pečene, ktoré spôsobuje zmeny v CNS (centrálnom nervovom systéme). Ide o syndróm neuropsychiatrických porúch vyplývajúcich zo zlej funkcie pečene a nedostatočného odstraňovania toxínov ňou.

Poškodenie hepatocytov v dôsledku ich odumierania alebo nesprávneho fungovania spôsobuje, že pečeň nie je schopná účinne detoxikovať telo, čo má za následok hromadenie neurotoxínov v cirkulujúcej krvi, ako napríklad:

  • mastné kyseliny,
  • fenoly,
  • alebo amoniak.

Príliš vysoká ich koncentrácia vedie k zvýšenej difúzii toxínov na hranici krv-mozog, čo vedie k zmenám na úrovni CNS, najmä mozgu. Preto zlyhanie pečene, ktoré narúša prácu centrálneho nervového systému, má za následok poruchy správania, napr.

  • pocit úzkosti,
  • so zhoršenou pamäťou,
  • pomalšie reakcie na podnety,
  • pomalý reflex,
  • alebo poruchy vedomia prejavujúce sa ako nadmerná ospalosť.

Diagnóza hepatálnej encefalopatie zahŕňa najmä testovanie hladiny amoniaku v krvi. Lekári využívajú aj neurofyziologické a neuropsychometrické testy. V tomto prípade môže byť nápomocná aj magnetická rezonancia, vďaka ktorej možno posúdiť metabolizmus nervových buniek.

Cirhóza pečene

Cirhóza pečene je dôsledkom zápalu pečene a fibrózy, čo vedie k vytesneniu zdravého pečeňového parenchýmu fibrotickým tkanivom

Tkanivovú fibrózu spôsobuje spomínaný zápalový proces, ktorý môžehod ako výsledok:

  • vírusová infekcia,
  • autoimunitná hepatitída,
  • toxické poškodenie alkoholom,
  • alebo ako dôsledok chronického stukovatenia pečene.

Vláknité, odumreté tkanivo mení obeh cez pečeň, čo je dôvod, prečo komplikácie zahŕňajú vo forme kolaterálneho obehu.

Kritériá na klasifikáciu cirhózy pečene sú rôzne. Ak vezmeme do úvahy morfologické zmeny, ktoré sa vyskytujú v pečeni v dôsledku tejto chorobnej entity, môžeme rozlíšiť cirhózu:

  • malý hrbolček,
  • multinodulárny
  • a zmiešaná forma.

Na druhej strane, berúc do úvahy aktivitu chorobného procesu, môžeme ho rozdeliť na:

  • aktívne
  • alebo neaktívne,

a tiež na:

  • zarovnané
  • alebo otrhané.

Tieto rozdelenia sú klinicky dôležité, keď sa lekár potrebuje rozhodnúť, či je pacient už v stave vyžadujúcom transplantáciu pečene.

Príznaky cirhózy sú zvyčajne nejednoznačné. Pacienti môžu, ale nemusia mať príznaky uvedené nižšie. A zahŕňajú:

  • zväčšenie slinných žliaz,
  • hnačka,
  • zväčšenie pečene a sleziny,
  • pľúcna hypertenzia,
  • opakujúce sa krvácanie z nosa,
  • modriny na koži,
  • chvenie rúk s hrubými vlnami,
  • hepatorenálny syndróm,
  • hepatopulmonálny syndróm,
  • hepatokardiálny syndróm,
  • strata svalovej hmoty,
  • pavúčie žily na nohách,
  • žltnutie bielkovín a kožných kožných vrstiev,
  • palmárny a plantárny erytém,
  • svrbiaca koža,
  • ascites,
  • gastrointestinálne krvácanie,
  • únava,
  • chudnutie.

Rakovina pečene

Rakovina pečene môže byť primárnej a sekundárnej povahy – ide o metastatické ochorenie z iných orgánov. Na rozdiel od toho, čo sa zdá, posledná situácia nie je nezvyčajná.

Vaskularizovaná pečeň zbiera krv z rôznych orgánov, takže je ľahké metastázovať – najmä z hrubého čreva. Veľmi často sa stáva, že nádor v hrubom čreve o sebe nedá vedieť a náhodný ultrazvuk brucha odhalí zmeny na pečeni. Po podrobnejšom výskume sa ukazuje, že hlavný zdroj ochorenia je v hrubom čreve

Prvé príznaky rakoviny pečene môžu byť:

  • brušný plyn,
  • kolika,
  • dyspepsia,
  • nepravidelnosti stolice
  • alebo bolesti žalúdka.

Potom stojí za to urobiť ultrazvuk, ktorý pomôže na začiatkudiagnostika. Ďalším krokom je urobiť krvný test, najmä skontrolovať hladinu krvných doštičiek, čas zrážania, bilirubín a hladinu cukru.

Okrem toho sa vykonávajú tieto vyšetrenia: magnetická rezonancia a počítačová tomografia. Röntgen hrudníka je tiež dobrý nápad. Ak je podozrenie na neuroendokrinný nádor, vykoná sa krvný test na kontrolu hladín chromogranínu A, proteínu uvoľňovaného z neuroendokrinných buniek. Ak je zvýšená, znamená to prítomnosť tohto typu nádoru.

Liečba ochorení pečene

Keď už máme do činenia s najobľúbenejším ochorením, t.j. stukovatením pečene, tak v závislosti od príčiny - pacient je vylúčený z pitia alkoholu, zmena stravy na takú s obmedzením jednoduchých sacharidov, najmä fruktózy. sa odporúča konzumovať protizápalové kyseliny omega-3, podporuje zvýšenú fyzickú aktivitu, čím pomáha znižovať nadváhu.

Pri vírusovej hepatitíde sa používajú rôzne formy liečby. V prípade vírusu typu B sa pacientovi podávajú napr. interferóny a nukleozidové analógy (napr. telbivudín) a nukleotidové analógy (napr. adefovir).

Hlavným cieľom terapie je inhibovať replikáciu vírusu. V prípade vírusu typu C sa používa terapia dvomi alebo tromi liekmi.

  • Pri duálnej terapii sa napríklad používa pegylovaný interferón a ribavirín.
  • Boceprevir je napojený na tri lieky.

Akútne infekcie A a E sa neliečia, pokiaľ nenastanú komplikácie, ktoré si vynútia hospitalizáciu pacienta.

Autoimunitná hepatitída sa lieči predovšetkým imunosupresívami a kortikosteroidmi.

Ak má pacient hepatickú encefalopatiu, podáva sa mu napríklad ornitín aspartát. Dávkovanie závisí od štádia ochorenia.

Napríklad:

  • Encefalopatia 1. stupňa používa perorálnu dávku 6-9 g denne,
  • v štádiu 2: 9-18 g denne,
  • krok 3 a 4: 10-40 g denne.

Dôležitým prvkom v liečbe hepatálnej encefalopatie je liečba zápchy, pretože vedú k nadmernému hromadeniu toxínov v tele. Na zlepšenie defekácie sa pacientom podáva laktulóza alebo makrogoly.

Okrem toho je dôležité diagnostikovať skryté gastrointestinálne krvácanie, ktoré môže viesť k nadmernému množstvu bielkovín vorganizmu, a teda zvýšiť množstvo škodlivého amoniaku. Ak sa zistí, pacienti sú na diéte s obmedzením bielkovín.

Najlepšou formou liečby rakoviny pečene je chirurgický zákrok. Môžete tiež použiť radiačnú terapiu alebo podať izotopy do pečene, ktoré zničia lézie.

V prípade metastáz z iných orgánov, napríklad hrubého čreva, sa lézia v čreve alebo pečeni odstráni. Neskôr sa môže použiť chemoterapia, rádioterapia a tepelná ablácia. Transplantácia pečene sa vykonáva aj pri neuroendokrinných novotvaroch alebo pri primárnych bunkových karcinómoch pečene.

Pečeňová diéta

Diéta na stukovatenie pečene

Neexistuje žiadna spoločná pečeňová diéta pre všetky choroby súvisiace s pečeňou. Výživové odporúčania sa líšia v závislosti od klinického stavu pacienta, symptómov, tolerancie niektorých potravín a telesnej hmotnosti. Inak sa bude stravovať pacient s dekompenzovanou cirhózou a nedostatkom živín a inak človek s obezitou a tukovou pečeňou.

V prípade ľudí so stukovatením pečene a sprievodnou obezitou sa používa redukčná diéta. Diéta sa však nezníži o viac ako 500 kcal, pretože nadbytok náhle uvoľnených mastných kyselín by podporil stukovatenie pečene.

Účelom redukčného typu výživy je eliminácia nadbytočného tukového tkaniva, ktorého prebytok podporuje zápal a spôsobuje inzulínovú rezistenciu – ktorá je hlavnou príčinou nealkoholického stukovatenia pečene. V prípade mastnej kyseliny, ktorej základom je nadmerné množstvo alkoholu, je potrebné úplne prestať piť.

Okrem toho je v NFLD (nealkoholickej stukovatenej pečeni) aj v alkoholickej verzii obmedzený prísun jednoduchých sacharidov, hlavne sladkostí, ako aj tukov. Obmedzenia týkajúce sa tuku sa zvyčajne vzťahujú na spracované, trans.

Tuky je dobré jesť v rozumnom množstve, ako sú: omega-9, omega-3, omega-6, pretože priaznivo ovplyvňujú metabolizmus lipidov

V stukovatenej pečeni je tiež veľmi dôležité zníženie fruktózy, najmä vo forme prísad do štiav a spracovaných potravín

Pri tomto ochorení sú odporúčania veľmi podobné tým, ktoré sa používajú u pacientov s dyslipidémiou: zvyšuje sa prísun vlákniny, zavádzajú sa produkty znižujúce nadbytok cholesterolu a potraviny s fytosterolmi, ako aj sójový proteín. Odporúčané formy stravovania sú tu stredomorská strava a DASH diéta.

Diéta pri hepatitíde

Pri vírusovej hepatitíde bude výživa závisieť od toho, či ide o akútny alebo chronický stav. V prvom z nich pacienti netolerujú tuky, preto dochádza k výraznému obmedzeniu tučných jedál. Zdrojom energie sú potom sacharidy a bielkoviny zostávajú v podobnom množstve, aké skonzumuje zdravý človek, teda 1 gram bielkovín na 1 kg telesnej hmotnosti. Treba dodať, že takáto diéta je krátkodobá a nemala by sa predlžovať, pretože ide o diétu deficitnú

Keď sa zápal pečene stane chronickým, pacient dodržiava pestrú, bohato výživnú stravu, podobnú tej, ktorú používajú zdraví ľudia. Množstvo bielkovín v strave sa však zvyšuje na 1,2 gramu až 1,5 gramu na 1 kg telesnej hmotnosti a deň. Zdrojom takéhoto proteínu by malo byť:

  • chudé mäso,
  • kvalitné údeniny,
  • vajec,
  • mliečne výrobky so zníženým obsahom tuku.

Tuky by však v závislosti od tolerancie mali tvoriť 30-35% energie z poskytnutej stravy.

Diéta pri cirhóze

Výživa pri cirhóze závisí od toho, či je nesprávna alebo rovnomerná. V prvom prípade je pacient podvyživený, preto mu musíte zvýšiť kalorickú hodnotu stravy a dodať mu viac živín. Okrem toho kvôli sprievodným ochoreniam, ako je ascites, pažerákové varixy, musí mať jedlo často inú konzistenciu

Mala by mať aj zvýšenú frekvenciu jedál - dokonca až 7. Je dôležité, aby ste posledné malé jedlo zjedli tesne pred spaním, pretože zabráni rannej hypoglykémii

Kvôli takému veľkému počtu jedál by mali byť malé a vo forme občerstvenia. U pacientov s kompenzovanou cirhózou nie sú aplikované žiadne diétne obmedzenia, ale ich strava by mala byť vysoko výživná, často aj so zvýšeným kalorickým obsahom.

Dodatok

Na podporu regenerácie pečene sa oplatí využiť suplementáciu. Vždy to však treba robiť pod dohľadom lekára alebo dietológa, pretože nesprávne zvolené vitamíny či minerály môžu chorej pečeni viac uškodiť ako pomôcť.

Napríklad nadbytok vitamínov rozpustných v tukoch A, D alebo E sa môže hromadiť v pečeni a železo pridávané do doplnkov bude skutočnou hrozbou pre ľudí s hemochromatózou alebo HCV.

Bezpečnými vitamínmi, ktoré podporia činnosť pečene sú všetky vitamíny skupiny B. Sú rozpustné vo vode, takže nehrozí ich predávkovanie a podporujú dôležité procesy, napr. vitamín B6 je nevyhnutný pre správne fungovanie pečene.metabolizmus bielkovín a správny metabolizmus homocysteínu (podobnú úlohu hrá vitamín B12) a vitamín B2, teda riboflamin, chráni hepatocyty pred oxidačným stresom.

Dôležitou zložkou doplnkov, ktoré zlepšujú funkciu pečene je L-ornitín aspartát, ktorý pomáha premieňať toxický amoniak (produkovaný pečeňou prostredníctvom metabolizmu bielkovín) na menej škodlivú močovinu.

Pri preťažení pečene a zlyhaní mechanizmu premeny amoniaku na močovinu dochádza k otrave, hromadeniu nadbytočných toxínov a zvyšuje sa riziko hepatálnej encefalopatie. Preto sa s pomocou dietológa oplatí vybrať produkt so správnou dávkou l-ornitínu

Odporúča sa aj bylinná podpora pečene, ktorá podporuje tvorbu žlče - takýto účinok má napríklad púpava alebo má hepatoprotektívny účinok na pečeňové bunky - tu sa najviac odporúča ostropestrec mariánsky. Ostropestrec mariánsky je známa bylina s dokázaným ochranným účinkom na pečeňové bunky, ktorý sa dokonca používa pri niektorých otravách muchotrávkou.

Látkou, ktorá najpriaznivejšie pôsobí na hepatocyty a ktorú obsahuje ostropestrec mariánsky, je silymarín. Vyznačuje sa protizápalovými, antioxidačnými a imunomodulačnými vlastnosťami, preto sa používa ako pri toxickom poškodení pečene, tak aj pri zápaloch tohto orgánu.

Bylinou s preukázanými priaznivými účinkami na pečeň je Phyllantus niruri, ktorý sa vyskytuje v tropickom podnebí, napr. Afrika, Južná Amerika. V štúdiách na zvieratách bolo dokázané, že má ochranný účinok na pečeňové bunky pri vystavení toxickým látkam, ako je alkohol.

Štúdie in vivo a in vitro tiež ukázali, že je schopný inhibovať replikáciu vírusu typu B (HBV).

Kategórie:

Gastrológia