Vytrvalosť nastáva, keď pacient dlho opakuje slovo, vetu alebo pohyb. O existencii perseverácie možno povedať napríklad u človeka, ktorý na úplne iné otázky odpovedá jednou a tou istou vetou. Vytrvalosti samy o sebe nie sú chorobou, objavujú sa pri rôznych psychických poruchách, no nielen. Odhalenie príčin perseverácie je dôležité, pretože práve ich liečba môže viesť k ukončeniu perseverácie.

Perseveráciaje výraz odvodený z latinského slova „perseveratio“, ktoré možno preložiť ako „naliehanie na niečo“. Podľa tohto vysvetlenia by sa dalo predpokladať, že vytrvalosť zažívajú najmä tvrdohlaví ľudia, ktorí väčšinou trvajú na svojich názoroch. V skutočnosti je však vytrvalosť niečo úplne iné – pacienti, ktorí prežívajú perseveráciu – bezcieľne a nedobrovoľne – opakujú rôzne činnosti. Môžu to byť buďmotorické perseverácie , kde pacienti opakujú určitý pohyb znova a znova, aleboverbálna perseverácia , počas ktorých ľudia s týmito poruchami opakujú rovnaké opakované mimovoľné , jedno slovo, časť vety alebo dokonca celé vety.

Ak náš drahý neustále opakuje jednu vetu (napr. babička, s ktorou sa rozprávame, odpoveď na každú otázku je „leto sa končí, zima prichádza“), potom s najväčšou pravdepodobnosťou skutočne dokážeme riešiť odchýlku v forma perseverácie. Tento jav sa však vyskytuje aj u ľudí, ktorí nevykazujú žiadne odchýlky od normálneho psychického stavu. Vytrvalosť sa v takýchto prípadoch môže objaviť napríklad v stavoch značnej vyčerpanosti – stáva sa predsa, že sa s niekým po náročnom pracovnom dni porozprávame a hoci sa v rozhovore vznesie iná niť, nezaregistrujeme ju a zopakujte, čo sme už povedali. Stres je stres, čo však v skutočnosti u ľudí stojí za vytrvalosťou?

Aké sú dôvody pre vytrvalosť?

Presné dôvody pre vytrvalosť neboli doteraz objavené - ale rôzne duševné poruchy, v priebehu ktorých sa môže objaviť perseverácia, boli lepšie definované. Hypotézy o zahrnutom patomechanizmevýskyt perseverácie, existuje aspoň niekoľko. Najpopulárnejšie z nich sa týkajú skutočnosti, že k mimovoľnému a nezmyselnému opakovaniu rôznych činností dochádza vtedy, keď myseľ pacienta nie je schopná dostatočne rýchlo prispôsobiť svoju činnosť meniacim sa cieľom a úlohám. Ďalšou, tiež fungujúcou teóriou je, že tam, kde je príčinou perseverácie fenomén „blokovania“ pamäte – pri takomto jave by pacient nemohol zabudnúť na predchádzajúcu činnosť, otázku či problém, a preto by musel zopakujte ich namiesto prechodu na ďalšiu operáciu.

Analýzou vyššie uvedeného je celkom jasné, že k poznaniu presného mechanizmu perseverácie vo vede je ešte dlhá cesta. Je však zrejmé, ktoré choroby a duševné poruchy sú najčastejšie spojené s perseveráciou - zvyčajne ich možno pozorovať u pacientov trpiacich:

  • schizofrénia;
  • autizmus a poruchy autistického spektra (vytrvalosť je bežná najmä u ľudí s Aspergerovým syndrómom);
  • ADHD;
  • poruchy demencie (napr. Alzheimerova choroba);
  • mentálne postihnutie (zaujímavé je, že v opačnej situácii – t. j. u ľudí s mimoriadne vysokou inteligenciou – sa môže vyskytnúť aj vytrvalosť).

K vytrvalosti dochádza nielen v priebehu rôznych psychiatrických oddelení - môže sa objaviť aj u ľudí, ktorí zažijú nejakú ťažkú ​​mozgovú traumu. Riziko perseverácie je obzvlášť vysoké, keď sú poškodené predné laloky mozgu.

Vytrvalosti: čím ich musíte odlíšiť?

Nezmyselné, neustále opakovanie tých istých činností by sa malo odlíšiť predovšetkým od správania zo spektra obsesií a nutkaní. Tie možno pozorovať napríklad pri obsedantno-kompulzívnej poruche (OCD), kde si pacienti môžu napríklad opakovane (aj keď sú si takmer istí, že áno) skontrolovať, či zatvorili dvere z domu alebo skontrolovať peňaženku každých pár okamihov, aby ste sa uistili, že majú so sebou doklady. Pohybové perseverácie treba odlíšiť aj od trichotilománie, pri ktorej pacienti tiež neustále opakujú jednu činnosť, ktorou je ťahanie za vlasy.

Obidva tieto problémy sa od perseverácie odlišujú tým, že pri ich priebehu sa objavujú rôzne doplnkové poruchy, ale aj to, že majú úplne iné príčiny ako perseverácia - obsedantno-kompulzívna porucha sa predsa zaraďuje medzi neurotické poruchy, trichotilomániu je zase problém patriaci do skupiny porúch kontrolypulzy.

Ďalším fenoménom, s ktorým je potrebné rozlišovať perseveráciu, je echolalia. V priebehu echolálie pacienti opakujú slová a vety, aj mimovoľne a nezmyselne, ale v tomto prípade opakujú výroky, ktoré počuli vo svojom okolí.

Dôležité

Perseveračná liečba

Je ťažké hovoriť o vytrvalosti ako o chorobnej entite - sú v podstate jedným z príznakov nejakého iného ochorenia, ktoré sa u daného pacienta vyskytuje. Z tohto dôvodu neexistujú žiadne metódy liečby, ktoré by boli vhodné na perseveráciu. Osoba, ktorá viedla k perseverácii, však môže podstúpiť terapiu – pacientov možno liečiť napríklad vhodnými metódami liečby schizofrénie alebo špecifickou terapiou autizmu. Spolu so všeobecným zlepšením pacientovho stavu môže perseverácia – podobne ako pri iných príznakoch chorôb existujúcich u pacientov – klesnúť na závažnosti a dokonca úplne vymiznúť.

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Kategórie:

Psychiatria