Fyzioterapia po prekonaní COVID-19 v súlade s usmerneniami Národnej komory fyzioterapeutov je systém cvičení prispôsobený individuálnym potrebám a možnostiam pacienta. Prebieha pod dohľadom fyzioterapeuta, ktorý vyberá ciele a cvičenia a prispôsobuje ich konkrétnemu pacientovi. Zbigniew Wroński - podpredseda Národnej rady fyzioterapeutov a jeden z autorov fyzioterapeutického programu po COVID-19 - hovorí pre "Poradnik Zdrowie" o čom je proces návratu do plnej kondície po chorobe a čo si vyžaduje.

Fyzioterapia po COVID-19 je téma, ktorá sa každým dňom dotýka čoraz viac pacientov. Preto skupina odborníkov z Národnej komory fyzioterapeutov (KIF), vedená Dr. Annou Pyszorou, vyvinula „Program fyzioterapie pre ľudí po COVID-19“.

Fyzioterapia po COVID-19 v súlade s usmerneniami Národnej komory fyzioterapeutov (KIF)

Z dokumentu „Fyzioterapeutický program pre ľudí po COVID-19“, ktorý pripravil tím odborníkov: Anna Pyszora (predsedníčka), Piotr Szczepański, Dariusz Banik, Tomasz Maciążek, Sebastian Szyper, Tomasz Niewiadomski, Zbigniew Wroński, Dozviete sa, žesprávne vedená rehabilitácia môže výrazne zlepšiť kvalitu života preživších- najmä tých, ktorým sa pod vplyvom COVID-19 zhoršujú pľúcne funkcie a celková kondícia. Na druhej strane nedostatok fyzikálnej terapie môže spôsobiť, že nepriaznivé zmeny budú trvať mesiace či dokonca roky, čo obmedzuje aktivitu týchto ľudí v spoločenskom a profesionálnom živote.

Dlhodobé účinky COVID-19, na ktoré je fyzioterapia obzvlášť dobrá, sú :

  • znížená tolerancia fyzickej námahy,
  • redukcia svalovej sily,
  • dýchavičnosť,
  • chronická únava.

Z „Fyzioterapeutického programu pre ľudí po COVID-19“ sa môžete dozvedieť aj to, že odborníci z dvoch najväčších vedeckých spoločností v oblasti liečby ochorení dýchacích ciest: American Thoracic Society (ATS) a European Respiratory Society ( ERS) naznačujú, že fyzioterapeuti ako špecialisti profesionálne zapojení do hodnotenia kardiovaskulárnej a respiračnej zdatnosti a zdatnosti pacientov môžu vytvárať individuálne rehabilitačné programy pre postovidových pacientov s využitím skúseností z práce s pacientmi s chronickouochorenia dýchacích ciest (vrátane programov pľúcnej rehabilitácie používaných u pacientov s CHOCHP). Tieto programy si však vyžadujú úpravu z dôvodu zložitosti problémov, ktorým čelia ľudia po COVID-19.

Štúdie uskutočnené na populácii pacientov s anamnézou syndrómu akútnej respiračnej tiesne (nesúvisiaceho s COVID-19) poukazujú na vysokú účinnosť fyzioterapeutických intervencií pri zlepšovaní fyzickej výkonnosti a kvality života pacientov po pobyte v intenzívnej opatrovateľské jednotky. Podobne aj v prípade pacientov s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, u ktorých sa telesná príprava a vzdelávanie - realizované fyzioterapeutmi v rámci programov pľúcnej rehabilitácie - vyznačujú vysokou účinnosťou.

Aká je rehabilitácia pacienta s pocovidom?

Zbigniew Wroński : Fyzioterapiu pre postovidových pacientov vykonávame v súlade s usmerneniami Národnej komory fyzioterapeutov. Táto fyzikálna terapia pozostáva najskôr z rozhovoru a fyzikálneho vyšetrenia, čo je základ. A na základe parametrov alebo výsledkov pacienta sa vyberú záťaže.

Ide väčšinou o kardio tréning strednej intenzity. Navrhovaná úroveň je 50-65 percent takzvaného VO₂ max. Je to taká záťaž vypočítaná na základe schopností pacienta. Fyzioterapeuti ich vypočítavajú a vyberajú v závislosti od veku a schopností pacienta. A na tomto základe je počas tréningu neustále monitorovaná srdcová frekvencia. A záťaže sa vyberajú tak, aby bol tento pacient neustále stimulovaný k primeranej úrovni aktivity.

Aké cvičenia sa vykonávajú počas rehabilitácie po prekonaní COVID-19?

Najpodstatnejšou formou celého ozdravného programu po COVID-19 je výkonnostný tréning. Efektívnosť sa dá realizovať rôznymi spôsobmi, ale je to naozaj o tom, že človek má danú záťaž, ktorú bude nejaký čas vykonávať. Päť minút, desať minút, pätnásť minút rovno. Záťaž sa volí podľa schopností pacienta, ako som už spomínal – malo by ísť o miernu záťaž 50 – 65 percent VO₂ max pre daného pacienta. Najjednoduchšia forma záťaže a najbezpečnejšia je stacionárny bicykel, bicyklový ergometer. A pacient jednoducho šlape pri danej záťaži pod pulznou kontrolou pri určitej rýchlosti po určitú dobu. A toto je súčasťou tohto školenia.

Vstupom do kroku môže byť doplnkový formulár alebo náhradný formulár. Je to forma tréningu, ktorá sa dá využiť aj doma. Môžete použiť krok, stepper, ktorý máte, box, ale ajobyčajné schodisko v schodisku prakticky v každej budove. A po tomto schodíku chvíľu choďte hore a dole.

Ako môžem diverzifikovať toto školenie?

Aby to bolo zaujímavejšie, máme doplnkové formuláre. Máme cvičenia so závažím, s rôznymi druhmi závaží, ktoré pacient cvičí jednou rukou, dvoma rukami. Môžete použiť hrazdu, činku, môžete použiť kotlíky, ktoré sú v poslednej dobe čoraz populárnejšie

Tréning s činkami, cvičenia s činkami sa môžu časom rozvíjať. Jednou z jednoduchších progresií je použitie nestabilnej podložky, teda švajčiarskej lopty, ktorá umožňuje…zvyšuje aktivitu svalov trupu, a tým aktivuje aj svaly oslabené v dôsledku ochorenia COVID-19.

Ďalšou často využívanou formou môžu byť cvičenia v rôznych typoch závesných systémov – či už s využitím gymnastických kruhov alebo s využitím TRX, veľmi obľúbeného a často využívaného. Dá sa s nimi robiť množstvo rôznych cvikov.

Aký je najlepší spôsob ukončenia cvičenia?

Na záver je väčšinou dobré doplniť program relaxačnými cvičeniami, jednoduchými dychovými cvičeniami, upokojujúcimi cvičeniami, možno trochu strečingom. Aby sme aktivovali hrudník, hrudnú chrbticu a ukončili tréning tak, aby sa k nám pacient vracal s úsmevom na ďalší deň.

Ako skoro začína rehabilitácia po COVID-19?

Tréning po COVID-19 zvyčajne začína štyri až šesť týždňov po zotavení. Toto je taká celoeurópska smernica, ktorá je v platnosti teraz. Vieme, že pacienti sa vyliečia sami, každý sa po chorobe vylieči sám. Toto obdobie dvoch až štyroch týždňov predstavuje čas na zotavenie. Môžete skúsiť začať skôr, ale to sú individuálne prípady. Zvyčajne sú to štyri až šesť týždňov.

Ako dlho trénuje jeden pacient po COVID-19?

Štandardný tréning trvá 30 minút až hodinu, v závislosti od stavu a schopností pacienta. Väčšinou sa začína kratšie, 30-40 minút, v konečnom dôsledku do 50. A tak sa to plánuje. Závisí to však len od schopností pacienta. Raz, aby to malo zmysel, je to 10-15 minút v kuse, čo je taká doba cvičenia, že sa dá povedať, že to dáva nejaké účinky. Možno, ak je niekto veľmi slabý, má veľmi nízku úroveň efektívnosti, aspoň vydržať päť minút.

Ako dlho by mala fyzikálna terapia trvať po COVID-19?

Predpokladá sa, že tréning má nejaký účinok -A vlastne, bez ohľadu na to, či hovoríme o zdravom alebo chorom pacientovi – usudzuje sa, že taká minimálna doba prípravy je približne šesť týždňov. A tento tréningový program sme si naplánovali aj na šesť týždňov. Dá sa v tom pokračovať a odporúčame vám, aby ste tak urobili. Povedzme si však úprimne – štyri týždne by som považoval za minimum rozumného tréningu, kde je badať zmenu.

Aká je účinnosť fyzioterapie Pocovid?

Prečo to funguje? To je samo o sebe zaujímavé, pretože po COVID-19 dochádza k mnohým nepriaznivým zmenám, no dnes na 100% nevieme, či sú dôsledkom vírusu, alebo či vírus zhoršuje dýchacie funkcie organizmu a sekundárne narúša aj obehový systém alebo mozog. Zatiaľ nevieme na sto percent, kde je zdroj, kde je príčina. A to je to, čo vedcov zaujíma. Počkáme, uvidíme, čo nám povedia. Na druhej strane môžeme vidieť a pozorovať, že dlhodobý tréning s miernou záťažou je pre pacientov bezpečný, zlepšuje krvný obeh, umožňuje – zjednodušene povedané – viac krvi prejsť mozgom, viac okysličuje mozog, takže sa mozog rýchlejšie regeneruje a rýchlejšie sa vráti do kondície. A to platí aj pre zvyšok tela.

To je dobré aj na psychiku týchto ľudí. Pretože keď cvičia v takých viac telocvični, nevnímajú sa až tak chorých. Aj toto je taký prvok, výskum tiež ukazuje, že takéto nemedicínske prostredie urýchľuje liečbu, pretože ľudia si o sebe myslia, že sú zdraví ľudia, ktorí trénujú, a nie ako chorí ľudia počas rehabilitácie.

Okrem toho máme určite veľa výskumov, že ľudia, ktorí sú fit, silnejší ľudia, ktorí cvičia systematicky, celkovo mentálne, sú tiež silnejší a cítia sa lepšie. Každopádne si to tak predstav, predstav si situáciu, že niekto má problém prejsť 200-300 metrov, lebo je zadýchaný. Alebo má niekto problém povedať dve-tri vety, lebo je zadýchaný. A teraz tu máme situáciu, že po troch, štyroch, piatich týždňoch tréningu je niekto schopný rozprávať a nie je zadýchaný, alebo niekto dokáže vyliezť na prvé, druhé, tretie poschodie a nie je zadýchaný. Ľudia automaticky vidia účinky a účinok, ktorý vidia, ich duševne cíti oveľa lepšie. Sú silnejšie. Stimuluje ich.

Ciele „Fyzioterapeutického programu pre ľudí po COVID-19“

Hlavný cieľ programu:

  • Podpora úplného zotavenia a aktivity (vrátane profesionálnej činnosti) ľudí po COVID-19.

Konkrétne ciele programu:

  • Zlepšenie tolerancie cvičenia.
  • Zníženie intenzity nepríjemných symptómov súvisiacich s COVID-19 (napr. dýchavičnosť, chronická únava).
  • Vzdelávanie rekonvalescentov v oblasti samostatného zvládania nepríjemných symptómov súvisiacich s COVID-19.

Viac informácií o fyzioterapii po COVID-19 je k dispozícii od vyškolených fyzioterapeutov, ktorí rehabilitujú pacientov s pocovidom, ako aj v príručke WHO pre ľudí s COVID-19.

Kategórie:

COVID 19