Imunológia, a teda imunológ, sa zaoberá problematikou imunitného systému organizmu, jeho poruchami, medzi ktoré patria predovšetkým primárne a sekundárne imunodeficiencie. Ide o rýchlo sa rozvíjajúci odbor medicíny, ktorý úzko súvisí s ostatnými špecializáciami, napr onkológia alebo transplantácia.
Imunológje špecialista v oblasti imunológie, čo je pomerne široká oblasť, najpopulárnejšie sekcie (aj prísne vedecké, súvisiace s výskumom) sú:
- klinická imunológia
- imunochémia
- imunogenetika
- imunopatológia
- imunoprofylaxia
- sérológia
- imunoonkológia
Imunológ: aké choroby diagnostikuje?
Ak imunitný systém funguje správne, chráni nás pred chorobami vďaka ochranným bariéram tela. Jeho bunky sa nachádzajú medzi inými v týmuse, slezine, lymfatických uzlinách, mandlích, črevách, kostnej dreni, kde sa tvoria leukocyty (biele krvinky), ktoré bojujú proti všetkým choroboplodným zárodkom.
Bohužiaľ, niekedy pri poruchách imunitného systému sú imunitné reakcie abnormálne. Stáva sa to napríklad pri niektorých autoimunitných ochoreniach, keď telu vlastné tkanivá považuje za cudzie a ničí ich (lupus), pri alergiách vyvolávajúcich alergické prejavy, alebo napríklad pri lymfocytoch, t.j. bunky, ktoré tvoria imunitný systém, rozpoznajú ako cudzie bunky transplantované orgány (obličky, pečeň).
Preto je špecializácia imunológa taká široká. Diagnostikuje a lieči ochorenia súvisiace s poruchami imunitného systému, je špecialistom aj v oblasti očkovania (aj pre rizikových ľudí), venuje sa aj pacientom po transplantácii ako prevenciu odmietnutia transplantovaného orgánu. Lieči aj ľudí s ochoreniami štítnej žľazy, spojivového tkaniva, čriev, chronickými mykózami kože či chronickými infekciami, a preto spolupracuje s lekármi iných špecializácií (vrátane onkológov, transplantológov, gastrológov, endokrinológov). Ľudia s alergickými ochoreniami (atopická dermatitída, bronchiálna astma, sezónna alergická nádcha a konjunktivitída, opakované zápaly dýchacích ciest a uší) a problémami s plodnosťou (tzv.imunitná neplodnosť). Diagnostika a imunologické testy sa používajú aj na potvrdenie alebo vylúčenie nasledujúcich ochorení:
- ruža
- cytomegalia
- mononukleóza
- Lymská borelióza
- toxoplazmóza
- vírusová hepatitída
- lupus
- Hashimotova choroba
- reumatoidná artritída
- zápalové ochorenie čriev
- psoriáza
- Addisonova choroba
Imunológ: ako vyzerá návšteva?
Počas prvej návštevy imunológ vykoná s pacientom podrobný rozhovor. Zaujíma sa o všetky prekonané (aj v detskom veku) infekcie, priebeh týchto ochorení, doteraz vykonané očkovania a možné komplikácie po nich, ako aj výskyt chronických ochorení, ako je bronchiálna astma či alergie. Takýto podrobný rozhovor je potrebný najmä pri pokuse o diagnostiku primárnych imunodeficiencií.
Európska spoločnosť pre imunodeficienciu (ESID) zostavila zoznam desiatich varovných symptómov, ktoré môžu poukazovať na ochorenie primárnej imunodeficiencie. Tieto zahŕňajú: šesť alebo viac infekcií dýchacích ciest alebo uší za rok, dve alebo viac sinusitíd za rok, dva alebo viac mesiacov antibiotickej liečby s malým alebo žiadnym zlepšením, dva alebo viac zápalov pľúc za rok, žiadny prírastok hmotnosti alebo inhibícia normálneho rastu dieťa, hlboké abscesy kože alebo vnútorných orgánov, chronická mykóza úst alebo kože u dieťaťa staršieho ako jeden rok, potreba dlhodobého užívania antibiotík vo vnútrožilovom podaní, keď infekcia nie je pod kontrolou, dve a viac závažných infekcií, ako napríklad: mozog, kosť, koža, sepsa, rodinná anamnéza naznačujúca primárnu imunodeficienciu.
Aké vyšetrenia objednáva imunológ?
Pri primárnych aj sekundárnych imunodeficienciách hrajú najdôležitejšiu úlohu pri stanovení diagnózy imunologické testy. Ich cieľom je odhaliť v krvi protilátky proti konkrétnemu patogénu alebo antigénom, teda vírusom, baktériám, plesniam alebo iným vonkajším faktorom, ktoré telo považuje za cudzie a mobilizuje imunitný systém k fungovaniu. Lekár zvyčajne nariaďuje určiť nielen koncentráciu špecifických protilátok, ale aj ich triedu. Najbežnejšie stanovenia sú: IgM protilátky - produkované na začiatku infekcie, IgG - produkované neskôr, čo naznačuje, že pacient mal kontakt s daným ochorením, ktoré môže v tele pretrvávať roky, IgE - súvisí najmä s prítomnosťou alergie a IgA - v prípade ochoreníčrevné, obličkové alebo suspektné autoimunitné ochorenia. Príklady výskumu v oblasti imunológie zahŕňajú:
- anti-Hbe – označuje nedávnu anamnézu hepatitídy B (hepatitídy B)
- anti-HCV – deteguje skorú infekciu hepatitídy
- anti-Tg – ak je nad normálnou hodnotou, môže to znamenať autoimunitné ochorenie štítnej žľazy
- TRAb - pod normou môže naznačovať hypopituitarizmus a ochorenie štítnej žľazy
- enzýmová imunoanalýza (ELISA alebo EIA) - testovanie na infekciu HIV
Imunológia: liečebné metódy
Keďže škála ochorení, ktorými sa imunológ zaoberá, je veľmi široká, spôsoby liečby konkrétnych ochorení závisia od diagnózy. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že často v prípade liečby ochorení imunitného systému je dôležitá spolupráca špecialistov z rôznych oblastí medicíny