Bez kyslíka nie je život. Ale jeho deriváty, tzv voľné radikály spôsobujú ochorenia, urýchľujú proces starnutia. Tým, že telu poskytneme antioxidanty (známe aj ako antioxidanty), pomocou stredomorskej stravy môžeme znížiť ich škodlivé účinky.

Našťastie vieme, čo robiť, aby savoľné radikálystali naším spojencom, nie nepriateľom. Každá z našich 70 biliónov buniek v našom tele potrebuje neustály prísun kyslíka. Je potrebné, aby správne prebiehali všetky životne dôležité činnosti, práca srdca, mozgu, svalov, trávenia. Počas dýchania každá bunka uvoľňuje reaktívne kyslíkové deriváty nazývané voľné kyslíkové radikály alebo oxidanty. U zdravého človeka sa ich na ne premení asi 5 percent. kyslík. Produkcia voľných radikálov je tiež prirodzeným dôsledkom starnutia organizmu. Ale oxidanty vznikajú aj v nefyziologických situáciách, napríklad v dôsledku choroby, opaľovania, nesprávnej stravy, stresu. Malé množstvo voľných radikálov je nevyhnutné pre správne fungovanie tela. Ale ich prebytok môže spôsobiť veľa škody.

Ako vznikajú voľné radikály?

Nie sú to živé organizmy ako baktérie alebo vírusy. Oxidanty sú atómy, ktoré majú charakteristickú štruktúru. Každý atóm pozostáva z jadra a párov elektrónov, ktoré sa okolo neho otáčajú. Voľný radikál je zatiaľ atóm s jedným elektrónom bez páru, voľný (odtiaľ názov voľný radikál), ktorý sa za každú cenu snaží darovať osamelý elektrón alebo odobrať ten chýbajúci susedným bunkám. Keď sa mu to podarí, sám získa stabilitu a zároveň poškodí priľahlé tkanivá. Voľné radikály sú mimoriadne aktívne. Podobne ako biologické strely sa pohybujú po celom tele a poškodzujú všetko, s čím sa po ceste stretnú: bunkové steny, bielkoviny, gény. V koži ničia kolagénové vlákna, čo vedie k ochabovaniu kožného tkaniva a tvorbe vrások, v oku spôsobujú degeneratívne zmeny, ktoré môžu vyústiť až do šedého zákalu, v cievach oxidujú cholesterol, urýchľujú aterosklerotické procesy. Keď sa dostanú do genetického materiálu (DNA), môžu spôsobiť rakovinové zmeny. Vec je komplikovaná skutočnosťou, že jeden voľný radikál, ktorý kradne elektrón iným molekulám, produkuje viac radikálov, čím sa zintenzívňuje dielo skazy. Voľné radikály sa množia extrémne rýchlo: jeden dáva vznik druhému, bez ďalšieho môže takáto reťazová reakcia prebiehaťkoniec. Akoby toho nebolo málo, zvonku na nás neustále útočia oxidanty. Silným generátorom týchto škodlivých častíc je nikotínový dym, výfukové plyny automobilov, ultrafialové lúče. Poskytujú ich vysoko spracované potraviny, striekané a umelo hnojené ovocie a zelenina, produkty s obsahom farbív, konzervantov. Zdrojom voľných radikálov sú aj čipsy, hranolky, krekry, pizza, šalátové dresingy, pretože tuky v nich obsiahnuté rýchlo oxidujú

Voľné radikály nie sú až také zlé

Úloha voľných radikálov nespočíva len v páchaní zla. Majú tiež veľa užitočných funkcií. Podieľajú sa na tvorbe niektorých enzýmov a hormónov, okysličujú toxické látky, čím pomáhajú ich zbavovať sa z tela. Oslabujú cudzie bunky, ako sú baktérie alebo vírusy, čím uľahčujú leukocytom a makrofágom (t. j. bunkám koristi imunitného systému) definitívne sa vysporiadať s votrelcom. Bez voľných radikálov by zápalové procesy dôležité v boji s chorobou nemohli prebiehať.

Voľné radikály – dôležitá rovnováha

Problémom je, že po zohratí svojej dôležitej úlohy by voľné radikály mali byť okamžite neutralizované antioxidantmi nazývanými antioxidanty alebo antioxidanty. Naše telo si ich dokáže vyrobiť samo. Toto sa volá endogénne antioxidanty, teda enzýmy a hormóny, napríklad melatonín, koenzým Q10, estrogén. Spomedzi nich hrá najdôležitejšiu úlohu glutatión (GSH) – tento enzým sa dokáže vzdať dvoch elektrónov a tým neutralizovať mnohé radikály. Ak sú však bezpečnostné služby, teda antioxidanty, nedostatočné vo vzťahu k voľným radikálom (napr. v dôsledku narušených obranných mechanizmov), dochádza k oxidačnému stresu. Voľné radikály sa obracajú proti bunkám, v ktorých vznikajú, a to môže viesť k chorobám a predčasnému starnutiu organizmu. Vedie k rozvoju aterosklerózy a srdcovo-cievnych ochorení, vrátane infarktu a mozgovej príhody, ktoré sú hlavnou príčinou úmrtí vo vysoko rozvinutých krajinách. Narušením fyziologickej rovnováhy organizmu (homeostázy) môžu výrazne oslabiť imunitný systém. Dnes je s určitosťou známe, že oxidanty prispievajú k rozvoju mnohých chronických a degeneratívnych ochorení, ako je artritída, cukrovka, degenerácia sietnice, Parkinsonova a Alzheimerova choroba, rakovina, napr. hrubé črevo, pľúca, žalúdok.

Účinná úľava

Účinnosť organizmu pri „upratovaní“ už použitých voľných radikálov klesá s vekom alebo v dôsledku niektorých chorôb. Ale nielen. Veď sa nadýchame výfukových plynov, málo sa hýbeme, doprajeme si hamburgery či hranolky. Fajčíme cigarety, nevyhýbame sa alkoholu, jeme stresysladkosti. To všetko znamená, že telo si nevie poradiť s prebytkom voľných radikálov samo, preto ho musíme podporovať podávaním potravinových antioxidantov (exogénne antioxidanty). Týka sa to najmä rekonvalescentov, ľudí s hypertenziou, cukrovkou, tehotných a dojčiacich žien, v období menopauzy a seniorov. Väčší dopyt po antioxidantoch majú aj fajčiari, ľudia pracujúci v škodlivých podmienkach, žijúci v strese a obyvatelia veľkých miest. Lekári nás nabádajú k prechodu na stredomorskú stravu, pretože je bohatá na látky, ktoré vám umožnia najlepšie sa vysporiadať s voľnými radikálmi. Pravidlá sú jednoduché: veľa zeleniny a ovocia, celozrnné výrobky, málo tuku, mäsa a údenín. Namiesto živočíšnych tukov sa odporúčajú rastlinné tuky, hlavne repkový olej a olivový olej a tučné morské ryby. Pomôcť môžu aj bylinné prípravky, napríklad čaj z očisty.

Viac: Odstraňovanie voľných radikálov

mesačník "Zdrowie"

Kategórie:

Zdravie