Áno, lekár môže odmietnuť predpísať pacientovi antikoncepciu alebo tabletky na potrat, ak je to proti jeho svedomiu alebo náboženstvu. Lekár je povinný uviesť reálne možnosti získania tejto služby u iného lekára alebo v inom zdravotníckom zariadení a túto skutočnosť odôvodniť a zaznamenať do zdravotnej dokumentácie
Lekár vykonávajúci svoje povolanie na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo v rámci služby je povinný o tom vopred písomne informovať aj školiteľa. Vyplýva to priamo z čl. 39 zákona o povolaní lekára a zubného lekára
Lekár nemôže odmietnuť poskytnúť potrebnú lekársku pomoc
Za zmienku však stojí, že umenie. 30 toho istého zákona vyplýva, že lekár je povinný poskytnúť zdravotnú pomoc v každom prípade, ak by omeškanie s jej poskytovaním mohlo mať za následok ohrozenie života, ťažkú ujmu na zdraví alebo ťažkú poruchu zdravia a v iných naliehavých prípadoch. Povinnosť poskytnutia pomoci uložená lekárovi nastáva vo všetkých prípadoch, v ktorých by omeškanie s poskytnutím lekárskej pomoci mohlo vyvolať účinky uvedené v tomto ustanovení, t. j. aj vtedy, keď ich vznik mohol a mal lekár predvídať. To znamená, že pri kontakte s pacientom je lekár povinný posúdiť nielen jeho zdravotný stav na základe aktuálnej diagnózy, ale v prípade rizika zvážiť aj pravdepodobnosť jeho zvýšenia. Ak predpokladané zvýšenie rizika naznačuje možnosť ohrozenia života alebo zdravia, potom je lekár ako garant povinný bezodkladne poskytnúť primeranú zdravotnú pomoc, ak omeškanie s jej poskytnutím nemení mieru rizika. Nesplnenie týchto povinností zo strany lekára porušuje čl. 30 tohto zákona. V prípade, že v dôsledku neposkytnutia lekárskej pomoci nastanú následky uvedené v tomto ustanovení, lekár môže byť trestne zodpovedný za neúmyselne spáchaný trestný čin za predpokladu, že priestory strany uvedenej v čl. 9 § 2 Trestného zákona
Lekár je povinný poskytnúť informácie o zdravotnom stave
Pacient má teda právo na zdravotné službyzodpovedajúce požiadavkám na medicínske znalosti a informáciám o Vašom zdravotnom stave. Týmto právam zodpovedajú povinnosti lekárov uvedené v čl. 31 a 37 zákona o zdravotníckom povolaní, z ktorého vyplýva, že lekár je povinný poskytnúť pacientovi dostupné informácie o jeho zdravotnom stave, diagnóze, navrhovaných a možných diagnostických a liečebných metódach, predvídateľných následkoch ich aplikácie alebo opomenutia a v prípade diagnostických alebo terapeutických pochybností by sa mal lekár z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť pacienta, ak to považuje vzhľadom na medicínske poznatky za opodstatnené, poradiť s príslušným odborným lekárom
Podozrenie na defekt plodu musí byť potvrdené prenatálnym vyšetrením
Vo svetle týchto ustanovení a na začiatku naznačeného nesporného faktu, že jediným diagnostickým testom, ktorý by mohol potvrdiť alebo vylúčiť existenciu defektu plodu v podobe Turnerovho syndrómu, je prenatálne genetické testovanie, každý z respondentov lekári mali zákonnú povinnosť vydať navrhovateľke odporúčanie z vlastnej iniciatívy, pričom by ju informovali o jeho význame a následkoch použitia alebo vynechania, ako aj o možných následkoch podozrenia na genetickú chybu plodu. Sťažovateľka mala právo na spoľahlivé a dostupné informácie o tejto téme ao genetických testoch, a predovšetkým právo byť odporučená na také bezplatné testy, ktoré mohla alebo nemohla použiť. Každý lekár má kompetentnú a informačnú povinnosť. Ide o skutočné a vecné kompetencie, umožňujúce správne zhodnotenie stavu pacienta a použitie potrebných diagnostických a terapeutických metód, pričom povinnosť spoľahlivých informácií by mala byť vykonávaná tak, aby pacientovi poskytla dostatok a zrozumiteľné informácie potrebné na to, aby sa mohol rozhodnúť o ďalšom postupe.
Pacient sa rozhoduje sám
Pacient má právo samostatne rozhodovať o najvýznamnejších osobných záležitostiach a povinnosťou lekára je poskytnúť mu spoľahlivé, objektívne a zrozumiteľné informácie, ktoré mu umožnia takéto rozhodnutie urobiť a vydať odporúčanie na testy, ktoré mu umožnia stanoviť správnu diagnózu. Toto všetko by mal robiť lekár z vlastnej iniciatívy, pretože pacient – ktorý vo všeobecnosti nemá medicínske znalosti – nemusí nielen vedieť o svojom zdravotnom stave, ale nevie ani o diagnostických metódach, ktoré môžu tento stav vysvetliť. Neposkytnutie indikovaných informácií lekárom, poskytnutie nedôveryhodných informácií, dezinformácia a nevydanie odporúčania na odborné vyšetrenie, keď jepotrebné na zistenie stavu pacienta, je chybou lekára.
Právny základ:
Zákon o povolaní lekára a zubného lekára (Z. z. z roku 2008, č. 136, položka 857 v znení neskorších predpisov)