Podozrenie na rakovinu je bolestivá rana. Bez ohľadu na to, či sa to týka priamo nás samých alebo našich blízkych, spanikári a snažíme sa vyhľadať pomoc a rýchlu odpoveď na otázku – som chorý? Často sa v prvých chvíľach cítime stratení, nevieme, čo robiť, čo očakávať, ako bude prebiehať samotný proces diagnostiky a prípadnej liečby. Dr Dariusz Żak, onkológ v nemocnici Magodent skupiny LUX MED, hovorí o tom, ako môže vyzerať komplexná onkologická starostlivosť.
Dr. Dariusz Żak, onkológ: Ak si pacient pri samovyšetrení všimne zmeny na tele, ktoré ho znepokojujú, musí navštíviť praktického lekára. A tu je už od začiatku dôležitý prístup lekára. Spôsob, akým pacienta upozorní na podozrenie na rakovinu, ovplyvňuje jeho postoj k ďalšej diagnostike a prípadnej liečbe. Lekár je aj psychológ, ktorý potrebuje cítiť, ako sa má na takú citlivú tému rozprávať. Na túto základnú psychologickú starostlivosť a podporu samozrejme nadväzuje séria štúdií, ktorých cieľom je vylúčiť alebo potvrdiť rakovinu. Potom lekár na základe testov v odôvodnených prípadoch (v prípade podozrenia na nádorové ochorenie) pacientovi predloží kartu Diagnostika a onkologická liečba (DiLO), ktorá ho sprevádza počas celej hospitalizácie a diagnostiky.
Toto je karta, ktorá výrazne urýchľuje proces diagnostiky rakoviny. Vďaka nej sú pacienti liečení prednostne a majú šancu na oveľa rýchlejšie vyšetrenia, a teda aj diagnostiku. Donedávna mohol DILO kartu pri podozrení na rakovinu vydať iba lekár prvého kontaktu, špecialista to z neznámych dôvodov nemohol. Našťastie bol systém vylepšený a tento nespochybniteľný nedostatok bol odstránený. Karty nemôže dostať každý. Ak by to tak bolo, väčšina populácie by bola na zozname onkologickej liečby, čím by sa minul zmysel tohto projektu. DiLO kartu môže vydať lekár len v odôvodnených prípadoch. Samozrejme, slovo „rozumný“ je dosť široký pojem, ale nie je to takširoký ako „všetci“. Lekár okrem svojich vedomostí a skúseností disponuje nástrojmi, ktoré mu umožňujú úplne vylúčiť novotvar alebo absolvovať prvotnú diagnostiku už pri prvej návšteve. Ak má po vyšetrení podozrenie na onkologické ochorenie, vystaví mu DiLO kartu
Bohužiaľ nie. Niektoré zariadenia, ako napríklad nemocnice Magodent patriace do skupiny LUX MED, dokážu vykonať kompletnú diagnostiku pacienta oveľa rýchlejšie. Práve vďaka systému koordinovanej starostlivosti trvá vstupná a hĺbková diagnostika až 7 týždňov. Je to veľmi rýchle.
Za predpokladu, že prvotná diagnóza potvrdila neoplastické ochorenie, pacient ide na takzvanú hĺbkovú diagnostiku. Spočíva v určení štádia ochorenia, posúdení, či pacient môže byť kvalifikovaný na radikálnu liečbu a pomôže určiť počet a miesta prípadných metastáz. Hĺbková diagnostika trvá až 3 týždne. Po tomto čase je zvolaná špeciálna konzultácia lekárov, ktorí určia pacientovi individuálny liečebný plán - termín a jeho spôsob. Samozrejme, pacient nie je v žiadnom štádiu sám (ani v diagnostike, ani v liečbe). Je mu pridelený koordinátor, ktorý dohliada na realizáciu a včasnosť všetkých služieb – návštev, testov a ošetrení. Vďaka tomu sa pacient necíti osamelý a nemusí sa obávať „čo ďalej?“
Toto je veľmi dôležitý prvok liečby. Ako som už spomínal, lekár, najmä ten onkologický, je zároveň psychológ a jeho kontakt s pacientom je neoceniteľný v štádiu celej diagnostiky a liečby.
Lekár je povinný informovať pacienta o jeho zdravotnom stave. Pacienti však nie vždy chcú vedieť pravdu. Často sa jej boja. Kedysi to bola prax zatajovania nepríjemných informácií, ale podľa mňa to nerobilo dobrotu. Pacient sa nemal šancu pripraviť na najhoršie. A v prípade najhoršieho scenára zostane rodina s mnohýminedokončený biznis. Osobne si myslím, že ak chce pacient poznať svoju prognózu, treba mu delikátnou formou povedať, aký je jeho zdravotný stav. Zvyčajne pacient splnomocní inú blízku osobu na nahliadnutie do jeho zdravotnej dokumentácie. Často je táto osoba nárazníkom medzi lekárom a pacientom. Lekár jej môže poskytnúť úplné informácie, ak sa pacient sám na svoj stav nepýta alebo nechce vedieť pravdu. Na druhej strane, ak chce pacient vedieť, čo ho čaká a pýta sa, lekár nemá právo zadržiavať informácie, a to ani na žiadosť príbuzných pacienta.
Pacienti na onkologickej liečbe čakajú na tento deň, kedy sa dozvedia, že ich liečba priniesla očakávané výsledky a prognóza je veľmi dobrá. Žiaľ, nie každý si je vedomý skutočnosti, že bude musieť celý život podstupovať pravidelné vyšetrenia. Toto je brána, ktorá sa nedá uzavrieť a často zostáva zdrojom obáv. Aj tu je neoceniteľná úloha lekára, ktorý povedie svojho pacienta, a rodiny, ktorá pacientovi pomôže vrátiť sa do tohto vytúženého a očakávaného každodenného života.