Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Alergia na jeseň, na rozdiel od zdania, stúpa. Po lete z bezprašných stromov opadáva lístie, z polí miznú zrná, tráva stráca zeleň a prestáva ju senzibilizovať, ale sezóna alergií sa nekončí. Niektoré alergény sú aktívne aj v septembri, októbri a novembri. Čo spôsobuje alergie na jeseň? Čo je jesenná liečba alergie? Na tieto a ďalšie otázky odpovedá MUDr. Zygmunt Nowacki, špecialista na detské choroby, alergológ, lektor Poľskej spoločnosti boja proti alergickým chorobám

Obsah:

  1. Alergia na jeseň - peľ
  2. Alergia na jeseň - plesne a huby
  3. Alergia na jeseň - roztoče
  4. Alergia na jeseň - prevencia a liečba
    • Ako si pomôcť?
    • Lieky na alergiu
    • Desenzibilizácia

Alergialetom nekončí.Na jeseňto majú ťažké aj alergici, pretože vtedy alergie spôsobujú niektoré rastliny, ale aj „domáce“ alergény – vr. plesne a roztoče.

Alergia na jeseň - peľ

Alergia na peľ, alergia na peľ rastlín opeľovaných vetrom, sa niekedy spája predovšetkým s jarou a letom. Jeseň, hoci nie je plná takého množstva rastlinných alergénov vo vzduchu, však prináša aj peľové hrozby pre alergikov.

Septembrový peľový kalendár ukazuje opeľovaciu aktivitu burín. Medzi nimi by sme mali rozlíšiť najhojnejšie prašnú a najcitlivejšiu burinu v Poľsku - palinu.

Peľová alergia tejto rastliny je na treťom mieste (po trávach a brezách) v zozname najčastejších príčin alergickej nádchy a alergického zápalu spojiviek u nás

Tieto symptómy v kombinácii s palinkovým prachom sa najčastejšie pozorujú koncom leta, ale riziko ich výskytu, aj keď je oveľa nižšie, je stále možné v septembri a dokonca aj v októbri.

Vzduch na začiatku jesene môže obsahovať aj malé množstvo peľu quinoa, vlčieho bôbu, skorocelu, žihľavy alebo pohovky.

„Čiernu listinu“ jesenných vzdušných alergénov uzatvára ambrózia – kvitne v auguste, no vo vzduchu zostáva až do konca októbra. Táto burina je mimoriadne rozšírená v Severnej Amerike.

Alergia na peľ ambrózie postihuje až 50 % amerických pacientov s polinózou. Prítomnosť peľu v Poľskubola zaznamenaná okrem iného ambrózia v Štetíne, Lubline, Krakove, Rzeszowe, Sosnowci, Opole a Vroclave. Jeho koncentrácia je však relatívne nízka - nepresahuje 20-30 zŕn na 1 m3 vzduchu

Ľudia, ktorí sú alergickí na ambróziu, ako aj ľudia, ktorí sú alergickí na peľ burín (najmä palina obyčajná), môžu byť vystavení riziku krížovej alergie.

- Tento typ precitlivenosti sa najčastejšie prejavuje pri syndróme orálnej alergie (OAS). Stáva sa to vtedy, keď sú niektoré bielkoviny prítomné v peľu rastlín chemicky podobné potravinovým alergénom v určitom ovocí a zelenine.

Ak majú alergény identické alebo veľmi podobné prvky, IgE protilátky pravdepodobne nerozpoznajú rozdiely v ich štruktúre a „omylom“ napadnú všetky podobné proteíny – vysvetľuje Dr. Zygmunt Nowacki, špecialista na detské choroby, alergológ, lektor na Poľská spoločnosť pre boj s alergickými chorobami.

Alergia na jeseň - plesne a huby

V peľovom kalendári sú dve „záhadné“ latinské mená: Alternaria a Cladosporium. Toto sú pojmy, ktoré definujú rodiny plesňových húb - ďalšieho alergénu, ktorý je mimoriadne aktívny na jeseň.

Populárny výraz alergia na huby a plesne v podstate znamená precitlivenosť na plesňové huby, bežne známe ako plesne.

Rozmnožujú sa obzvlášť intenzívne pri vysokej vlhkosti vzduchu (nad 70%) - typickej pre daždivú jeseň - a pri teplotách 16 až 35 °C.

Najčastejšie obývajú pôdne prostredie, živia sa rastlinnými a živočíšnymi zvyškami. Určite ich stretneme v parkoch, lesoch a záhradách nahromadených vlhkým jesenným lístím.

Stojí za zmienku, že počet spór húb výrazne prevyšuje počet peľových zŕn prítomných vo vzduchu. Sú však oveľa menšie ako tieto častice (jedno zrnko trávového peľu je cca 200 spór druhu Cladosporium herbarum a cca 300 Aspergillus fumigatus).

Prítomnosť plesní v ovzduší zaznamenávame takmer po celý rok, najmä v lete a na jeseň. Len veľmi studená zima a husté sneženie dokážu znížiť hladinu spór plesní vo vonkajšom prostredí na nulu. Nie je od nich oslobodené ani domáce prostredie.

Črepníkové rastliny, drevené letné domčeky, altánky, sauny, bazény a miestnosti s vysokou vlhkosťou, zlým vetraním a obmedzeným prístupom svetla, ako sú pivnice, práčovne, kúpeľne a kuchyne, sú tiež často „obývané“ týmto typ alergénov.

O ich prítomnosti nás informuje charakteristický zatuchnutý zápach. Dodatočne tzvalergia na huby a plesne môže koexistovať s precitlivenosťou na iné inhalačné alergény, najmä peľ a roztoče domáceho prachu.

Alergia na jeseň - roztoče

S príchodom chladnejších jesenných mesiacov trávime stále viac času v uzavretých priestoroch. Bohužiaľ, moderné zvyky bývania nemožno nevyhnutne nazvať zdravými.

Ústredné kúrenie výrazne zvyšuje teplotu vzduchu v miestnostiach, tesné okná zabraňujúce cirkulácii vzduchu a bohaté vnútorné vybavenie podporujúce usadzovanie prachu vytvárajú ideálne prostredie pre množenie alergénnych roztočov.

Toto sú mikroskopické pavúky, ktoré žijú v domácom prachu. Ich najväčšia koncentrácia sa nachádza v posteliach, matracoch, kobercoch, kobercoch, čalúnenom nábytku a plyšových zvieratách. Preto sa alergia na prach a roztoče objavuje najčastejšie pri upratovaní, zametaní, vysávaní či stlaní postele.

  • RUKAVICE v posteľnej bielizni - zdroj ALERGIE
  • Alergia na prach. Perfektná posteľná bielizeň pre ľudí alergických na prach

Rozvoju týchto mikroorganizmov zase napomáha: zvýšená teplota (cca 23-25°C), vysoká vlhkosť (nad 75%) a neustály prístup k potrave, ktorou je predovšetkým ľudská pokožka ( olúpané počas dňa sú potravou pre tisíce roztočov).

- Rozmnožovanie roztočov zvyčajne začína koncom leta, takže v období od augusta do októbra sú najpočetnejšie. V posledných rokoch sa pozorovalo, že 38. týždeň v roku (koniec septembra) je časom, keď lekári hlásia zvýšený počet exacerbácií astmy.

Pravdepodobne to súvisí so životným cyklom roztočov. V zime ich počet klesá, pretože vlhkosť vzduchu sa znižuje v dôsledku vykurovania bytu.

Množstvo alergénov roztočov (a najmä ich vysoko senzibilizujúcich výkalov) však neklesá, pretože cirkulácia teplého vzduchu podporuje šírenie ich antigénov – vysvetľuje MUDr. Zygmunt Nowacki, PhD.

Alergia na jeseň - prevencia a liečba

1. Ako si pomôcť?

Vždy aktuálna – bez ohľadu na ročné obdobie – metóda boja proti alergiám je jednoducho vyhýbať sa alergénom. Na tento účel sa oplatí dodržiavať niekoľko základných pravidiel.

V prvom rade - alergickým na peľ burín neodporúčame jesenné prechádzky po poliach, lúkach, pustatinách, poľných cestičkách, skalnatých stráňach, okolo starých domov a smetísk, najmä v peľových špičkách, t.j. 10:00 – 15:00

Po druhé – alergický na plesne by sa mal vyhýbať starým, rozpadnutým stromom, hromadám vlhkého lístia,vzdajte sa doma črepníkových rastlín a okamžite reagujte na akékoľvek stopy plesní na stenách, okenných rámoch alebo rámoch dverí.

Stojí za to vedieť

Podľa rady lekára:

- Akékoľvek prvky interiérového dizajnu, na ktorých sa môže hromadiť prach (koberce, záclony, knihy, CD, drobnosti, plyšové zvieratá), by mali byť z otvoreného priestoru odstránené. To posledné sa dieťaťu často nedá odoprieť. Preto je najlepšie kúpiť si dvoch rovnakých plyšákov. Kým jeden „spí“ s bábätkom, druhý môže „nocovať“ v mrazničke. A tak pre zmenu. Dokonca aj 24-hodinové mrazenie pri -22 stupňoch C ničí roztoče.

2. Lieky na alergiu

Alergia na roztoče, peľ buriny alebo plesne si tiež vyžaduje začatie vhodnej farmakoterapie na potlačenie symptómov precitlivenosti, medzi ktoré patria: vodnatý výtok, kýchanie, svrbenie a upchatý nos a alergický zápal spojiviek.

Jesenným alergikom, ako aj ostatným, sa v prvom rade odporúčajú antihistaminiká, ktoré blokujú aktivitu histamínu – látky zodpovednej za rozvoj alergického zápalu

Vzhľadom na to, že jeseň je aj začiatkom intenzívneho učenia v škôlke, škole a na vysokej škole, ako aj časom zvýšenej práce po prázdninách, stojí za to siahnuť po prípravách, ktoré nerušia naše kognitívne a psychomotorické funkcie.

Antihistaminiká prvej generácie – napr. antazolín alebo ketotifén – majú tento typ účinku. Staršie antihistaminiká totiž blokovali nielen histamínový H1 receptor, ale aj mnohé ďalšie, a prenikali hematoencefalickou bariérou, čo spôsobovalo ospalosť a poruchy koncentrácie.

Na rozdiel od nich antihistaminiká druhej generácie - najmä tie najnovšie, vrátane bilastínu alebo fexofenadínu - vykazujú vysokú afinitu k receptoru H1, čo znamená, že nemajú sedatívny účinok.

Prípravky obsahujúce napr. bilastín sa teda vyznačujú vyšším profilom bezpečnosti a tolerancie v terapii.

Klinický účinok tejto účinnej látky však trvá až 24 hodín a nástup účinku nastáva druhú hodinu po podaní prípravku

3. Desenzibilizácia

Keď je ťažké až nemožné vyhnúť sa patogénnemu alergénu a farmakologické látky sú len dočasnou pomocou, stojí za zváženie desenzibilizácia (imunoterapia).

Je to metóda liečby kauzálnych alergických ochorení. Jej podstata spočíva v tom, že sa pacientovi podávajú zvyšujúce sa dávky alergénu, ktorý ho senzibilizuje, až kým si naň nevyvinie toleranciu.

- Vakcína sa môže podávať subkutánne alebo perorálne. Zvyčajne sa to deje každých 7-14 dní a dávka sa postupne zvyšuje. Po dosiahnutí maximálnej dávky tolerovanej organizmom je možné opakovať každé 4-6 týždňov po dobu 3-5 rokov. V inej schéme sa desenzibilizácia vykonáva 2-3 mesiace pred peľovou sezónou - vysvetľuje lekár a uzatvára:

- Touto metódou je u mnohých pacientov úspešne liečená alergia na peľ burín, roztoče a plesne. Nepoužíva sa však u pacientov so slabo kontrolovanou astmou a systémovými ochoreniami, ako je viscerálny lupus, rakovina, chronické infekčné, bakteriálne alebo vírusové ochorenia.

Prečítajte si tiež:

  • Čo sa práši v septembri? Ktorý peľ spôsobuje alergiu v septembri?
  • Čo sa práši v októbri? Ktorý peľ spôsobuje alergiu v októbri?
  • Chronické ochorenia, ktorých symptómy sa zhoršujú na jeseň

Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Kategórie:

Alergie