Intuícia: čo to je? Niekedy sa definuje veľmi odlišne, pretože sa nazýva napr. vnútorný kompas alebo šiesty zmysel. Najjednoduchší spôsob je povedať, že intuícia je vnútorný pocit, napríklad o niektorých udalostiach alebo ľuďoch, ktorí sa s nami objavia z ničoho nič a bez akýchkoľvek ohľadov. Skontrolujte, odkiaľ pochádza ľudská intuícia a zistite, ako ju počúvať, kedy to urobiť a kedy je lepšie nasledovať hlas rozumu.

Obsah:

  1. Intuícia: čo to je?
  2. Intuícia: odkiaľ pochádza?
  3. Intuícia: ako ju počúvať?
  4. Intuícia: kedy ju nepočúvať?

Intuíciaje slovo, ktoré pochádza z latinskéhointuitio , čo znamená pocit alebo pohľad. Väčšina z nás na dennej báze vôbec nepremýšľa očo je intuícia- niekedy máme len z ničoho nič nejaké úsudky alebo presvedčenia a ani neanalyzujeme, odkiaľ pochádzajú vzal. Intuícia však hrá v ľudskom živote veľmi dôležitú úlohu – vynikajúci vedec Albert Einstein z nejakého dôvodu hovoril, že „myslenie bez intuície je prázdne, intuícia bez myslenia je slepá.“

Intuícia: čo to je?

Nie je ľahké jasne definovať intuíciu. Vo všeobecnosti sa však za ňu považujú rôzne pocity a názory, ktoré vznikajú v ľuďoch úplne spontánne, bez toho, aby sa najprv uskutočnili nejaké dedukcie alebo úvahy. Dá sa to ilustrovať napríklad na príklade rôznych elektronických zariadení, ako napr mobilné telefóny, ktoré sa označujú ako intuitívne. V tomto prípade sa odporúča, že na zvládnutie používania takéhoto zariadenia nie sú potrebné v podstate žiadne odborné znalosti – ľudia by mali sami vedieť, ako ich používať.

Intuícia je niekedy nazývaná šiestym zmyslom, interným GPS alebo akýmsi kompasom - pretože často veľmi významným spôsobom ovplyvňuje naše každodenné fungovanie. Tak ako sa to však niekedy oplatí vypočuť, v iných situáciách je potrebné nechať o našich činoch rozhodovať iba zdravý rozum.

Intuícia: odkiaľ pochádza?

Intuícia nie je niečo hmatateľné, preto je ťažké dať čo i len konkrétnu oblasť mozgu, ktorá by s ňou bolasúvisiace (tu je však potrebné zdôrazniť, že niektorí vedci vykonávajú výskum intuície a dokonca tvrdia, že sú schopní identifikovať prvky nervového systému súvisiace s ľudskými črevnými pocitmi - išlo by o oblasti nachádzajúce sa medzi hemisférami mozgu ).

S najväčšou pravdepodobnosťou je intuícia len niečo, s čím sa rodíme. Nejde o to, že sa to dá naučiť. Tu môžete hneď spomenúť, že intuícia sa často zamieňa s inými javmi, ako je napríklad úzkosť. Ak mal niekto niekedy ťažkosti pri vystupovaní na verejnosti a odvtedy má z takýchto aktivít strach, pocit, že by nemal verejne rozprávať, nie je prejavom intuície, ale vyplýva z úzkostnej reakcie. Intuícia sa nezakladá na minulých udalostiach, ani na uvažovaní či logike – rozhoduje sa bez ohľadu na vyššie spomenuté a mnohé ďalšie faktory. Niektorí ľudia to považujú za hlas nevedome pracujúcej časti ľudskej mysle.

Intuícia: ako ju počúvať?

O existencii intuície sa môžeme dozvedieť v mnohých rôznych situáciách. Je to ona, kto je zodpovedný, okrem iného, pre tzv prvý dojem – keď niekoho míňame na ulici a hneď ho bez rozborov spoznáme ako sympatického, je to názor daný našou intuíciou. Funguje to aj v opačných prípadoch – keď daného človeka vidíme prvýkrát a hneď máme dojem, že by sme pred ním mali utiecť, je to aj prejav našej intuície

Intuíciu sa oplatí počúvať, pretože – hoci jej zdroje nie sú známe – jej rady sú zvyčajne veľmi cenné. Pomáha nám to napríklad pri zoznamovaní – pri spoznávaní nových ľudí máme často dojem, že s daným človekom niečo nie je v poriadku. Ak je tento druh negatívneho presvedčenia veľmi silný, stojí za to analyzovať to, čo nám hovorí šiesty zmysel – môže byť správny a snaží sa nás ochrániť pred účinkami nevhodnej známosti.

Intuícia nám niekedy môže povedať, že náš partner k nám nie je úprimný a že nás napríklad podvádza. V tomto prípade stojí za zváženie tohto problému do hĺbky – nemali by ste si hneď baliť kufor, ale najskôr sa zamyslieť nad tým, aká je šanca, že interné GPS má vlastne pravdu. Intuícia pomáha, ale iba vtedy, keď ju pozorne počúvate – konať úplne v súlade s ňou môže spôsobiť oveľa viac škody ako úžitku.

Intuícia: kedy ju nepočúvať?

Situácia, ktorú pozná väčšina ľudí: kúpa drahého tovaru, napríklad bytu alebo auta. Stáva sa, že narazíme na nejakú zdanlivo výnimočne veľkú príležitosť. Môže nás intuíciavyzvať na jeho použitie. V praxi by sa však v prípade akýchkoľvek vážnejších rozhodnutí v živote – nielen ohľadom výdavkov, ale aj výletov, sťahovania či práce – mala intuícia považovať za druhoradú.

Zdravý rozum a čas premýšľať o takýchto serióznych plánoch sú absolútne nevyhnutné – veď práve ony, a nie intuícia (ktorá sa objavuje spontánne a vydáva svoje úsudky bez akéhokoľvek opodstatnenia), nám umožňujú zvážiť klady a nevýhody a chráni nás pred nie nevyhnutne priaznivými následkami dôležitých rozhodnutí.

Intuíciu sa neoplatí počúvať bez rozdielu, aj keď nasledovanie jej hlasu môže jednoducho ublížiť sebe alebo ľuďom v našej blízkosti. Ako príklad možno uviesť vyššie uvedený príklad pocitu, že sme vo vzťahu podvádzaní.

Intuícia hovorí - partner je neverný. V tomto prípade často vzniká podozrenie alebo dokonca hľadanie dôkazov o potenciálnej zrade, napríklad prehľadávanie telefónu alebo počítača partnera. Namiesto toho, aby ste podnikli takéto činy, stojí za to byť na chvíľu sám so svojimi myšlienkami a zvážiť, či šiesty zmysel má nejaký dôvod navrhovať takéto presvedčenia.

Až keď tento problém chladne zvážime, môžeme sa pokúsiť zistiť, či bola intuícia správna alebo nie. Na tento účel by ste sa však nemali nevyhnutne oboznamovať so súkromnou korešpondenciou svojho partnera – úprimný, otvorený rozhovor je určite lepší nápad. Dokáže oveľa viac než len špehovať (čo, ak je váš šiesty zmysel nesprávny, určite môžete viac stratiť ako získať).

V konečnom dôsledku sa dá povedať jedna vec: intuícia je veľmi cenný nástroj, ktorý nám v skutočnosti môže ukázať cesty, ktorými by sme sa mali vydať. Určite sa neoplatí zavrhnúť ho úplne – je to predsa súčasť nášho „ja“ – ale najlepšie je, keď sa všetky rozhodnutia rozhodujeme na základe našej intuície a vlastného zdravého rozumu.

Kategórie:

Psychológia