Mikrobióm kože pozostáva z baktérií, vírusov, húb a roztočov, ktoré obývajú jej povrch. Ak sú v kvantitatívnej a druhovej rovnováhe, chránia pokožku, vďaka čomu nevzniká napríklad atopická dermatitída, alergie, lupiny a iné kožné ochorenia. Čo ovplyvňuje kožný mikrobióm?

Koža je najväčší ľudský orgán, ktorý chráni telo pred škodlivými patogénmi. Tejto ochrane napomáhajú aj mikroorganizmy, ktoré pri svojom živote v rovnováhe chránia pred objavením sa symptómov, ktoré spôsobujú nepohodlie a následne kožné ochorenia.

Správny mikrobióm pokožky zaručuje jej zdravie a pekný vzhľad, preto sa neoplatí zbavovať sa mikroorganizmov napr. časté používanie kozmetických procedúr alebo agresívnych prípravkov starostlivosti. Zistite, čo kožný mikrobióm funguje, čo ho ovplyvňuje a ako sa oň starať.

Kožný mikrobióm – čo to je?

Mikrobióm kože je komplexný ekosystém pozostávajúci z mikroorganizmov, ktoré obývajú jej povrch. Pojem „mikrobióm“ sa stal populárnym, keď Joshua Lederberg získal v roku 2001 Nobelovu cenu a vo svojom výskume ho definoval ako súbor genómov všetkých mikróbov obývajúcich ľudské telo, t. j. baktérií, húb, vírusov a roztočov.

Na druhej strane tzv kožná mikroflóra je súbor mikroorganizmov chápaných ako bunky. Stojí za to si uvedomiť, že okolité prostredie je plné rôznych mikroorganizmov, ktoré sa odtiaľ ľahko prenášajú na pokožku.

Pokožku teda kolonizujú nielen prospešné a neutrálne mikroorganizmy, ktoré žijú v symbióze s kožnými bunkami, ale aj menej žiadané - patogény.

Ako uviedli vedci zo Sliezskej lekárskej univerzity v Katoviciach v „Dermatologickom prehľade“ v roku 2015, kožný mikrobióm pozostáva najmä zo štyroch typov baktérií: Actinobacteria, Firmicutes, Bacteroidetes a proteobacterai, huby Mallassezia a roztoče. zo skupiny Demodex.

Niekedy ho osídľujú aj patogény vrátane zlatého stafylokoka a streptokokov, ktoré zase môžu spôsobiť infekcie a tak viesť k rozvoju rôznych kožných ochorení

Treba však zdôrazniť, že kožný mikrobióm je u každého človeka individuálny. Výskum P.Kowalczyk, K. Głowacka a E. Górska, publikované v „Medycyna Rodzinna“ v roku 2015, dokázali, že iba 13 % mikroorganizmov získaných z povrchu ruky je identických u dvoch jedincov.

To dokazuje, že pokožka je veľmi rôznorodá, pokiaľ ide o mikroorganizmy, ktoré na nej žijú. Okrem toho stojí za to vedieť, že tak druhové zloženie, ako aj kvantitatívne zloženie závisí okrem iného od z jednotlivých oblastí pokožky, jej hrúbky, ako aj vlhkosti a teploty.

Kožný mikrobióm – aké sú jeho funkcie?

Koža je najväčší orgán ľudského tela, ktorého úlohou je integrovať sa s vonkajším prostredím a zároveň chrániť pred patogénmi, ktoré chcú preniknúť dovnútra tela.

Hoci je kožný mikrobióm v neustálom kontakte s mikroorganizmami v prostredí, vďaka svojej štruktúre, napr. suchý, drsný a často šupinatý povrch, nie priateľský k rastu patogénov.

Pokožka neprijíma žiadne mikroorganizmy, s ktorými prichádza do kontaktu a chráni tak telo pred tvorbou abnormálnej mikroflóry.

Bohužiaľ, zlý stav pokožky môže byť pre telo škodlivý a môže ovplyvniť rast patogénnych baktérií. Infekcie sa vyskytujú najmä v dôsledku nízkej imunity, keď osoba dostáva antibiotickú liečbu, alebo keď má koža rany alebo cudzie telesá (napr. umelé chlopne).

Kožný mikrobióm – od čoho závisí a čo ho ovplyvňuje?

Kožný mikrobióm závisí od mnohých faktorov, vrátane na hrúbku kože - iné mikroorganizmy budú kolonizovať ploché povrchy kože a iné kožné záhyby a dutiny. Okrem odlišnej štruktúry sa tieto miesta líšia aj teplotou a vlhkosťou, čo ovplyvňuje aj zloženie mikrobiómu

Na kožnom maze bohatom krku, tvári a hlave sú preto okrem iného huby rodu Mallassezia, Actinobacteria a Firmicutes. Na druhej strane vlhké miesta, t.j. chodidlá, podpazušie a v oblasti genitálií, sú kolonizované iba baktériami Actinobacteria a Firmicutes a v oblastiach prevládajúcich na koži, označovaných ako suché, sa navyše objavujú Bacteroidetes a Proteobacteria

Zloženie mikrobiómu závisí aj od pH pokožky (zvyčajne je stredne kyslé, 4-4,5), vystavenia UV žiareniu a životného štýlu.

Preto zloženie kožného mikrobiómu neovplyvňuje len to, čojeme každý deň, ale aj to, ako vyzerá každodenná starostlivosť o pleť, či sa vykonáva pravidelná fyzická aktivita a či sa používajú stimulanty. Počet a rozmanitosť mikroorganizmov kolonizujúcich pokožku závisí aj od použitých liekov, stresu a tiež sa mení s vekom (napr. u seniorov, ktorých pokožka je suchá, je mikrobióm menej rôznorodý).

Okrem toho je kožný mikrobióm u žien a mužov odlišný – do značnej miery závisí od hormónov a konkrétnych období života, napr. tehotenstvo alebo menopauza u žien alebo puberta u oboch pohlaví. Týka sa to aj rozdielov v rámci etnických skupín, života na rôznych kontinentoch, v inej klíme a v industrializovaných alebo neindustrializovaných krajinách.

DÔLEŽITÉ! Kožný mikrobióm je v čase narodenia obývaný mikroorganizmami. U žien rodiacich prirodzenou silou dieťa prijíma mikroflóru pôrodných ciest, zatiaľ čo u žien rodiacich cisárskym rezom mikroflóru kože matky.

U najmladších je koža osídlená najmä baktériami a plesňami. Treba však zdôrazniť, že okolo 3. roku majú bábätká na koži najviac mikróbov, s čím súvisí okrem iného aj tzv. s vývojom a fyziologickými zmenami.

Ako uviedli výskumníci Y. Belkaid a T. Hand v roku 2012, zloženie mikrobiómu závisí aj od genetickej predispozície a metabolických ochorení. Menia totiž vlastnosti epidermy, čo ovplyvňuje, ako vyzerá kožný mikrobióm u konkrétneho človeka.

Okrem toho sa premieta aj do fungovania imunitného systému, ktorý potom nie je schopný chrániť telo pred alergiami a autoimunitnými kožnými ochoreniami.

Zloženie mikrobiómu navyše ovplyvňujú aj prechodné infekcie a ochorenia ako chrípka, ktoré spôsobujú, že počet a druhy mikroorganizmov na pokožke sa mení, no po vyliečení sa vrátia k predchádzajúcemu zloženiu

Kožný mikrobióm a choroba

Normálny kožný mikrobióm je vyvážený z hľadiska druhov na ňom kolonizovaných aj z hľadiska počtu. Žiaľ, nerovnováha, t.j. dysbióza znamená, že koža nevytvára takú silnú ochrannú bariéru, čo následne zvyšuje riziko kožných ochorení.

A tak ak je pokožka suchá, osídlia ju napríklad stafylokoky, ktoré infikujú ľudí trpiacichna atopickú dermatitídu (AD). Výskum S. Seite a kolegov z roku 2014 dokázal, že mikrobióm AD pacientov a zdravých ľudí sa líši - v prvej skupine je zistená prítomnosť patogénnych baktérií Staphylococcus spp., ako aj všeobecne nižšia diverzita mikrobiómu.

Vedci z University of Ioannina Medical School v roku 2012 publikovali v "Clin Microbiol Rev." výskum dokazujúci, že najčastejšie huby na koži, t. j. huby zo skupiny Malassezia, stimulujú produkciu prozápalových cytokínov.

Tie zasa zosilňujú kožné symptómy u pacientov trpiacich, okrem iného na atopickú dermatitídu, psoriázu, seboroickú dermatitídu a iné dermatitídy, zápalové ochorenia. Plesne sú zodpovedné aj za tvorbu napríklad lupín a demodikóza, ktorá patrí do skupiny roztočov, môže spôsobiť erytém na koži a následne aj rosaceu.

Kožný mikrobióm – ako sa starať?

Ako zdôraznil Dr. Robynnr Chutkan, autor knihy „Dobré baktérie“, mali by ste venovať pozornosť kozmetike a ošetreniu pleti, pretože mnohé z nich môžu narušiť rovnováhu mikrobiómu.

Ide o to, že látky, ktoré obsahujú (hlavne alkohol a antibakteriálne látky) odstraňujú z povrchu kože potrebné baktérie a iné mikroorganizmy, čo následne vedie k dysbióze.

Hoci sa pokožka spočiatku stáva len menej elastickou a suchou, časom sa môžu objaviť aj vážne kožné ochorenia. Je potrebné zdôrazniť, že aj voda môže byť škodlivá pre pokožku, preto sa neoplatí umývať si tvár, napríklad niekoľkokrát denne, pretože jej zásaditá reakcia môže spôsobiť premnoženie patogénov.

Pre správnu starostlivosť o kožný mikrobióm používajte kozmetiku bez konzervantov, farbív a vôní, hlavne s jednoduchými ingredienciami.

Zriedkavé používanie antibiotík, napríklad často používaných na liečbu ochorení, ako je akné, bude tiež prospešné pre pokožku.

Ich externá aplikácia nenávratne mení zloženie mikrobiómu, ktorý môže byť neskôr ťažké znovu vybudovať. Preto sa pred rozhodnutím o konkrétnom type liečby a konkrétnych opatreniach oplatí zvážiť všetky možnosti, vrátane tých menej invazívnych.

Aby bol kožný mikrobióm rôznorodý, oplatí sa užívať aj probiotiká. Najčastejšie sa používajú na udržanie rovnováhy črevného mikrobiómu, no treba pripomenúť, že niektoré kozmetické prípravky sú obohatené o prebiotiká, ktoré sú výbornou živnou pôdou pre baktérie

O autoroviSonia MłodzianowskaNovinár, redaktor, copywriter. Publikuje v časopisoch a portáloch o zdraví a rodičovstve. PatríZdruženiu novinárov pre zdravie.

Prečítajte si ďalšie články tohto autora

Kategórie:

Dermatológia