- SM a duševné poruchy: depresia
- SM a duševné poruchy: iné poruchy
- SM a duševné poruchy: vedľajšie účinky farmakoterapie
- SM a duševné poruchy: liečba
- liečba SM – nové lieky, nové terapie
Skleróza multiplex môže spôsobiť psychické poruchy – najčastejšie sú to depresie či úzkostné poruchy, no nielen. V prípade duševných porúch v priebehu SM je nasadenie liečby týchto stavov mimoriadne dôležité - pri absencii terapie môžu duševné poruchy viesť až k predčasnému ukončeniu života pacienta
Duševné poruchy v priebehu roztrúsenej sklerózynie sú nezvyčajné. Roztrúsená skleróza (sclerosis multiplex, SM) môže pacientom skomplikovať život mnohými rôznymi spôsobmi. Hlavnými príznakmi SM sú skutočne neurologické ťažkosti, avšak u tejto skupiny pacientov je zvýšený aj výskyt duševných porúch - najmä depresie a úzkostných porúch, ale nielen.
Duševné poruchy v priebehu roztrúsenej sklerózy sa môžu objaviť v dôsledku mnohých rôznych mechanizmov. Prvým z nich je, k čomu toto ochorenie vedie – hovoríme o demyelinizačných zmenách, ktoré sa vyskytujú v súvislosti s SM, ktoré samy o sebe môžu byť príčinou psychických porúch pacientov. Pri analýze vzťahu medzi roztrúsenou sklerózou a duševnými poruchami sa berie do úvahy aj to, že táto entita často vedie u pacientov k výraznému stresu. Jeho zdrojom môže byť v skutočnosti veľa aspektov, ako napríklad skutočnosť, že SM je nevyliečiteľná choroba. Pacienti môžu tiež pociťovať silný stres v dôsledku skutočnosti, že nie sú schopní predpovedať, kedy u nich dôjde k relapsu, ktorý naruší ich normálne fungovanie. Medzitým môže výrazný stres jednak oslabiť funkciu imunitného systému, ale tiež viesť k vzniku rôznych psychických porúch.
SM a duševné poruchy: depresia
Patologická depresívna nálada sa považuje za najčastejšie psychiatrické ochorenie v populácii pacientov so sklerózou multiplex. Riziko úplnej depresie u tejto skupiny pacientov je výrazne zvýšené. Podľa niektorých vedcov riziko vzniku tejto afektívnej poruchy u ľudí s SM počas celého života presahuje 22 % (pre porovnanie, v bežnej populácii sa toto riziko odhaduje okolo 16 %) Depresia u pacientov s SM je veľmi vážny problém .nevyhnutné. Prekrývanie týchto dvoch jednotiek u jedného pacienta môže mať za následok zhoršenie nielen základnej úrovne jeho fungovania, ale môžu byť horšie aj získané výsledky liečby sklerózy multiplex. Pacient pociťujúci výraznú depresiu nálady môže v konečnom dôsledku zanedbať užívanie liekov alebo vynechať vyšetrenie u neurológa.
SM a duševné poruchy: iné poruchy
Ďalšou duševnou poruchou, ktorá je tiež častá u pacientov so SM, sú úzkostné poruchy. U pacientov sa najčastejšie vyskytuje generalizovaná úzkostná porucha, avšak v skupine pacientov s SM je zvýšená aj frekvencia iných problémov v tomto spektre, ako sú panické poruchy či obsedantno-kompulzívne poruchy. Ďalším problémom v oblasti psychiatrie, ktorý možno u pacientov so SM pozorovať čoraz častejšie, je zneužívanie rôznych psychoaktívnych látok. Má to rôzne dôvody, niektorí pacienti začnú zneužívať napríklad alkohol, pretože veria, že zmenený stav vedomia im umožní na nejaký čas zabudnúť na chorobu. Všetky psychoaktívne látky sú však pre pacientov so SM dosť nebezpečné. Tu treba brať do úvahy, že vplyvom ich užívania môže dôjsť k poškodeniu buniek nervového systému – je to nebezpečné napríklad preto, že pri skleróze multiplex dochádza k degradácii nervových štruktúr. U niektorých pacientov s SM sa mení citlivosť na alkohol – môže sa u nich vyvinúť nižšia tolerancia na túto zlúčeninu – preto sa negatívne účinky jej užívania, ako je zvýšené riziko pádov, môžu prejaviť po konzumácii oveľa menšieho množstva (ako u zdravých ľudí). alkoholu je celkom bežné a až 10 % pacientov so SM môže mať nejaké afektové poruchy. Hovoríme o stavoch, kedy pacient – úplne bez príčiny a úplne neprispôsobený aktuálnej situácii – prežíva záchvat nekontrolovaného plaču alebo smiechu. Takéto zmeny sa však nevyskytujú u všetkých ľudí trpiacich SM – ak sa vyskytnú, sú skôr u tých, ktorí majú extrémne pokročilú formu ochorenia alebo sa u nich vyvinula progresívna forma SM.
SM a duševné poruchy: vedľajšie účinky farmakoterapie
Psychiatrické problémy u pacientov so sklerózou multiplex sa môžu objaviť ako vedľajšie účinky ich farmakoterapie. Príkladom sú vedľajšie účinky glukokortikosteroidov, teda liekov, ktoré sa používajú nazmierniť priebeh relapsov SM. GCS môže primárne ovplyvniť náladu pacientov – najčastejším psychiatrickým vedľajším účinkom užívania týchto preparátov sú afektívne poruchy vo forme manických porúch (spojených s povznesenou náladou) alebo depresívnych porúch (na podklade depresívnej nálady). Menej častým, ale možným vedľajším účinkom užívania glukokortikoidov sú epizódy psychotických porúch. Glukokortikoidy nie sú jedinými liekmi používanými pri liečbe sklerózy multiplex, ktoré môžu viesť k psychickým poruchám. To isté platí pre interferónové prípravky, ktoré sa používajú na prevenciu progresie ochorenia. Vedľajšie účinky užívania týchto liekov zahŕňajú okrem iného len riziko rozvoja depresívnych porúch.
SM a duševné poruchy: liečba
Výskyt akýchkoľvek psychických problémov u pacientov so SM sa nesmie podceňovať. Je to spôsobené tým, že niektoré z nich – napríklad depresia – môžu viesť k zvýšenému riziku predčasného úmrtia pacienta súvisiaceho so spáchaním samovraždy. V prípade potreby by pacienti so sklerózou multiplex mali byť v opatere nielen neurológa, ale aj psychiatra. Teoreticky môže antidepresíva pacientovi predpísať každý lekár, no v prípade podozrení na psychický stav by bolo aj tak najlepšie obrátiť sa na psychiatra. Špecialista sa bude môcť rozhodnúť, či depresívny pacient potrebuje farmakologickú liečbu, alebo či možno spočiatku použiť len psychoterapiu. Psychiater – ktorý je dennodenne v kontakte s psychofarmakami – bude vedieť aj to, ktoré preparáty môže pacient so sklerózou multiplex bezpečne užívať (dôležité je, aby nové lieky neinteragovali s tými, ktoré pacient užíva doteraz. ).
liečba SM – nové lieky, nové terapie
Pokrok v liečbe roztrúsenej sklerózy, nové lieky a terapie dostupné pre pacientov s SM hovorí Dr. Barbara Zakrzewska-Pniewska, oddelenie neurológie, Lekárska univerzita vo Varšave. Vyhlásenie bolo zaznamenané počas vedeckej konferencie „Fyzioterapia pre zdravie.“