Alzheimerova choroba je jednou z najzáhadnejších chorôb nervového systému. Existuje veľa hypotéz o jeho príčinách. V poslednej dobe sa svet vedy dotkla informácia, že k iniciácii degradácie funkcií mozgovej kôry môže dôjsť v dôsledku … infekcie. O tejto hypotéze a ďalších problémoch súvisiacich s Alzheimerovou chorobou hovoríme s prof. Michael Davidson, svetovo uznávaný odborník na výskum Alzheimerovej choroby.
Alzheimerova chorobaje predmetom záujmu mnohých výskumníkov. Niektoré faktory rozvoja ochorenia sú známe, t. j. znaky, ktorých prítomnosť zvyšuje štatistické riziko vzniku ochorenia. Patrí medzi ne vyšší vek, ženské pohlavie, nízke vzdelanie, cukrovka a blízky vzťah s ľuďmi, u ktorých bola choroba v minulosti diagnostikovaná. Nie je však isté, pokiaľ ide o jeho príčiny. Nový smer výskumu určuje publikácia výskumníkov z University College London na stránkach časopisu „Nature“ (úplné znenie predmetného článku nájdete v Nature, Volume 525 Number 7568 pp157-284, 10. septembra , 2015, http://www.nature.com/news/ autopsies-reveal-signs-of-alzheimer-s-in-growth-hormone-patients-1.18331).
Hovoríme o tom s prof. Michael Davidson, svetovo uznávaný odborník na výskum Alzheimerovej choroby.
- Mohol by byť výskum publikovaný v časopise Nature prelomom v boji proti tejto chorobe?
Prof. Michael Davidson: Táto publikácia je dobre zdokumentovaná a prvá, ktorá naznačuje, že Alzheimerova choroba môže byť nákazlivá. Hoci sme vedeli, že konkrétny typ demencie – Creutzfeldt-Jakobova choroba – je nákazlivý, ide len o zlomok percenta demencie. Dúfam, že vedci z University College London majú pravdu, pretože liečiť infekčné ochorenie je oveľa jednoduchšie ako multifaktoriálne ochorenie, za ktoré sa považuje Alzheimerova choroba. Treba však pripomenúť, že výsledky výskumu publikované aj v takých prestížnych periodikách ako „Nature“, „The Lancet“ či „New England“ sa v polovici prípadov nedajú zopakovať. Netvrdím, že to tak bude tentoraz, ale štatistiky dokazujú, že sa to týka takmer 2/3 článkov prezentujúcich vedecký výskum.
- Čo to znamená, že toto ochorenie sa môže vyvinúť v dôsledku infekcie?
M.D.: Ide o prítomnosť amyloidového proteínu v mozgu, ktorýtvorí plaky, ktoré ničia mozgovú kôru. Výskumníci z University College London zistili tento proteín u ľudí, ktorým bol injekčne podaný rastový hormón. To samozrejme neznamená, že všetci ľudia s demenciou, ktorí majú v mozgu amyloidné plaky, sa takto nakazili – ochorenie sa u nich mohlo vyvinúť úplne inak. Predpokladám, že amyloidný proteín môže byť prenášaný chirurgickými nástrojmi. Aby sme to potvrdili, potrebovali by sme výskum na veľmi veľkej vzorke najmenej 1000 ľudí, ktorí v mladosti podstúpili neurochirurgické operácie. Mohli by sme sledovať ich životy až do vyššieho veku a porovnať ich s osudmi ľudí po operácii brucha. Potom by sme zistili, či pacienti po neurochirurgickej operácii trpia Alzheimerovou chorobou častejšie.
M.D .: Zdedíme takmer všetko, čím sme. Alzheimerova choroba, podobne ako srdcový infarkt, je istým spôsobom dedičná, no nie jeden gén, ale ich kombinácia. Jeden gén môže spôsobiť len zriedkavé choroby a Alzheimerova choroba je bežná. Epidemiologické údaje ukazujú, že ak máme prvostupňového príbuzného, riziko sa v našom prípade zvýši – nie veľmi, ale predsa. Jeden gén môže byť zodpovedný za oveľa menej ako 1 % demencie. Ak hovoríme o mnohých génoch alebo ich kombináciách, situácia sa mení. Vedci vyvíjajú matematický model genómu, aby zistili, aké génové kombinácie môžu spôsobiť Alzheimerovu chorobu. Treba však brať do úvahy aj environmentálne faktory – každý súbor génov interaguje odlišne so špecifickým súborom environmentálnych faktorov, čo zakrýva obraz. Vek je najväčším rizikovým faktorom Alzheimerovej choroby. Zvyčajne ňou trpia ľudia vo veku 78 až 82 rokov.
M.D.: Kedysi sa myslelo, že je to kvôli nedostatku jedného neurotransmiteru, neskôr - že sa vyvinul kvôli nedostatku mnohých neurotransmiterov, potom - že za to môže špecifický proteín. Ten, kto vytvoril mozog, nám nezjednodušil úlohy – je to veľmi komplikovaný orgán.
Alzheimerovu chorobu by som prirovnal k rakovine alebo srdcovo-cievnym ochoreniam – rovnako ako sú to choroby spôsobené mnohými faktormi. Keď ich dôkladne spoznáme, budeme schopní znížiť riziko, vyliečiť symptómy a oddialiť progresiu.
Alzheimerovu chorobu by som prirovnal k rakovine alebo srdcovocievnemu ochoreniu - rovnako ako je to chorobaspôsobené mnohými faktormi. Keď ich dôkladne spoznáme, budeme schopní znížiť riziko, liečiť symptómy a oddialiť progresiu.
- Existujú v súčasnosti nejaké experimentálne terapie, ktoré dávajú nádej na úspešnú liečbu?
M.D.: Samozrejme. Posledných 20 rokov testujeme látky, ktoré vyvolávajú v tele tvorbu protilátok na boj proti amyloidnému proteínu. Tieto protilátky fungujú, ale nezlepšujú kogníciu. Telo nezíska svoju bývalú výkonnosť, nanajvýš sa nezhorší stav pacienta. Z toho vyplýva záver, že tieto typy liekov by sa mali podávať starším ľuďom, ktorí ešte nepociťovali príznaky choroby, aby sa zabránilo hromadeniu amyloidových proteínov.
- To znamená, že farmakologická prevencia nás môže zachrániť pred Alzheimerovou chorobou?
M.D .: Toto je optimistická verzia. Pesimistický: amyloidný proteín nie je skutočnou príčinou choroby. V porovnaní s cukrovkou je tu napríklad vysoká hladina cukru, ktorá však nespôsobuje slepotu. A pri Alzheimerovej chorobe: amyloidný proteín je prítomný, ale nespôsobuje demenciu. Výskum pokračuje. Lieky sa podávajú zdravým ľuďom alebo ľuďom v počiatočných štádiách ochorenia, aby sa skontroloval účinok ich účinku.
- Myslíte si, že sa nájde liek, ktorý túto chorobu odstráni?
M.D.: Neverím na jednu drogu. Tu je to ako s hypertenziou, ktorá sa dá liečiť mnohými prípravkami. Verím však, že použitím rôznych metód dosiahneme zlepšenie.
Podľa odborníkaPrednášal prof. Michael DavidsonExpert na výskum Alzheimerovej choroby a vývoj liekov na demenciu. Publikoval viac ako 250 prác v medzinárodnej vedeckej literatúre. Má profesúru na univerzite v Tel Avive. Spoluzakladateľ komplexného centra Angel Care pre seniorov vo Vroclavi.
Stojí za to vedieťTri stupne Alzheimerovej choroby
- Mierna demencia
Objavujú sa poruchy pozornosti a problémy so zapamätaním si nových informácií. Zlyháva pracovná pamäť, teda pamäť týkajúca sa aktuálne vykonávaných činností. Ťažkosti s koncentráciou zhoršujú pretrvávanie pamäťovej stopy v mozgu – pacient nevie, kam má založiť kľúče, kladie si rovnaké otázky, pretože si nepamätá, že odpoveď už bola daná. Objavujú sa depresie, zmeny nálad, poruchy osobnosti, izolácia od okolia atď.
- Stredná demencia
Okrem porúch pamäti aj dezorientácia (najskôr na cudzích a potom aj známych miestach, napr. pacient si popletie poschodia, byty) a reč (ťažkosti nájsť správne slovo alebo pomenovanierozdielne veci). Pacient nepozná rodinných príslušníkov, je agresívny, podráždený alebo apatický, má halucinácie a bludy, najčastejšie prenasledovateľského obsahu alebo manželskej nevery. Musí byť pod neustálou starostlivosťou.
- Veľmi pokročilá demencia
Chorý stráca schopnosť vykonávať každodenné činnosti. Nevie sa obliecť, pripraviť jedlo, nevie používať príbor atď. Nedokáže rozlišovať medzi ľuďmi okolo seba, dennou a nočnou dobou. Jeho silueta je naklonená dopredu. Má problémy chodiť a neochotne vstáva z postele
. Vyskytujú sa problémy s udržaním moču a stolice, ako aj poruchy prehĺtania, ktoré vedú k vyčerpaniu organizmu
Skenovanie mozgu
Vďaka PET (pozitrónovej emisnej tomografii) skeneru si môžeme prezrieť mozog a vidieť, ako vyzerá amyloidný proteín, ktorý ničí mozgovú kôru. Výsledky výskumu sú prekvapivé: niektorí ľudia nemajú demenciu napriek pomerne veľkej akumulácii amyloidového proteínu. U iných sa demencia rozvinie napriek malej akumulácii bielkovín. Navyše sa zdá, že medzi ľuďmi, ktorí už trpia demenciou, sa množstvo amyloidného proteínu v mozgu s progresiou ochorenia nezvyšuje. Je pravdepodobné, že hromadenie tohto proteínu v mozgu začína oveľa skôr, ako sa objavia prvé príznaky Alzheimerovej choroby.
mesačník "Zdrowie"