Myelofibróza – fibróza kostnej drene – je najvzácnejšia zo všetkých myeloproliferatívnych novotvarov, t. j. tých, ktoré súvisia s poruchou kostnej drene. Ide o zriedkavú a pomerne ťažko diagnostikovanú rakovinu krvi. Príznaky, najmä na začiatku ochorenia, môžu naznačovať mnohé ďalšie stavy. Aké sú príčiny a príznaky myelofibrózy? Ako prebieha liečba a aká je prognóza?

Čo je myelofibróza?

Myelofibróza, alebo fibróza kostnej drene, je hematologické ochorenie zo skupiny negatívnych BCR-ABL1 myeloproliferatívnych novotvarov - prítomnosť génu BCR-ABL sa nezisťuje v testoch kostnej drene ani periférnej krvi. Môže sa vyvinúť ako primárne ochorenie alebo sa objaviť sekundárne u ľudí trpiacich polycytémiou vera a esenciálnou trombocytémiou.

Podstatou myelofibrózy je nadmerné hromadenie kolagénových usadenín v kostnej dreni, čo v skutočnosti vytláča bunky krvotvorného systému a vedie k rozvoju zlyhania kostnej drene. Expandujúce vlákna spojivového tkaniva postupne nahrádzajú krvotvorné prvky v dreni. V pokročilejších štádiách myelofibrózy sa produkcia krvi prenáša do sleziny a následne do pečene – čo následne vedie k výraznému zväčšeniu týchto orgánov

Myelofibróza nie je bežná – v Európe ňou trpí každých 50 000 ľudí. obyvateľov. V čase diagnózy je priemerný vek pacientov okolo 65 rokov – avšak takmer u 10 % pacientov. u pacientov je ochorenie diagnostikované pred dosiahnutím veku 45 rokov. Myelofibróza je rodovo nezávislé ochorenie – postihuje mužov a ženy rovnako často. U niektorých pacientov je diagnostikovaná vo včasnom štádiu, zatiaľ čo u iných je diagnostikovaná v pokročilom štádiu, čo výrazne zhoršuje prognózu a očakávanú dobu prežitia.

Myelofibróza - príznaky

Príznaky myelofibrózy závisia od štádia ochorenia. V počiatočnej fáze myelofibrózy, tzv v prefibrotickej (prefibrotickej) fáze sa ochorenie neprejavuje žiadnymi príznakmi, aj pri krvných testoch - krvný obraz býva v norme, niekedy sa zistí len zvýšený počet bielych krviniek, niektorí pacienti môžu mať miernu anémiu alebo trombocytémiu. Slezina je zvyčajne normálna (niekedy mierne zväčšená).

Až do symptomatického vývojaMyelofibróza sa vyskytuje s progresiou fibrózy kostnej drene. Potom sa objavia celkové symptómy, ktoré môžu naznačovať mnohé iné ochorenia – niektorí pacienti sa na začiatku liečia na anémiu.

Všeobecné príznaky myelofibrózy:

  • únava
  • slabosť
  • dýchavičnosť počas cvičenia
  • palpitácie
  • plynatosť
  • pocit plnosti v žalúdku
  • nočné potenie
  • zväčšená slezina a pečeň
  • svrbivá koža
  • zmeny krvného obrazu.

Väčšina pacientov má pri diagnóze všeobecné symptómy, ako je strata hmotnosti, únava, nočné potenie a svrbenie kože. Tlačenie sleziny na črevá a žalúdok spôsobuje bolesti brucha, pocit tlaku v brušnej dutine. U niektorých pacientov sa môže vyvinúť aj zápal pobrušnice a infarkt sleziny, ktorý sa prejavuje silnou bolesťou v oblasti ľavého hypochondria a vysokou horúčkou.

- Pacient sa potom sťažuje na pocit plnosti a bolesti brucha a jeho každodenné fungovanie je sťažené. Zväčšená slezina môže vyplniť ľavú stranu brucha a spôsobiť pocit plnosti a bolesti v ľavom hypochondriu. Kým u zdravého človeka váži okolo 150 gramov, u pacientov s myelofibrózou môže dosiahnuť hmotnosť až 10 kg a dĺžku až 30 cm – hovorí prof. dr hab. n.med.Joanna Góra-Tybor, primárka Hematoonkologického oddelenia v.n M. Kopernika, Katedra hematológie Lekárskej univerzity v Lodži

Niektorí pacienti majú tiež zväčšenú pečeň.

Myelofibróza – príčiny

Doposiaľ neboli pôvodcovia ochorenia identifikovaní, je však známe, že pri jeho vzniku zohrávajú dôležitú úlohu mutácie génu JAK2 v kmeňových bunkách kostnej drene, ako aj mutácie MPL a CALR.

Tieto mutácie spôsobujú, že abnormálne bunky sa nekontrolovateľne množia v kostnej dreni. Zaujímavé je, že aj v 15 percentách. žiadna z týchto mutácií sa u pacientov nenachádza. Okrem nich zohrávajú pri vzniku ochorenia významnú úlohu aj epigenetické faktory

Myelofibróza - výskum a diagnostika

Diagnóza myelofibrózy je ťažká. Pre palpáciu je typická splenomegália, t.j. zväčšená slezina (v pokročilom štádiu ochorenia môže dosiahnuť veľmi veľké veľkosti, dokonca zasahovať až k pubickej symfýze).

Kľúčom k odhaleniu myelofibrózy je predovšetkým pohovor s rodinným lekárom, ako aj vyšetrenie pacienta, najmä vyšetrenie brucha. Hmatateľne zväčšená slezina a/alebo pečeň môžu nasmerovať diagnózu na myelofibrózu.

Pacient s podozrením na myelofibrózu by malčo najskôr poslať hematológovi na ďalšiu diagnostiku a liečbu.

Lekár s podozrením na myelofibrózu by mal objednať morfológiu s mikroskopickým vyšetrením, ako aj ultrazvuk brušnej dutiny a vyšetrenie kostnej drene z bedrovej kosti (trepanobiopsia).

Na vylúčenie chronickej myeloidnej leukémie sú potrebné aj testy molekulárnej krvi alebo kostnej drene na génové mutácie špecifické pre ochorenie, vrátane JAK2 V617F, MPL a CARL, ako aj testy na prítomnosť génu BCR-ABL1 .

V prípade myelofibrózy je v krvnom obraze viditeľná anémia a krvný náter vykazuje leukoerytroblastickú reakciu (t.j. skoré vývojové štádiá bielych a červených krviniek, tzv. blasty a eryrtoblasty, ktoré nie sú normálne prítomné v krvi), ako aj obrovské krvné doštičky a červené krvinky v tvare slzy.

Diagnóza je založená na histopatologickom vyšetrení kostnej drene, na základe ktorého môže lekár posúdiť jej vzhľad, fibrózu a jej štádium.

Liečba myelofibrózy

Pacientov s myelofibrózou možno vyliečiť iba alogénnou transplantáciou krvotvorných kmeňových buniek – teda transplantáciou kostnej drene. Táto metóda však nie je vhodná pre každého: pre vysokú mortalitu spojenú s obdobím pred a po transplantácii sa využíva u pacientov v pokročilom štádiu ochorenia. Zvyšní pacienti sú liečení život predlžujúcimi liekmi, ktoré zmierňujú symptómy choroby a jej účinky.

Výber liečebnej metódy závisí od štádia ochorenia, a teda aj jeho štádia.

V prípade prefibrotickej fázy ochorenia je zvyčajne potrebné užívať lieky, ktoré normalizujú hladinu krvných doštičiek a bielych krviniek, aby sa predišlo trombóze a tiež sa spomalila progresia ochorenia . Pacientom sa predpisujú cytostatiká alebo interferón alfa.

Pacienti z nízko a stredne rizikových skupín dostávajú liečbu v závislosti od symptómov ochorenia – napríklad pri anémii sa predpisujú androgénne lieky alebo glukokortikosteroidy

Symptomatická liečba sa aplikuje u pacientov zo skupiny so stredným-2 a vysokým rizikom. U pacientov v tejto skupine vhodných na transplantáciu kostnej drene (t.j. ľudia do 70 rokov bez závažných chronických ochorení) a pri chronickej liečbe pacientov v tejto skupine sa používa nový liek s účinnou látkou ruxolitinib - účinkuje tak, že blokuje JAK. signálna dráha.-STAT a schopnosť množiť bunky, zmenšiť veľkosť sleziny a zmierniť celkové symptómychoroby, napr. nočné potenie alebo svrbenie kože.

V zriedkavých prípadoch ľudia s výrazne zväčšenou slezinou, ktorí nereagujú na liečbu, využívajú aj iné spôsoby liečby, vrátane chirurgického odstránenia sleziny (splenektómia) alebo rádioterapie sleziny.

Kategórie:

Onkológia