Neurasténia sa prejavuje predovšetkým chronickou únavou, ale môže vyústiť aj do porúch koncentrácie a podráždenosti, ako aj bolesťami hlavy a brucha. V skutočnosti je škála ochorení vyskytujúcich sa u ľudí s neurasténiou pomerne široká, medzitým – hoci sa o neurasténii hovorilo už koncom 19. storočia – dodnes nie je jasné, čo neurasténiu spôsobuje. Neurasténia môže výrazne zhoršiť fungovanie pacientov - existujú nejaké liečebné metódy?

Neurasténiaje jednotka patriaca do skupiny neurotických porúch. V literatúre v skutočnosti existujú rôzne názory na to, kto prvý rozlíšil tento problém, ale najčastejšie je tvorcom konceptu George Beard, neurológ z New Yorku. Bol to práve tento špecialista, ktorý v roku 1869 opísal neurasténiu ako jednotku spojenú s mnohými ochoreniami týkajúcimi sa psychiky aj ľudského tela.

Neurasténiu možno považovať za problém, ktorý je do istej miery kontroverzný. Nuž, tak ako je neurasténia zaradená do zoznamu chorobných entít v klasifikácii ICD-10 (je zaradená do skupiny iných neurotických porúch), v americkej psychiatrickej klasifikácii DMS sa s týmto pojmom nestretneme - neurasténia nie sa v DSM objavujú už niekoľko rokov. verzia tejto klasifikácie.

Hlavným problémom neurasténie je, že jej symptómy môžu pripomínať inú entitu, ktorá sa v súčasnosti stáva čoraz bežnejšou – syndróm chronickej únavy. Existujú dokonca situácie, keď sa tieto dva problémy - teda neurasténia a syndróm chronickej únavy - považujú za rovnaké. V skutočnosti je však medzi týmito entitami niekoľko podstatných rozdielov (čo sa týka napr. ich patogenézy).

Presný výskyt samotnej neurasténie bohužiaľ nie je známy. Táto situácia vyplýva napríklad z nejasnosti princípov diagnostiky neurasténie, ako aj z toho, že niektorí pacienti, ktorí s týmto problémom zápasia, ho jednoducho diagnostikovaný nemajú.

Neurasténia: príčiny

V čase, keď sa objavil pojem neurasténia, jeho autori uviedli, že táto entita vzniká ako dôsledok vyčerpania „nervových zdrojov“ človeka. V takom prípade by to bola neurasténiasa vyvinie u pacientov, keď by ich široko chápaný nervový systém bol vystavený mimoriadnej záťaži, napr. súvisiacej s vykonávanými povinnosťami alebo skúsenosťou s chronickým výrazným stresom.

Vo všeobecnosti však treba zdôrazniť, že doteraz – napriek tomu, že sa popisovaná jednotka rozlišuje už dlho – sa nepodarilo jednoznačne definovať presné príčiny neurasténie. Predpokladá sa, že na jeho vzniku sa podieľajú genetické faktory (osoby s rodinnou anamnézou neurasténie sú sami vystavení zvýšenému riziku tohto jedinca), ako aj rôzne udalosti, ktoré majú významný vplyv na fungovanie ľudskej psychiky. V prvom rade sa stres považuje za faktor, ktorý prispieva k výskytu neurasténie u ľudí.

V skutočnosti sa o neurasténii veľa nevie. Už sa však spozorovalo, u koho sa tento problém najčastejšie uvádza – neurasténia je najčastejšie diagnostikovaná u pacientov vo veku od 20 do 55 rokov. Pre túto jednotku je charakteristické aj to, že sa častejšie rozvíja u ľudí zastávajúcich vysoké pracovné pozície a že neurasténia sa častejšie vyskytuje u ľudí s vyšším vzdelaním.

Neurasténia: príznaky

V priebehu neurasténie sa ochorenia vyskytujúce sa u pacientov týkajú duševnej aj fyzickej sféry. V prvom z týchto prípadov sa únava vyskytuje hlavne u pacientov. Áno, po náročnom pracovnom dni alebo celodennej starostlivosti o malé deti je každý človek unavený, no pre neurasténiu je charakteristické, že ľudia ňou trpiaci pociťujú chronickú a neopodstatnenú únavu. Tento pocit sa u nich môže objaviť aj po vykonávaní činností, ktoré si nevyžadujú veľkú námahu a môže byť natoľko závažný, že výrazne obmedzí bežné, každodenné fungovanie pacientov.

Okrem únavy je neurasténia charakterizovaná aj ďalšími poruchami, ako sú:

  • zhoršenie koncentrácie a pozornosti
  • zmeny nálady (pacienti môžu byť podráždení a môžu pociťovať neopodstatnené záchvaty plaču alebo hnevu)
  • poruchy spánku (najmä v takej forme, keď spánok – aj keď dostatočne dlhý – neumožňuje pacientovi poriadne si oddýchnuť)
  • precitlivenosť na rôzne podnety (napr. na svetlo alebo hlasnejšie zvuky)

Kvôli dominantným psychologickým symptómom neurasténie u pacienta existujú dva typy tejto entity. Prvým je hypostenický typ, kde je pocit únavy najvýraznejšía slabosť. Hyperstenický typ neurasténie je zasa spojený s tým, že pacient pociťuje predovšetkým napätie, podráždenosť a výbuchy hnevu

Neurasténia – ako už bolo spomenuté vyššie – vedie k rôznym somatickým poruchám. Pacienti trpiaci týmto typom neurotických porúch môžu v tomto prípade zápasiť s takými príznakmi neurasténie ako:

  • neodôvodnené zvýšenie potenia tela
  • pocit rýchleho alebo nepravidelného srdcového tepu
  • bolesti hlavy
  • zápcha alebo hnačka
  • bolesti žalúdka
  • zrýchlené dýchanie
  • poruchy potencie
  • parestézie
  • bolesť svalov a kĺbov
  • bolesti na hrudníku
  • závraty

Neurasténia: diferenciácia

Neurasténia, ako môžete vidieť vyššie, je entita s dosť netypickými príznakmi. Z tohto dôvodu je potrebné u pacienta vylúčiť existenciu iných ochorení – najmä somatických – ktoré môžu viesť k vzniku podobných ochorení. Neurasténiu treba odlíšiť, napr. s kardiologickými ochoreniami (napr. so srdcovými arytmiami) alebo s rôznymi hormonálnymi poruchami.

Aby bolo možné diagnostikovať neurasténiu, pacient by mal vylúčiť aj skutočnosť, že jeho ochorenia sa vyskytujú v dôsledku prítomnosti niektorých iných duševných porúch, ako je napríklad depresia alebo generalizovaná úzkostná porucha. Okrem už spomenutých kritérií pre diagnostiku neurasténie patrí aj to, že pre diagnostiku tohto problému je potrebné uviesť, že pacient pociťuje pretrvávajúcu únavu minimálne 3 mesiace

Neurasténia: liečba

Pri liečbe neurasténie – podobne ako v prípade iných neurotických porúch – zohrávajú zásadnú úlohu psychoterapeutické interakcie. Pacientom možno odporučiť rôzne typy psychoterapie, ako je kognitívno behaviorálna psychoterapia. Cvičebné a relaxačné techniky môžu tiež zlepšiť stav pacientov s neurasténiou. Niekedy, keď sa za príčiny neurasténie považujú faktory prostredia, ako je ťažké pracovné prostredie, pacientom možno odporučiť, aby zmenili prostredie (ak je to možné, samozrejme).

Pokiaľ ide o farmakologickú liečbu, v skutočnosti sa pri neurasténii používa zriedka. Niektorým pacientom môžu byť odporučené antidepresíva, ale takáto liečba sa vzťahuje len na pacientov s jasne výraznými poruchami nálady.

Neurasténia: prognóza

Neurasténia je bohužiaľjednotka, ktorú nie je ľahké liečiť. Samotný rozsah možných príznakov neurasténie ukazuje, že tento problém môže výrazne zhoršiť fungovanie, či už sociálne alebo profesionálne, ľudí s ňou zápasiacich. Liečba neurasténie môže trvať pomerne dlho, ale pacienti by sa nemali nechať odradiť, pretože pravidelná terapia v kombinácii s inými metódami, ktoré priaznivo ovplyvňujú pohodu pacienta (napríklad s fyzickou aktivitou alebo relaxačnými cvičeniami), môže výrazne zlepšiť psychické aj duševné zdravie.somatická porucha pacientov s neurasténiou.Zdroje: 1. Psychiatria, zväzok 2. Klinická psychiatria. Ed. S. Pużyński, J. Rybakowski, J. Wciórka. Vydavateľstvo Edra Urban & Partner, Vroclav 20112. Crocq M-A., História generalizovanej úzkostnej poruchy ako diagnostickej kategórie, Dialogues Clin. Neuroveda, jún 2022; 19(2): 107-116; on-line prístup: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5573555/

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Kategórie:

Psychiatria