Ovplyvňuje postoj pacienta s rakovinou úspech liečby? Aké postoje a masky si osvojujú onkologickí pacienti? Ako reagovať, keď onkologický pacient odmieta pomoc? Na tieto otázky odpovedala psychoonkologička Adrianna Sobol - terapeutka, autorka knihy "Skroťte rakovinu", členka správnej rady Nadácie OnkoCafe - Lepšie spolu!
- Marcelina Dzięciołowska: Ovplyvňuje postoj pacienta postup liečby?
Mgr Adrianna Sobol:Existujú štúdie, ktoré dokazujú, že majú „lepší postoj“ – vo všeobecnosti sa traduje zdravé myslenie o svojej chorobe a liečbe, zvládanie rôznych ťažkostí v tom, že pacienti lepšie zvládajú liečebný proces a niekedy dokonca eliminuje vedľajšie účinky terapie.
- M.D.: Ako to funguje v praxi?
A.S.:Pacientovi je následne zabezpečená starostlivosť, ktorej úlohou je zabezpečiť, aby sa jeho emocionálny stav nerozvinul do rôznych emocionálnych porúch alebo chorôb, ako je depresia, ktorá veľmi často sprevádza pacientov počas liečebného procesu.
A.S.:Pripravujem pacientov a snažím sa im pomôcť vytvoriť skutočný obraz o liečbe a rakovine, nie ten, ktorý je počuť zvonku.
- M.D.: Aká je v tom všetkom úloha pacienta?
A.S.:Táto cesta a spolupráca s pacientom sa vyvíja s každým krokom liečby a je to práve tento druh šikovného sprevádzania pacienta v rôznych štádiách liečby, keď sa pri každá z týchto fáz je niečo iné.
Prvou vecou pre pacienta je prijať informácie o liečbe, prevziať rolu pacienta a stať sa pacientom. Potom sa musíte pripraviť a vstúpiť na terapeutickú cestu.
- M.D.: Aké emócie sprevádzajú pacienta pri terapii?
A.S.:V rôznych štádiách sa pacient stretáva s rôznymi emocionálnymi stavmi: od šoku po hnev, určitú ochotu vyjednávať s osudom, pacienti často zápasia s depresiou.
- M.D.: Čo je na tom všetkom najťažšie?
A.S.:Upozorňujeme, že každý, kto meriapri riešení takejto situácie sa zaoberá predovšetkým svojou smrteľnosťou, o ktorej si – ako ukazujú výskumy – mnohí Poliaci myslia, že je to niečo, čo sa môže stať, ale nie nevyhnutne, pretože sa snažíme tieto poznatky čo najviac odsunúť. V prípade onkologických pacientov sa takáto situácia zrazu stáva skutočnou situáciou, ktorá čelí obavám.
- M.D.: O čom je ten strach?
A.S.:Za to, že hovoríme našim blízkym o ich chorobe, ktorú by sme chceli chrániť. V takejto situácii medzi chorým a rodinou začína akýsi tanec, pretože sa všetci snažia chrániť jeden druhého a v skutočnosti nemôžu byť pri sebe, lebo nevedia ako, lebo sa cítia trápne, lebo majú strach, nechcú nikomu ublížiť.
- M.D.: Ako môže potom terapeut reagovať?
A.S.:Tu sa objavuje téma podpory pacienta v schopnosti poskytnúť informácie o chorobe svojim príbuzným, ľuďom v práci a z okolia. Rodiny pacientov, ktoré si kladú otázku, čo to znamená byť dobrou oporou, takúto podporu tiež potrebujú.
- M.D.: S akými ďalšími ťažkosťami sa stretávajú pacienti s rakovinou?
A.S.:Pacienti trpiaci onkológiou smútia aj za svojimi zdravými, pretože akokoľvek úžasne by prebiehal terapeutický proces (som fanúšikom onkológie a pokroku v tejto oblasti) , koniec koncov, žiadny pacient si už o sebe nebude myslieť, že je zdravý, čo si tiež vyžaduje vyrovnať sa so stratou a vybudovať si novú identitu.
- M.D.: Čo ak sa pacientov stav zhorší?
A.S.:Keď má choroba recidívy, metastázy, choroba má formu pokročilého ochorenia - v každom z týchto štádií je potrebný psycho-onkológ, ktorý pacientovi pomôže vysporiadať sa s týmito extrémnymi emóciami, na ktoré nikto z nás nikdy nebude pripravený.
Som rád, že pacienti bojujú o to, aby bol psychoonkológ prítomný na onkologických oddeleniach a podľa predpisov by mal byť každý psychoonkológ na oddelení klinickej onkológie.
- M.D.: Aký je postoj pacientov k rakovine?
A.S.:Pacienti majú rôzne postoje k ochoreniu v závislosti od typu osobnosti pacienta a iných nechorobných skúseností v živote pacienta.
- M.D.: Čo robiť, keď si pacient nevie poradiť? Ako mu pomôcť?
A.S.:V takejto situácii stojí za to pripomenúť si, ako som riešil náročnú situáciu sminulosť, kto mi pomohol a kto nie - stojí za to pripomenúť to mojim pacientom.
Každý z nás sa už niekedy ocitol v krízovej situácii, preto treba pacienta nasmerovať a prinútiť ho zapamätať si, ako vtedy zvládal ťažkosti. To pomôže vytvoriť spoločný akčný plán.
- M.D.: Súvisí táto téma s tým, že pacienti sa s chorobou stotožňujú, pretože okrem iného čelíte nejakému druhu úľavy od okolia?
A.S.:Postoje sú rôzne, je pacient, ktorý povie, že je to prekážka, ktorú treba prekonať, je pacient, ktorý povie, že je to neprekonateľná prekážka a všetko úsilie smeruje k Poorovi, sú pacienti, ktorí budú liečiť choroby ako trest a že to tak musí byť, a sú pacienti, o ktorých sa málo hovorí, pretože to znie dosť kontroverzne, pretože takíto pacienti sú "radi" chorí.
- M.D.: Ako radi ochorejú?
A.S.:Ide o postoj, pri ktorom choroba plní akúsi funkciu, kedy sa pacientom uľaví, pretože choroba veľa berie, ale môže aj veľa dať - môžete sa za ňu napríklad zakryť . Neraz som mal pacientov, ktorí povedali: „Mám sa tu tak dobre, nechcem odísť z nemocnice“. Za týmto postojom je často maskovaná depresia.
- M.D.: Prečo sa to deje?
A.S.:Keďže choroba dáva status jedinečnosti, všetci okolo sústreďujú pozornosť okolo pacienta a starajú sa o neho – poznám to z každodennej praxe na oddelení.
- M.D.: Sú tieto postoje pravdivé, v súlade s tým, čo pacient prežíva vo vnútri?
A.S.:Všetky postoje pochádzajú z niečoho a je veľmi dôležité si to všimnúť, chytiť a pracovať na tom. Najčastejšie pacient za týmito rôznymi postojmi (aj ten, ktorý tvrdí, že rád ochorie - to je, samozrejme, maska), v skutočnosti volá a kričí veľmi rôznymi formami: "Postarajte sa o mňa, ja" bojím sa“ – pre každý z týchto postojov existuje obrovský strach.
- M.D.: Ako sa dostať do kontaktu s takýmto pacientom skrytým za maskou?
A.S.:Niekedy prídem k pacientom nepozvaná, predstavím sa a často počujem: „Nooo, načo potrebujem psychoonkológa, mám sa výborne, ja je mi to jedno – je to skvelé „potom si robím srandu“ Aha! stretneme sa, ale o niečo neskôr "- hovorím to napoly žartom, napoly vážne, pretože si nemyslím, že každý pacient musí využiť terapeutickú pomoc, ale je na tom niečo, že nasadiť si masku siláka znamená, že pacient bude byť schopný vyrovnať sa so všetkým vo všeobecnosti nie vždykontroly.
- M.D.: Dávajú si pacienti konečne dole masky?
A.S.:Často sa stáva, že pacienti počas celého procesu diagnostiky a liečby majú masku silného muža a nedovolia, aby boli slabí, vyjadrili svoje skutočné emócie.
Keď sa liečba skončí, pacient dostane heslo „máte sa dobre, vaša choroba je v remisii“ – potom sa príbeh začína.
- M.D.: Aká je reakcia pacienta?
A.S.:Všetko povoľuje … Strach a strach sa vracajú s dvojnásobnou silou a pacient prosí o pomoc, pretože celý proces emócií, ktorý v jednotlivých fázach sprevádza nemal šancu nájsť odbyt.
Preto otázka „Kto som teraz? Pacient, som už zdravý? Ako sa mám vyrovnať?" Toto je veľmi ťažká situácia.
- M.D.: Čo robiť, keď niekto nechce pomoc?
A.S.:Toto je veľmi ťažká otázka bez jasnej odpovede. Neexistuje žiadny vzorec, ktorý by zachránil všetkých pacientov. Neexistuje žiadna kľúčová veta, ktorá by sa osvedčila v každej zložitej situácii.
- M.D.: Aký to má potom význam?
A.S.:Pri tejto podpore je dôležité byť pozorný, autentický, prítomný, pozorný voči signálom pacienta. Ak pacient niečo veľmi nechce, je veľmi ťažké ho presvedčiť. Napriek tomu stojí za to poukázať a ukázať.
Aj keď pacient povie „nie“, často sa stáva, že chce, aby ho vzali za ruku a priviedli k niekomu, aby mu pomohol. Aj toto je téma, ktorú treba skrotiť.
- M.D.: Z akých dôvodov pacienti najčastejšie odmietajú podporu?
A.S.:Často vidím pacientov, ktorí si myslia, že ak budú mať prospech z podpory, budú považovaní za slabých. A predsa, keď je chorý, každý chce byť silný a statočný. A čo viac, rodiny im hovoria „kto ak nie ty?“, „Musíš bojovať“ – aj tak toto názvoslovie neznášam, tieto slová sú, na rozdiel od zdania, veľmi zaťažujúce.
- M.D.: Takže ísť hľadať pomoc je škoda?
A.S.:Poliaci si návštevu psychológa spájajú s tým, že so mnou niečo nie je v poriadku a vlastne najväčšou silou človeka je priznať si vlastné slabosti, po všetko je, že nič neberie.
- M.D.: Čo je dôležité pre efektivitu terapie z pohľadu psychoonkológa?
A.S.:Psychoonkológ má podporovať, ukazovať a rozvíjať spoločný akčný plán. Pri rakovine je veľmi dôležité orientovať sa na úlohy, aby ste necítilibezmocný. Aspoň v tých situáciách, keď pacient môže niečo urobiť, niečo ovplyvniť. Ide o to skrotiť, ukázať, že v tom nie sú žiadne slabiny.
- M.D.: Tento prvý krok k skroteniu pacienta je …?
A.S.:Keď vstúpim do miestnosti s pacientmi, často sa s nimi rozprávam napríklad o počasí, aby som ukázal, že nie som strašidelný, pacienti zistia, že nezačni ich hneď konfrontovať s ich strachmi a oni postupne začnú cítiť, že sú pripravení so mnou hovoriť.
- M.D.: A čo pacient, ktorý je doma, nie v nemocnici?
A.S.:Je veľmi dôležité nahlas povedať, čo pacient potrebuje. Niekedy je potrebné postaviť sa situácii čelom, vziať pacienta za ruku a viesť ho na pohovor. Ak pacient nechce hovoriť, nebude, ale v takýchto situáciách je tento prvok podpory kľúčový.
- M.D.: Áno, trpí nielen pacient, ale aj jeho príbuzní …
A.S.:Ak rodina vidí ťažkosti vyplývajúce z celého liečebného procesu, je dôležité, aby oznámili: „Ak nechcete ísť, zastihnem za podporu, pretože som s vami, sprevádzam vás v tomto procese, tiež trpím, je to pre mňa tiež ťažké. Neviem, ako sa mám zachovať, preto otvorene hovorím, že pomoc využijem “.
- M.D.: Pacientovi to dáva jasný signál, že v tejto situácii nie je sám, čo ešte?
A.S.:Takto si po malých krôčikoch budujeme povedomie, krotíme ho a učíme sa, aká je veľká a dôležitá úloha v celom terapeutickom procese, t.j. pomenovať svoje potreby, schopnosť požiadať o pomoc, ako aj schopnosť túto pomoc prijať.
- M.D.: Čo je na tom pre pacienta najťažšie?
A.S.:Veľmi často sprevádzam pacientov na tejto veľkej lekcii pri prijímaní pomoci, pretože boli vždy takí odvážni, starali sa o druhých, vždy sa starali o druhých a teraz sami potrebujú pomoc a to je niečo, čo my nemôžeme, musíme sa to naučiť, je to veľa tvrdej práce.
Expert
Adrianna Sobol, psychoonkologička, prednášajúca na Lekárskej univerzite vo Varšave Psychoonkológ a prednášajúci na Lekárskej univerzite vo Varšave na oddelení onkologickej prevencie. Pracuje v Onkologickej nemocnici LuxMed vo Varšave. Je členkou správnej rady Nadácie OnkoCafe – Lepšie spolu, psychoterapeutkou a zakladateľkou Centra psychologickej podpory Ineo. Vytvoril online školiacu platformu He alth Begins In The Head. Autor mnohýchpublikácie z oblasti psychoonkológie a psychológie zdravia. Spoluautor knihy "Krotká rakovina. Inšpiratívne príbehy a sprievodca emóciami" (Znak, 2022). Pôsobí ako expertka na televízne programy, spoluvytvára kampane a sociálne kampane. Vedie množstvo školení a workshopov v oblasti psychológie a osobného rozvoja.
Psychoonkológ a lektor na Lekárskej univerzite vo Varšave na oddelení onkologickej prevencie. Pracuje v Onkologickej nemocnici LuxMed vo Varšave. Je členkou správnej rady Nadácie OnkoCafe – Lepšie spolu, psychoterapeutkou a zakladateľkou Centra psychologickej podpory Ineo. Vytvoril online školiacu platformu He alth Begins In The Head. Autor mnohých publikácií z oblasti psychoonkológie a psychológie zdravia. Spoluautor knihy "Krotká rakovina. Inšpiratívne príbehy a sprievodca emóciami" (Znak, 2022). Pôsobí ako expertka na televízne programy, spoluvytvára kampane a sociálne kampane. Vedie množstvo školení a workshopov v oblasti psychológie a osobného rozvoja.