B lymfocyty sú bunky ľudského imunitného systému, patriace do tzv. bielych krviniek (leukocytov). Hlavnou úlohou B lymfocytov je chrániť naše telo pred infekčnými agens tvorbou obranných protilátok. B lymfocyty sa dokážu premeniť aj na imunitné pamäťové bunky, vďaka čomu pri opakovanom kontakte s patogénom spúšťajú rýchlu a účinnú obrannú reakciu. Zistite, kde sa tvoria B lymfocyty, ako prebieha ich dozrievanie a ako plnia svoje imunitné funkcie? Aká je normálna koncentrácia B buniek v krvi?

Mechanizmy ľudského imunitného systému

Obranné mechanizmy ľudského imunitného systému možno rozdeliť do dvoch hlavných skupín: vrodené a získané. Vrodená imunita je prvou líniou obrany proti patogénom – takto reagujeme na akýkoľvek infekčný agens, ktorý sa nás pokúša napadnúť.

Bunky vrodenej imunity sa primárne zaoberajú tvorbou zápalu, ktorého úlohou je odstrániť príčinu ohrozenia. Medzi charakteristické príznaky zápalu patrí zvýšenie teploty, lokálne zvýšenie prietoku krvi, opuch a bolesť. Ďalšie mechanizmy včasnej imunitnej odpovede sú tiež:

  • tesné spojenie medzi bunkami epidermy a slizníc, zabraňujúce prenikaniu mikroorganizmov
  • prirodzená obrana ako kašeľ, slzenie, kýchanie alebo hnačka v prípade gastrointestinálnej infekcie
  • prítomnosť baktericídnych látok na povrchu kože
  • sekrécia kyseliny chlorovodíkovej parietálnymi bunkami žalúdka
  • trvalé osídlenie povrchu kože a slizníc prirodzenou mikroflórou

Vrodená imunitná odpoveď je veľmi dôležitá v počiatočných štádiách obrany tela proti patogénom. Žiaľ, v mnohých prípadoch zostáva nedostatočná. Vtedy náš imunitný systém siaha po druhej obrannej línii – získanej imunite.

Mechanizmy získanej imunity sú oveľa účinnejšie v boji proti infekcii. Tajomstvo ich účinnosti spočíva vo vytváraní špecifickej odpovede, t.j. individuálne prispôsobenej každému typu patogénu. Bunky, ktoré produkujú takéto „šité na mieru“obrany, existujú lymfocyty.

Lymfocyty majú schopnosť presne rozpoznať infekčného agens, vybrať najúčinnejšiu protiinfekčnú odpoveď a „uložiť“ ju do imunitnej pamäte. Vďaka tomu je opakovaná reakcia na rovnaký patogén ešte rýchlejšia a efektívnejšia.

Poznanie fenoménu imunologickej pamäte umožnilo vynájsť jednu z najúčinnejších metód ochrany pred infekčnými chorobami – preventívne očkovanie.

B lymfocyty - proces tvorby a dozrievania

Ľudské lymfocyty možno rozdeliť do dvoch skupín, ktoré sa líšia procesom dozrievania a funkciou. Rozlišujeme medzi nimi:

  • T bunky
  • B bunky

T bunky, ktoré dozrievajú v týmuse, sú hlavnými bunkami tzv. odpovedebunková imunita . Mechanizmy bunkovej imunity sa zaoberajú hlavne bojom proti tým patogénom, ktoré môžu preniknúť do ľudských buniek (napr. vírusy).

B lymfocyty sa podieľajú na druhom type špecifickej odpovede – tzvhumorálna imunita . Ich úlohou je produkovať protilátky, ktoré umožňujú ničenie extracelulárnych patogénov (napr. väčšiny baktérií).

Miesto, kde sa tvoria B bunky, je v kostnej dreni. Mladé B lymfocyty sa tam učia správne rozlišovať medzi vlastnými a cudzími štruktúrami. Aby sa B bunka dostala z kostnej drene do krvného obehu, musí byť schopná odhaliť patogény a tiež tolerovať telu vlastné bunky. V opačnom prípade môže dôjsť k autoimunitným ochoreniam, t. j. tým, pri ktorých imunitný systém napadne vlastné tkanivá v dôsledku toho, že ich rozpozná ako cudzie.

Po výstupe z kostnej drene putujú B bunky do periférnych lymfatických orgánov. Patria sem slezina a lymfatické uzliny. Na týchto miestach sa B bunky neustále stretávajú s cudzími antigénmi ("značkami", vďaka ktorým rozpoznávajú mikróby).

Rozpoznanie takéhoto markera vedie k aktivácii lymfocytov B. Potom sa začnú množiť, čo sa prejavuje zväčšením lymfatických uzlín pri infekcii. Aby B lymfocyt splnil svoju cieľovú funkciu, t. j. aby produkoval protilátky špecifické pre daný patogén, musí prejsť do posledného štádia dozrievania.

Počas konečnej diferenciácie sa B lymfocyt môže transformovať na 2 typy buniek:

  • plazmocyt (plazmatická bunka), ktorého úlohou je produkovať veľké množstvo protilátok (imunoglobulínov)
  • pamäťový B lymfocyt, teda bunka, ktorá uchováva informácie o danom type patogénu. Pamäťový B lymfocyt počas revíziePo kontakte s týmto mikroorganizmom sa rýchlo transformuje na plazmocyt, pričom produkuje protilátky špecificky namierené proti nemu.

Aktivita a funkcie B lymfocytov

Teraz, keď už vieme, ako B lymfocyty dozrievajú, aby plnili svoje funkcie, pozrime sa bližšie na ich aktivity v tele. Medzi najdôležitejšie funkcie B lymfocytov patria:

  • prezentácia antigénu

B lymfocyty nielen vykonávajú svoje vlastné obranné aktivity (produkciou protilátok), ale pomáhajú aj iným bunkám imunitného systému rozpoznať cudzie mikróby. Táto vlastnosť sa nazýva prezentácia antigénu (antigén=„značka“ mikroorganizmu).

Keď B lymfocyt rozpozná „votrelca“, pripojí jeho fragment na svoj povrch a ukáže ho iným imunitným bunkám, čím signalizuje potrebu jeho zničenia. Vďaka tomu je možné aktivovať viacsmerné obranné mechanizmy

  • produkcia cytokínov

Cytokíny sú malé proteínové molekuly, ktoré nesú signály o invázii patogénov. Náhle zvýšenie produkcie cytokínov nastavuje „alarm“ imunitnému systému a vedie k aktivácii jeho buniek. Produkcia určitých typov cytokínov umožňuje prepnutie imunitnej odpovede na tú najpotrebnejšiu v danej situácii (napr. antibakteriálnu, antivírusovú alebo antiparazitickú).

  • produkcia protilátok (imunoglobulínov)

Produkcia protilátok je jedinečná vlastnosť zrelých lymfocytov B. Protilátka je typ proteínu špeciálne prispôsobený danému patogénu za účelom jeho neutralizácie. Infekčný agens (baktéria, vírus alebo extracelulárny parazit) už v kombinácii s protilátkou nie je nebezpečný. Stáva sa tiež ľahkým cieľom pre bunky imunitného systému (napr. potravinové bunky), ktoré ho potom dokážu rozpoznať a neutralizovať.

B lymfocyty môžu produkovať 5 tried imunoglobulínov:

  • IgM – ide o protilátky, ktoré sa tvoria v najskoršej fáze odpovede lymfocytov B. Hoci sa tvoria veľmi rýchlo, nie sú veľmi špecifické. Prítomnosť IgM protilátok v krvi naznačuje nedávnu expozíciu organizmu.
  • IgA - je typ protilátok, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v miestach priameho kontaktu s patogénmi. Imunoglobulíny IgA sa vylučujú na povrch slizníc v tráviacom systéme, dýchacom trakte a urogenitálnom systéme.
  • IgE – to sú hlavné protilátky podieľajúce sa na alergických reakciách. Prítomnosť IgE protilátok v krvi proti špecifickým alergénom môže spôsobiť príznaky alergickej rinitídy,alergická konjunktivitída alebo bronchiálna astma pri kontakte s týmto alergénom. IgE protilátky sú tiež hlavné protilátky zodpovedné za boj proti parazitom.
  • IgD - toto je najmenej známa trieda protilátok, neustále sa vyskytujúcich na povrchu lymfocytov B.
  • IgG – to sú najúčinnejšie protilátky. Vznikajú v najzrelejšej humorálnej odpovedi a sú najvhodnejšie pre príslušný patogén. Koncentrácia protilátok IgG v krvi je najvyššia spomedzi všetkých typov imunoglobulínov.

B lymfocyty - normálna koncentrácia v krvi

Vo väčšine bežných krvných testov sa všetky lymfocyty (B a T) merajú spolu.

Normálna koncentrácia lymfocytov je od 1000 do 5000 v 1 μl krvi.

Percento lymfocytov v celej populácii bielych krviniek je tiež dôležité. Lymfocyty by mali tvoriť 20-45 % všetkých leukocytov.

Nárast počtu lymfocytov (lymfocytóza) sprevádza infekcie a infekcie, spôsobené najmä vírusmi. Neoplastické zrasty týchto buniek môžu byť menej častou príčinou nadbytku lymfocytov. Lymfocytóza je tiež príznakom chronického zápalu (napríklad pri autoimunitných ochoreniach).

Zníženie počtu lymfocytov sa nazýva lymfopénia. Lymfopénia môže byť spôsobená rôznymi typmi imunodeficiencie. Niekedy je zníženie počtu lymfocytov spôsobené užívaním liekov (alebo iných látok), ktoré zhoršujú funkciu kostnej drene a zabraňujú tvorbe dostatočného množstva lymfocytov.

dysfunkcia B lymfocytov

Medzi ochoreniami súvisiacimi s abnormálnou aktivitou B lymfocytov môžeme rozlíšiť poruchy ich počtu a funkcie. Nedostatok aj nadbytok B lymfocytov môže mať negatívny vplyv na naše zdravie.

Pri niektorých ochoreniach sú B lymfocyty prítomné v správnej koncentrácii, ale nefungujú správne. Ide napríklad o autoimunitné ochorenia, pri ktorých B bunky nesprávne „odmietajú“ telu vlastné tkanivá.

  • humorálne imunodeficiencie

Vrodené deficity humorálnej imunity sú ochorenia spojené s poklesom počtu B lymfocytov alebo s výrazným narušením tvorby protilátok. Zvyčajne sa prvé príznaky imunodeficiencie objavujú už v detstve: opakujúce sa infekcie a chronické infekcie, ktoré sa ťažko liečia. Príklady vrodených humorálnych imunodeficiencií sú:

  • Brutonova choroba , zahŕňajúca poruchu dozrievania lymfocytov B. V krvi sú prakticky stopy B lymfocytovnenašli sa žiadne protilátky
  • bežná variabilná imunodeficiencia (CVID) , charakterizovaná znížením hladiny protilátok a koexistenciou neoplastických, alergických a autoimunitných ochorení
  • hyper-IgM syndróm , ktorý je spôsobený nedostatočnou tvorbou non-IgM protilátok. Existujú významné nedostatky imunoglobulínov IgA, IgE a IgG

Bohužiaľ, doteraz neboli vyvinuté žiadne metódy liečby kauzálnej humorálnej imunity. Základnou metódou terapie je neustále podávanie pacientov s protilátkami od darcov (tzv. imunoglobulínová substitúcia).

  • autoimunitné ochorenia

Jedným z kľúčových štádií dozrievania B-buniek v kostnej dreni je tzv. negatívny výber. Jeho podstatou je „naučiť“ B lymfocyty rozpoznávať cudzie antigény a eliminovať tie, ktoré rozpoznávajú svoje vlastné bunky ako patogénne.

Strata tolerancie B lymfocytov voči vlastným antigénom je jednou z príčin autoimunitných ochorení. B lymfocyty potom začnú produkovať tzvautoprotilátky , teda protilátky namierené proti vlastným bunkám tela. Príklady autoimunitných ochorení spojených s abnormálnou aktivitou B buniek sú:

- roztrúsená skleróza

- reumatoidná artritída

- systémový lupus erythematosus

  • hyperplázia B-buniek

B lymfocyty v ktoromkoľvek štádiu svojho vývoja môžu uniknúť prirodzeným kontrolným mechanizmom tela a začať sa nekontrolovateľne množiť. Neoplastická proliferácia B lymfocytov môže mať tieto formy:

  • lymfómy (v ktorých rakovinové bunky postihujú najmä lymfatické uzliny)
  • leukémie (pri ktorých sa rakovinové bunky nachádzajú v kostnej dreni a krvi)

Najbežnejšie novotvary pochádzajúce z B lymfocytov (v rôznych štádiách dozrievania) sú:

  • akútna lymfoblastická leukémia
  • chronická lymfocytová leukémia
  • Hodgkinov lymfóm
  • folikulárny lymfóm

Na tomto mieste stojí za zmienku ešte jedna rakovina – mnohopočetný myelóm. Tento typ rakoviny spočíva v nekontrolovanom množení plazmocytov, ktoré produkujú obrovské množstvá špecifickej protilátky (tzv. monoklonálnej protilátky).

O autoroviKrzysztof BialaziteŠtudent medicíny na Collegium Medicum v Krakove pomaly vstupuje do sveta neustálych výziev práce lekára. Zaujíma sa najmä o gynekológiu a pôrodníctvo, pediatriu a medicínu životného štýlu.Milovník cudzích jazykov, cestovania a horskej turistiky.

Prečítajte si viac článkov od tohto autora

Kategórie:

Imunitný systém