Paranoja je pojem, ktorého význam sa v priebehu rokov v podstate mnohokrát zmenil. V súčasnosti sa používa na definovanie problémov, ktoré môžu vyplynúť z bludných porúch, schizofrénie alebo špecifických porúch osobnosti. Príznaky paranoje do značnej miery závisia od obsahu bludov, ktoré vznikajú v priebehu typu paranoje. Čo to teda vlastne paranoja je a aké sú dnes dostupné liečby?
Paranojaje duševná porucha charakterizovaná prítomnosťou absurdných bludov. Pojem paranoja je odvodený z gréckeho jazyka a vznikol spojením dvoch slov: para (chápané vedľa, za) a noos (v preklade myseľ). Paranoja súvisí s úzkosťou, strachom z prenasledovania alebo iných hrozieb. O paranoji sa však dá hovoriť len vtedy, keď sa človek bojí niečoho, čo…v skutočnosti ho nemusí nijako ohrozovať.
V minulosti bola paranoja definovaná ako klamné presvedčenie o možnom prenasledovaní, útokoch iných ľudí alebo nesprávne presvedčenie o úplne inej téme (napr. o chorobe alebo o podvádzaní partnera). Dnes sa o vyššie uvedených problémoch hovorí skôr ako o poruchách s bludmi. Ďalšou entitou, ktorá sa tiež nazýva paranoja, je paranoidná schizofrénia. Navyše ľudia, ktorí zápasili s paranoidnými poruchami osobnosti, boli niekedy označovaní ako paranoidní.
Paranoja: dôvody
Ako pri mnohých iných duševných poruchách, je ťažké presne povedať, aké sú príčiny paranoje. Predpokladá sa, že problém môže súvisieť tak s genetickými determinantami, ako aj s užívaním rôznych psychoaktívnych látok alebo rôznych environmentálnych faktorov.
Podľa niektorých výskumníkov môžu symptómy paranoje - v súčasnosti klasifikované ako psychotické symptómy - vyplývať z abnormálnych koncentrácií rôznych neurotransmiterov v centrálnom nervovom systéme (najmä dopamínu).
Niekedy sa paranoja vyskytuje pri užívaní rôznych drog (napr. amfetamíny a metamfetamíny), najmä pri dlhodobom užívaní.
Mnohí vedci však poukazujú na vplyv psychologických faktorov na výskyt paranoidných presvedčení u ľudí. Niektoríautori pozorovali zvýšenú frekvenciu problému vr. u ľudí, ktorí sú diskriminovaní, s nižším socioekonomickým statusom a u tých, ktorí boli vychovaní rodičmi, ktorí boli nedôverčiví a mali veľmi negatívny vzťah k iným ľuďom. Niektorí vedci sa domnievajú, že príčinou paranoje sú rôzne typy traumatických udalostí, ako je sexuálne zneužívanie, šikanovanie alebo účasť na komunikačnej nehode.
Niekedy sú príčinou paranoje rôzne organické ochorenia - problém môže vzniknúť napr. u ľudí so závažnými ochoreniami nervového systému, ale aj ochoreniami kardiovaskulárneho systému
Paranoja: príznaky
Paranoja súvisí predovšetkým so skreslením pohľadu na realitu. Pacient môže veriť veciam, ktoré nie sú skutočné. V klasickej podobe problému má paranoik dojem, že mu rôzni (alebo aj všetci) ľudia zle prajú alebo mu dokonca chcú ublížiť. Jedným zo symptómov paranoje môže byť vnímanie rôznych situácií alebo udalostí tak, že iní chcú pacientovi naozaj nejakým spôsobom ublížiť.
Ako príklad môžete opísať situáciu, keď sa paranoik stane účastníkom dopravnej nehody. Tak, ako by to iní ľudia mohli považovať za nešťastnú udalosť, aj paranoik môže byť plne presvedčený, že škoda na ich aute bola plánovaná a že vinník nehody jednoducho počkal, kým na cestu príde to správne auto.
Paranoja sa spája nielen s bludnými názormi. Ľudia s paranojou môžu byť veľmi úzkostliví a klamliví (láska sa chápe ako viera, že všetci ľudia hovoria alebo sa pozerajú iba na pacienta).
Vo všeobecnosti nie je možné opísať úplný obraz paranoje - môže sa líšiť v závislosti od toho, ku ktorej konkrétnej jednotke sa u daného pacienta vzťahuje.
Napríklad v prípade porúch s bludmi môže pacient prejavovať presvedčenia, ktoré nie sú v súlade s realitou – môže mať bludy žiarlivosti, hypochondra alebo prenasledovania.
Mierne odlišný je priebeh paranoidnej schizofrénie, pri ktorej sa môžu vyskytovať bludy, ale aj iné psychotické symptómy (halucinácie) a tzv. príznaky defektu, ako napr apatia alebo sploštenie afektu (emocionálna bledosť).
Paranoja: uznanie
Pacient podozrivý z paranoje by mal určite navštíviť psychiatra. Keď sa u človeka vyskytnú bludné presvedčenia, je potrebné rozpoznať ich zdroj a nasadiť liečbu skôr, ako sa u pacienta objavia akékoľvek bludné dôsledky.presvedčenia.
Tie môžu byť veľmi rozdielne, no stáva sa aj to, že kvôli neopodstatneným obavám o vlastný život pacienti ukončia prácu a sociálne kontakty, prestanú vychádzať z domu a naozaj nikoho nepustia.
Pri podozrení na paranoju je v prvom rade potrebné vykonať dôkladné psychiatrické vyšetrenie – vďaka nemu sa väčšinou dá presne určiť, s akým problémom paranoidné presvedčenie pacienta súvisí. Niekedy (najmä u ľudí, ktorí boli predtým zdraví a u ktorých sa paranoja objavila náhle) je potrebné predĺžiť diagnózu a vykonať ďalšie vyšetrenia, ako sú napríklad vyšetrenia hlavy.
Pozrite si galériu 7 fotografií
Paranoja: liečba
Liečba paranoje zvyčajne nie je jednoduchá a je s ňou viacero problémov. V prvom rade je často ťažké presvedčiť pacienta, aby sa vôbec liečil. Presviedčania svojich príbuzných môže považovať za ďalšie sprisahanie organizované proti nemu.
Problémom je zvyčajne to, že pacienti majú malý prehľad o svojich symptómoch, takže si v skutočnosti neuvedomujú, že to, ako myslia a prečo sa obávajú iných ľudí, je jednoducho spôsobené chorobou.
Typ paranoidnej liečby závisí predovšetkým od problému, s ktorým súvisí jeho paranoidné presvedčenie. Psychoterapia (zvyčajne dlhodobá) je primárnou možnosťou liečby, keď pacient zápasí s paranoidnou poruchou osobnosti.
Iná situácia je v prípade paranoidnej schizofrénie a bludných porúch, kde hlavnou liečebnou metódou je farmakoterapia s použitím antipsychotík (neuroleptík).
- Paranoidná porucha osobnosti - príčiny, symptómy, liečba
- Schizofrénia: príčiny, symptómy, liečba
- Úzkostná neuróza: symptómy a liečba úzkostnej neurózy
- Othello syndróm: príčiny a symptómy. Je možné vyliečiť chorobnú žiarlivosť?