Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Meningeálne prietrže sú problémy, ktoré postihujú deti – možno ich rozpoznať dokonca už počas vnútromaternicového vývoja dieťaťa. Existujú ich rôzne formy, niektoré z hernií obsahujú len mozgové blany alebo chrbticu, iné môžu obsahovať aj fragmenty miechy. Kýly, najmä meningeálne prietrže, môžu viesť k celoživotným poruchám - našťastie je možné znížiť riziko ich výskytu u bábätka doplnením kyseliny listovej matke.

Meningeálne prietržesa môžu vyskytovať v lebke aj v chrbtici, ale v druhej polohe sú oveľa bežnejšie. Existuje niekoľko typov hernií, rozdelenie takýchto hernií závisí najmä od obsahu herniálneho vaku

Kýla je stav, pri ktorom dochádza k abnormálnemu pohybu tkaniva.

Existujú teda meningeálne prietrže (pri ktorých sú posunuté iba mozgové blany centrálneho nervového systému), ale ajprietrže chrbtice(obsahujúce mozgové blany aj fragment mozgovej blán miecha). Vo vnútri meningeálneho herniálneho vaku sa okrem už spomínaných štruktúr nachádza aj cerebrospinálny mok

Meningeálne prietrže: príčiny

Meningeálne prietrže sú klasifikované ako dysrafické defekty, t. j. tie, ktoré vznikajú v dôsledku porúch uzatvárania neurálnej trubice. Pri poruche vývoja stavcov chrbtice alebo kostí lebky v nich vzniká defekt, cez ktorý sa môžu presúvať štruktúry nervovej sústavy - tak vzniká meningeálna hernia Presná etiopatogenéza meningeálnych hernií resp. iné dysrafické defekty nie sú známe. Je známe, že k ich tvorbe dochádza okolo štvrtého týždňa tehotenstva (vtedy by sa mala nervová trubica správne uzavrieť). Faktory, pri ktorých je podozrenie, že ovplyvňujú tvorbu meningeálnych hernií sú:

  • teratogénne látky škodlivé pre plod (napr. antiepileptiká, nikotín, alkohol alebo vitamín A vo veľkých množstvách)
  • infekcie matky (najmä vírusové)
  • genetická záťaž predisponujúca k vrodeným defektom neurálnej trubice
  • deficit živín (nedostatok kyseliny listovej sa považuje za obzvlášť dôležitý v patogenéze týchto defektov)

Meningeálne prietrže: príznaky

Niekedy je jediným príznakom prietrže jednoducho jej prítomnosť – to je prípad meningeálnych prietrží, kde sa zvyčajne nezistia žiadne abnormality v nervovom systéme, navyše je takáto prietrž zvyčajne pokrytá správne vybudovanou kožou. Klinický obraz hernií chrbtice je oveľa bohatší. Najčastejšie sa vyskytujú v driekovej alebo krížovej chrbtici. Meningo-spinálne prietrže sú pokryté zmenenou tenkou kožou, niekedy bez kožného pokrytia. V dôsledku premiestnenia fragmentov miechy ležiacich v tejto oblasti môže dôjsť k ochrnutiu dolných končatín a poruchám zmyslového vnímania v nich, ako aj poruchám močenia (niekedy označované ako neurogénny mechúr). Dôsledky prítomnosti meningeálnej hernie u dieťaťa môžu zahŕňať aj defekty dolných končatín, ako je talipes equinovarus alebo dislokácia bedrového kĺbu. Okrem vyššie uvedeného je častým problémom, ktorý sa vyskytuje u detí s meningeálnou herniou, hydrocefalus - pozorujeme ho až u 9 z 10 detí s meningeálnou herniou.

Meningeálne prietrže: diagnóza

Existencia meningeálnej hernie by mala byť diagnostikovaná počas tehotenstva. Je to možné ultrazvukom (dysrafické zmeny sa dajú zistiť najmä v druhom trimestri gravidity), ale aj posúdením koncentrácie alfa-fetoproteínu - v prípade tohto markera pri dysrafických defektoch plodu jeho koncentrácia. zvyšuje sa.

V postnatálnom období môže byť diagnóza meningeálnej hernie doplnená ďalšími vyšetreniami, ako je zobrazovanie magnetickou rezonanciou.

Niekedy sa vykonávajú invazívne prenatálne vyšetrenia, ako je fetoskopia. Správna včasná diagnostika je dôležitá najmä preto, že pôrod dieťaťa s meningeálnou herniou by mal prebehnúť v centre s vysokou úrovňou referencie – väčšinou sa takéto tehotenstvo ukončí cisárskym rezom.

Meningeálne prietrže: liečba

Základom liečby meningeálnych hernií sú chirurgické zákroky. Niekedy sa robia pokusy o operáciu ešte počas tehotenstva, v iných prípadoch sa zákroky vykonávajú v rôznych časoch po pôrode. V situácii, keď hernia (najmä v podobe meningeálnej hernie) nie je prekrytá kožou, je možné operáciu vykonať aj prvých 24 hodín po pôrode – v tomto prípade je zákrokzabrániť infekcii exponovaných tkanív nervového systému. V prípade koexistencie s hydrocefalickou herniou môže byť doplnkovým zákrokom zavedenie komorovej chlopne (ktorej účelom bude odvádzanie prebytočného mozgovomiechového moku), operáciou sa však liečba meningeálnej hernie nekončí. Dieťaťu s daným problémom by sa mal okrem neurochirurga venovať aj ortopéd, fyzioterapeut a urológ. Táto nutnosť vyplýva z potreby liečiť zmeny na pohybovom aparáte (napr. talipes equinovarus), ako aj včas diagnostikovať a v prípade potreby liečiť poruchy močenia. Rehabilitácia je zase zameraná na získanie maximálnej možnej kondície u dieťaťa. Čo najskoršia realizácia týchto interakcií je veľmi dôležitá – aj keď niektoré neurologické nedostatky môžu byť prítomné u pacientov narodených s meningeálnou herniou aj po zvyšok ich života, ak sa však o dieťa správne starajú už od narodenia, možné, že budú minimálneho stupňa.

Dôležité

Meningeálne prietrže: prevencia

Meningeálne prietrže patria medzi tzv defekty neurálnej trubice. Sú to poruchy, ktorým sa dá predchádzať – na tento účel sa u žien využíva suplementácia kyseliny listovej. Odporúčaná dávka tohto doplnku je 0,4 mg denne, najlepšie vtedy, keď pacientka začne užívať kyselinu listovú pred tehotenstvom. Vyššie uvedené dávkovanie je určené pre ženy, ktoré nie sú zaťažené zvýšeným rizikom defektu neurálnej trubice u dieťaťa (napr. v súvislosti s výskytom tohto typu problému v rodine alebo skorším narodením dieťaťa s takýmto defektom). Pri zvýšenom riziku je odporúčané dávkovanie kyseliny listovej vyššie, 4 mg denne. Ako už bolo spomenuté na začiatku, prvé týždne vnútromaternicového života rozhodujú o tom, či sa u dieťaťa nevyvinie defekt neurálnej trubice – vzhľadom na túto situáciu sa odporúča suplementácia kyseliny listovej pacientkám počas celého prvého trimestra tehotenstva.

Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Kategórie:

Neurológia