Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie. Väčšinou sa vyvíja veľmi zákerne – u pacienta sa najskôr objaví mierna porucha pamäti, ktorá sa postupne hromadí. Aké problémy môžu byť príznakmi Alzheimerovej choroby a ako ju liečiť? Zaškrtnite

Alzheimerova choroba( alzheimer , Alzheimerova choroba, skrátene AD) patrí do skupiny porúch demencie (demencie). väčšina prípadov týchto jedincov - ukazuje sa, žemedzi pacientmi s poruchami demencie trpí Alzheimerovou chorobou až 60 až 70 % z nich.

Vzťah medzi pokročilým vekom a poruchami pamäti si všimli už starovekí ľudia - starí Gréci a Rimania spájali okrem iného so starobou so stratou pamäte.

Alzheimerova choroba - jedna z príčin porúch pamäti - bola prvýkrát popísaná až v roku 1901. Práve vtedy liečil psychiater nemeckého pôvodu Alois Alzheimer 50-ročného pacienta s príznakmi demencie a nakoniec bol názov choroby odvodený od jeho mena.

Typicky sa Alzheimerova choroba rozvinie po 65. roku života , ale môže sa objaviť aj skôr – v situácii, keď sa u pacienta do 65 rokov rozvinie Alzheimerova choroba, je choroba definovaná vtedy stať sa Alzheimerovou chorobou so skorým nástupom.

Týmto problémom trpí väčšina starších ľudí, ale stáva sa aj to, že Alzheimerova choroba so skorým nástupom začína u človeka vo veku 30 rokov. Našťastie táto forma ochorenia predstavuje len asi 5 % všetkých prípadov.

Alzheimerova choroba je diagnostikovaná častejšie u žienPodľa európskych štatistík s touto chorobou zápasí 5 % ľudí vo veku 65 a viac rokov. V Poľsku podľa odhadov už počet ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou presahuje 300 000.

Príčiny Alzheimerovej choroby

Lekárom sa už podarilo zistiť niekoľko vecí o príčinách Alzheimerovej choroby, ale jedno možno povedať s istotou: presná patogenéza tohto ochorenia ešte nie je známa.

Vo všeobecnosti sú gény podozrievané z významného podielu na vzniku ochorenia, v praxi sa však ukazuje súvislosť genetických mutácií so vznikom Alzheimerovej choroby.možno jasne identifikovať iba v 1-5% všetkých prípadov tohto ochorenia.

Približne v 0,1 % prípadov sa Alzheimerova choroba vyskytuje ako autozomálne dominantné ochorenie, ktoré sa potom označuje ako familiárna Alzheimerova choroba so skorým nástupom.

Väčšina prípadov tejto formy Alzheimerovej choroby je spôsobená mutáciami v génoch presenilín 1 a 2 (gény PS-1 a PS-2) a géne pre amyloidový prekurzorový proteín (gén APP).

Prevažná väčšina, presahujúca 90 %, sú však sporadické prípady Alzheimerovej choroby, t. j. také, kde špecifické genetické mutácie nemôžu priamo súvisieť s chorobou.

V tomto prípade sa však tiež verí, žemôže súvisieť s nástupom ochorenia génmi(nie je však možné určiť, ktoré presne).

Okrem nich môžu na vznik ochorenia vplývať aj rôzne faktory prostredia. Celkovo však oveľa viac ako príčiny Alzheimerovej choroby, mechanizmus, ktorým dochádza k patologickým zmenám v centrálnom nervovom systéme

Alzheimerova choroba: patomechanizmus

Alzheimer je neurodegeneratívne ochorenie – je spojené s progresívnou stratou nervových buniek, ktorá je nezvratná a je zodpovedná za symptómy Alzheimerovej choroby, ktoré sa u pacientov objavujú.

Už bolo pozorované, žev priebehu Alzheimerovej choroby dochádza k poklesu počtu neurónov u pacientov(najmä štruktúr limbického systému, temporálneho a frontálneho kortex) a znížiť počet synaptických spojení medzi jednotlivými nervovými bunkami.

Pre ochorenie sú charakteristické aj poruchy cholinergného prenosu - u pacientov vzniká deficit tohto neurotransmiteru a ovplyvnenie jeho hladín je jednou zo základných terapeutických metód ponúkaných ľuďom trpiacim Alzheimerovou chorobou

Pri Alzheimerovej chorobe odumierajú nervové bunky - problém súvisí s ukladaním patologických látok v nervovom systéme

Hovoríme predovšetkým o proteíne tau (ktorý sa hromadí vo vnútri nervových buniek) a o depozitoch beta-amyloidu (ktorý sa zase ukladá medzi neurónmi).

Obe tieto látky sú toxické pre štruktúry nervového systému av konečnom dôsledku vedú k dysfunkcii neurónov a ich postupnému odumieraniu.

Rizikové faktory ovplyvňujúce výskyt Alzheimerovej choroby

Je možné uviesť niektoré problémy, ktoré v rôznej miere zvyšujú možnosť výskytuAlzheimerova choroba. Medzi rizikové faktory tohto ochorenia patria:

  • vek(čím je pacient starší, tým väčšia je možnosť ochorieť)
  • výskyt Alzheimerovej choroby u rodinných príslušníkov pacienta
  • genetická záťaž(najznámejším génom, ktorý zvyšuje riziko Alzheimerovej choroby je alela ε4 génu apolipoproteínu E – mať jednu takúto alelu zvyšuje riziko ochorenia trojnásobne , kým pacient má dve alely ε4, potom sa riziko Alzheimerovej choroby zvyšuje až pätnásťkrát)
  • poranenia hlavy(Alzheimerova choroba je častejšia u ľudí, ktorí počas svojho života zažili ťažké poranenia hlavy)
  • niektoré choroby(Alzheimerova choroba sa okrem iného spája s cukrovkou, hypertenziou a obezitou)
  • vystavenie toxickým látkam(napr. pesticídom alebo ťažkým kovom)

Symptómy Alzheimerovej choroby – skoré, stredné a pokročilé štádium

Zvyčajne existujú tri štádiá Alzheimerovej choroby:

  • Počiatočné štádium Alzheimerovej choroby
  • stredne ťažké štádium Alzheimerovej choroby
  • pokročilé štádium Alzheimerovej choroby

Počiatočné štádium Alzheimerovej choroby

Nástup Alzheimerovej choroby je zvyčajne ťažké rozpoznať- je to spôsobené tým, že v tomto štádiu sa objavujú najmenej výrazné poruchy. Medzi nimi dominujú problémy s pamäťou (v prvom rade je narušená tzv. čerstvá pamäť).

Počas tohto obdobia choroby môže pacient položiť rovnaké otázky niekoľkokrát počas jedného rozhovoru. Niekedy zabudne, kam odložil nejaké veci (napr. kľúče alebo okuliare), často si nepamätá, či vykonával nejakú činnosť (napr. chorý sa môže čudovať, či zjedol raňajky).

Prvé ťažkosti s priestorovou orientáciou sa objavujú v počiatočných štádiách Alzheimerovej choroby(niekedy môže byť pre pacienta ťažšie nájsť cestu domov).

Poruchy pamäti nie sú jediným prejavom ochorenia – okrem nich sa u pacienta začínajú objavovať zmeny správania. Stáva sa letargickým a často upadá do depresívnej nálady. Môže byť oveľa menej ochotný vykonávať činnosti, ktoré ho doteraz bavili, a môže tiež viesť k celkovému poklesu jeho činnosti.

Môžu sa objaviť aj prvé problémy súvisiace s rečou - výpovede pacienta sa môžu čoraz viac ochudobňovať, pri rozhovoroch mu môžu chýbať slová

Stredne ťažké štádium Alzheimerovej choroby

Ako choroba začína progredovať, symptómy Alzheimerovej choroby sú zvyčajne oveľa výraznejšiejasné pre okolie pacienta. Poruchy pamäti sa zhoršujú -pacient môže pomaly prestať spoznávať svojich blízkych .

Vzniknuté poruchy správania sú však pre opatrovateľov pacienta zvyčajne oveľa ťažšie. V porovnaní s počiatočným štádiom sú poruchy správania oveľa výraznejšie u stredne ťažkej Alzheimerovej choroby.

Pacient má veľmi podráždenú náladu, často sa u neho môžu objaviť výbuchy agresie (zvyčajne namierené na svojich blízkych).

Môžu sa vyskytnúť aj iné problémy, ako je nenásytnosť, pokusy žuť nejedlé predmety alebo sexuálna dezinhibícia.

Môže dôjsť aj k obráteniu rytmu spánku a bdenia (zvyčajne to vedie k značným ťažkostiam pri starostlivosti o milovaného človeka).

Pacient môže byť najaktívnejší v noci a spí iba cez deňV stredne ťažkom štádiu ochorenia sa u pacientov pomerne často rozvinú aj psychotické symptómy, ako sú halucinácie a bludy .

Pokročilé štádium Alzheimerovej choroby

V najpokročilejšom štádiu pacient úplne stráca schopnosť samostatného fungovania - vyžaduje neustálu starostlivosť od svojich blízkych.

O problémoch s pamäťou sa v tomto prípade hovorí ťažko – väčšinou v tomto štádiu Alzheimerovej choroby už pacient v podstate nie je v kontakte (ak niečo povie, väčšinou sú to jednoduché, dosť nezrozumiteľné slová).

Existujú aj iné ťažkosti, ako sú poruchy pohybu (napr. zvýšený svalový tonus), inkontinencia moču alebo inkontinencia stolice.

Alzheimerova choroba alebo porucha pamäti súvisiaca s vekom?

Ľudia, ktorí majú v rodinách starších ľudí, často panikária, keď si všimnú, že niekedy na niečo zabudli.

Je úplne normálne, že kognitívne funkcie s vekom do určitej miery klesajú. Ak človek občas zabudne, kde nejaký predmet leží, alebo si nepamätá žiadne detaily spred niekoľkých chvíľ a zároveň ho nič iné netrápi, pravdepodobne nie sú dôvody na obavy.

V situácii, keď sa vyskytnú vážnejšie epizódy porúch pamäti, a čo je horšie - časom sa zhoršujú - potom existuje možnosť, že problémy pacienta sú spôsobené poruchami demencie a je najvhodnejšie konzultovať lekár.

Diagnóza Alzheimerovej choroby

Pri podozrení na Alzheimerovu chorobu sa vykonáva mnoho rôznych testov, ako napríklad:

  • neurologické vyšetrenie(umožňuje určiť prítomnosť akýchkoľvek odchýlok u pacienta, ktoré by mohli naznačovať, čo je príčinou jeho demencie)
  • skríningové testy na počiatočnú diagnózu demencie(ako napr. test kreslenia hodín alebo test MMSE)
  • neuropsychologické testy(je možné presne určiť stupeň kognitívnych deficitov pacienta)
  • zobrazenie hlavy(napr. počítačová tomografia alebo magnetická rezonancia)

Dôkladná diagnostika u pacienta s podozrením na Alzheimerovu chorobu je absolútne kľúčová – rovnako ako je pomerne jednoduché diagnostikovať demenciu, je oveľa ťažšie určiť, aký typ demencie sa u pacienta vyskytol.

Alzheimerovu chorobu treba v skutočnosti odlíšiť od iných typov demencie (napr. s frontotemporálnou demenciou alebo demenciou s Lewyho telieskami), ale aj s príčinami reverzibilnej demencie, ktoré môžu zahŕňať:

  • depresia
  • nedostatok vitamínu B12
  • anémia
  • hypotyreóza

Zároveň tu treba zdôrazniť, že istú diagnózu Alzheimerovej choroby je možné stanoviť len vyšetrením nervového tkaniva a zistením ložísk charakteristických pre túto entitu – z tohto dôvodu sa konečná diagnóza stanovuje až po smrti pacienta

liečba Alzheimerovej choroby

V súčasnosti neexistuje žiadna kauzálna liečba Alzheimerovej choroby – dostupné sú len terapeutické metódy, ktoré spomaľujú tempo choroby.

Neurologické deficity, ktoré sa u pacienta objavia, sa nedajú zvrátiť – preto sa toľko zdôrazňuje nutnosť liečiť ľudí s Alzheimerovou chorobou čo najskôr.

V liečbe Alzheimerovej choroby sa využívajú predovšetkým lieky zo skupiny inhibítorov cholínesterázy. Tento enzým rozkladá neurotransmiter, ktorý môže pacientom chýbať, t. j. acetylcholín, a jeho zablokovanie vedie k zvýšeniu jeho množstva u pacientov užívajúcich liek.

Príkladmi látok z tejto skupiny sú rivastigmín, donepezil. Liekom s odlišným mechanizmom účinku, ktorý sa používa aj pri liečbe Alzheimerovej choroby, je galantamín.

Vyššie uvedené opatrenia sú základné opatrenia používané pri liečbe Alzheimerovej choroby

Niekedy sa však pacientom odporúčajú úplne iné preparáty – ako príklad môžeme uviesť antipsychotiká, ktoré sa používajú u pacientov, u ktorých sa často vyskytuje napr.agresia.

Farmakologická liečba sa určite považuje za špecifický základ terapie u pacientov s Alzheimerovou chorobou , ale určite to nie je jediná metóda, ktorá môže pozitívne ovplyvniť stav pacientov.

Hovoríme tu o rôznych interakciách zameraných na zlepšenie pamäti u pacientov, ako sú napríklad špeciálne pamäťové cvičenia (pri ktorých môžu byť použité napr. fotografie patriace do pacientovej zbierky).

Alzheimerova choroba: prognóza

Alzheimerova choroba, žiaľ, skracuje život pacientov, ktorí ňou trpia.Táto choroba môže mať mnoho rôznych podôb, ale všeobecne sa odhaduje, že čas od diagnózy po smrť pacient má 3 až 10 rokov.

Príčiny úmrtia človeka na Alzheimerovu chorobu môžu byť rôzne, ale vo všeobecnosti vzhľadom na to, že pacienti časom úplne nedokážu vstať z postele, najčastejšie zomierajú na dehydratáciu a zápal pľúc s komplikáciami

Prevencia Alzheimerovej choroby

Vzhľadom na to, že príčiny Alzheimerovej choroby nie sú úplne pochopené, nie je možné presne povedať, ako tejto chorobe predchádzať.

Ako profylaxia sa v prvom rade odporúča zdravý životný štýl - udržiavanie správnej telesnej hmotnosti, pestrá strava bohatá na živiny a pravidelné cvičenie.

Vyhýbanie sa stimulantom (napr. fajčeniu) môže tiež znížiť riziko ochorenia, ako aj predchádzať zraneniam hlavy – napr. nosením prilby vždy, keď idete na bicykli alebo kolieskových korčuliach.

Vzťah medzi priebehom Alzheimerovej choroby a vzdelaním človeka je celkom zaujímavý - ukazuje sa, žeľudia s vyšším vzdelaním zvyčajne ochorejú v neskoršom vekua navyše Alzheimerova choroba je miernejšie v nich.

Tu stojí za to opísať jeden z rizikových faktorov Alzheimerovej choroby, ktorý už bol spomenutý, t. j. záťaž alelou ε4.

Niektorí ľudia by si mohli myslieť, že stojí za to použiť výskum, ktorý dá odpoveď na otázku, či ste nositeľom tohto génu. V praxi je však vykonávanie takýchto analýz dosť kontroverzné. Zaťaženie tejto alely zvyšuje riziko ochorenia, hoci to nevyhnutne neznamená, že skutočne ochoriete.

Navyše, ak máte dokonca dve alely ε4 a poznáte ich, jediné, čo môžete urobiť, je udržiavať zdravý životný štýl – nedostávajú liečbu na prevenciu Alzheimerovej choroby.

Práve tieto aspekty tvoria mnohélekári zdôrazňujú, že výskum nosiča alely ε4 prináša v skutočnosti malý úžitok a v skutočnosti vedie k vzniku úzkosti u pacientov.

Alzheimerova choroba je choroba celebrít

Alzheimerova choroba postihla mnoho známych ľudí, vrátane. bývalý americký prezident Ronald Reagan, francúzska herečka Annie Girardot, americká herečka Rita Hayworth a americký spevák a herec Dean Martin.

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent medicíny na Lekárskej univerzite v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Prečítajte si ďalšie články tohto autora

Kategórie:

Neurológia