Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!
Mozgový kmeň je súčasťou centrálneho nervového systému, ktorý zahŕňa stredný mozog, mostík a dreň. Táto štruktúra hrá v organizme mimoriadne dôležitú úlohu – obsahuje okrem iného napr. centrá riadiace také procesy, ako je funkcia srdca alebo dýchanie, a z tohto dôvodu môže každé poškodenie mozgového kmeňa viesť k ohrozeniu života pacienta. Aké sú však funkcie mozgového kmeňa a aké patologické procesy v ňom môžu prebiehať?
Mozgový kmeň(mozgový kmeň) je časť mozgu, ktorá zahŕňa stredný mozog, mostík a dreň. Vo všeobecnosti centrálny nervový systém, ktorý je špecifickým riadiacim centrom pre celý organizmus, zahŕňa mozog a miechu. V rámci prvého sa rozlišuje niekoľko jeho rôznych častí, ktorými sú koncový mozog, diencephalon, stredný mozog, dreň a mozoček. Niektoré z týchto štruktúr – vzhľadom na ich v podstate podobné funkcie – sú zoskupené do jednej entity – mozgového kmeňa.
Mozgový kmeň: štruktúra
Typicky mozgový kmeň obsahuje:
- stredný mozog
- najviac
- rozšírenie jadra
Niektorí autori však rozširujú definíciu mozgového kmeňa a berú do úvahy jeho prvky - okrem štruktúr uvedených vyššie - aj určité jadrá predného mozgu a diencefala. V najpopulárnejšom prístupe sú však v mozgovom kmeni zahrnuté iba tri časti mozgu.
Stredný mozog je umiestnený vpredu od mostíka a jeho primárnou úlohou je koordinovať činnosť svalových buniek očných buliev a regulovať reflexy súvisiace s orgánmi sluchu a zraku
Most je časť mozgového kmeňa, ktorá je primárne zodpovedná za prenos signálov medzi mozgovou kôrou a mozočkom, okrem toho most riadi aj priebeh rôznych pohybových aktivít.
Dreň je štruktúra, v ktorej sa nachádza množstvo centier súvisiacich s riadením základných životných procesov, akými sú napríklad dýchanie a krvný obeh.
Mozgový kmeň: funkcie
Primárnou funkciou mozgového kmeňa je prenos nervových impulzov medzi rôznymi časťami centrálneho nervového systému. Je to hotovéviacsmerný, vrát. Cez túto štruktúru prechádzajú signály z mozgovej kôry do mozočku a naopak.
Podobne je to so zmyslovými impulzmi, napríklad z dotykových, bolestivých či teplotných receptorov, ako aj s motorickými impulzmi, ktoré sú vysielané z motorických neurónov umiestnených v štruktúrach centrálneho nervového systému a nakoniec sa dostanú až k efektoru orgány na periférii – aj tie všetky prúdia cez mozgový kmeň.
S hlavovými nervami priamo súvisí aj mozgový kmeň - v ňom sa nachádzajú jadrá, z ktorých začína väčšina rozlišujúcich hlavových nervov (presnejšie tretí až dvanásty hlavový nerv).
Najdôležitejšou funkciou mozgového kmeňa je však koordinácia priebehu mnohých rôznych životne dôležitých procesov v ľudskom živote. Štruktúry, ktoré k nej patria, zahŕňajú také dôležité centrá, ako sú v prvom rade:
- centrum kontroly dýchania
- centrum, ktoré riadi činnosť srdca a krvný tlak
- centrum termoregulácie
- centrum, ktoré riadi priebeh metabolických procesov
- centrum zodpovedné za integráciu zmyslových a motorických podnetov
- centrá regulujúce reflexné aktivity (ako kašeľ, kýchanie, potenie alebo prehĺtanie)
Dôležité je aj to, že mozgový kmeň je zodpovedný za to, aby sme boli bdelí – sú to centrá nachádzajúce sa v tejto časti centrálneho nervového systému, ktoré rozhodujú o tom, či práve bdieme alebo len spíme.
Mozgový kmeň: choroby
Vzhľadom na dôležitosť funkcií mozgového kmeňa nie je ťažké dospieť k záveru, že poškodenie tejto štruktúry môže mať hrozné následky. Ich výsledkom môže byť okrem iného narušené funkcie hlavových nervov (príznaky závisia od toho, ktorý nerv je u pacienta dysfunkčný – môžu sa vyskytnúť poruchy videnia, ako aj závraty alebo poruchy prehĺtania).
Najzávažnejšie sú však stavy, pri ktorých dochádza k dysfunkcii niektorého z vyššie spomenutých dôležitých centier nachádzajúcich sa v mozgovom kmeni - potom môže ísť o ťažké respiračné alebo kardiovaskulárne poruchy, ale aj poruchy uvedomovania si, ktoré sa môžu časom rozvinúť. do kómy.
Ale v akých situáciách môže dôjsť k dysfunkcii mozgového kmeňa? V prvom rade ich príčinou môžu byť úrazy hlavy – potom sa môže vyvinúť napr. šokový syndrómmozgu, ktorého nebezpečným dôsledkom môže byť intususcepcia mozgového kmeňa. Medzi ďalšie chorobné problémy, ktoré môžu postihnúť aj mozgový kmeň, sa uvádzajú tieto:
- nádory mozgového kmeňa (ako napr. astrocytóm alebo ependymóm, našťastie tieto zmeny nie sú bežné)
- Duretovo krvácanie (t. j. krvácanie do mozgového kmeňa v dôsledku jeho zaklinenia do veľkého otvoru lebky)
- mozgový kmeň
- demyelinizačné zmeny (napr. súvisiace so sklerózou multiplex)
Smrť mozgového kmeňa
Problém, ktorý stojí za zmienku pri diskusii o štruktúre a funkcii mozgového kmeňa, je smrť mozgového kmeňa. V súčasnosti sa považuje za základné kritérium mozgovej smrti – v tejto situácii, keď dôjde k nezvratnému poškodeniu štruktúr patriacich do mozgového kmeňa, je absolútne nemožné, aby človek fungoval samostatne.
Smrť mozgového kmeňa sa diagnostikuje predovšetkým posúdením, či má subjekt tzv. kmeňové reflexy - sú to:
- rohovkový reflex
- grganie
- reflex kašľa
- okulocerebrálny reflex
Okrem kontroly vyššie uvedených sa pred určením odumretia mozgového kmeňa hodnotí aj reakcia pacienta na podnet bolesti, spontánny pohyb očí a reakcia žiaka na svetlo. Pred vykonaním vyššie uvedených analýz je však potrebné najprv zistiť, že subjekt je v kóme a že nepociťuje spontánne dýchanie - až potom je možné pristúpiť k činnostiam, pomocou ktorých je možné diagnostikovať smrť mozgového kmeňa. vyrobené.
O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.