Hyperparatyreóza je ochorenie, ktoré aj u mladého človeka môže viesť k osteoporóze a zlomeninám kostí, svalovej slabosti a zlyhaniu obličiek. Všetko kvôli poruche v práci endokrinného systému a súvisiacej nesprávnej rovnováhe vápnika v tele. Aké sú príčiny a ďalšie príznaky hyperparatyreózy? Aká je liečba tohto ochorenia?

Parathormón a parathormón (PTH)

Prištítne telieska sú žľazy s vnútornou sekréciou (endokrinný systém), ktoré sa nachádzajú v blízkosti štítnej žľazy. Ich úlohou je vylučovať parathormón (PTH) – hormón, ktorý je spolu s kalcitonínom (hormón vylučovaný C bunkami štítnej žľazy) a kalcitriolom (aktívna forma vitamínu D3) zodpovedný za rovnováhu vápnika a metabolizmus fosforu, t.j. regulácia koncentrácie vápnika a fosfátu v krvi.

Vylučovanie PTH prištítnymi telieskami závisí od dvoch faktorov: od hladiny vápnika a od aktívnej formy vitamínu D3 v krvi. Ak je hladina vápnika v krvi príliš nízka, prištítne telieska sú stimulované k uvoľňovaniu PTH, aby sa obnovila normálna koncentrácia tohto prvku. Potom PTH prispieva k zvýšenému vstrebávaniu zlúčenín vápnika z konzumovanej potravy, inhibuje jeho vylučovanie obličkami v moči a spôsobuje jeho uvoľňovanie z kostí, ktoré sú jeho najväčšou zložkou.

Naopak, vysoké hladiny vápnika v krvi inhibujú túto sekréciu. Podobne je to s aktívnou formou vitamínu D3 v sére - pokles jeho koncentrácie v krvi stimuluje sekréciu PTH prištítnymi telieskami a jeho rast ju brzdí. Nadmerná stimulácia prištítnych teliesok však vedie k zvýšenej sekrécii PTH, napriek tomu, že hladina vápnika v tele je normálna. V dôsledku toho sa zvyšuje hladina tohto prvku v krvi, t.j. hyperkalcémia.

Hyperparatyreóza: príčiny

Primárna hyperparatyreózaspôsobená samotnými žľazami môže byť spôsobená prítomnosťou benígneho adenómu (nádoru) alebo hyperplázie prištítnych teliesok. Menej často je to dôsledok rozvoja hormonálne aktívnej rakoviny prištítnej žľazy. Hypertrofia aj nádory prispievajú k nadmernej sekrécii PTH. V 90 percentách. prípady sú diagnostikované tzv sporadická forma PNP. Ostatné prípady sú vrodené – genetické (napr. mutácie v géne CaSR kódujúceho povrchové receptory citlivé na vápnik).SekundárneHyperparatyreózaalebo dlhotrvajúca nadmerná stimulácia prištítnych teliesok je komplikáciou chorôb, ktoré spôsobujú pokles hladín vápnika v krvi. Keď sa koncentrácia tohto prvku v krvi zníži, správne fungujúce prištítne telieska dostanú signál na produkciu PTH. Produkujú ho však priveľa a v dôsledku toho sa hladina vápnika nebezpečne zvyšuje. Tento proces sa zvyčajne vyskytuje v priebehu chronického zlyhania obličiek, najmä u pacientov podstupujúcich dlhodobú dialýzu. Zvýšenie koncentrácie cirkulujúceho PTH môže byť spôsobené aj zhoršenou absorpciou vápnika z čriev.

Hyperparatyreóza: príznaky

Nadmerné vylučovanie PTH vedie k hyperkalcémii, t.j. zvýšeným hladinám vápnika v krvi, zvyčajne na úkor vápnika nahromadeného v kostiach (čo je jedna z príčin hyperkalcémie), čo môže viesť k osteoporóze, osteoartikulárii bolesť a patologické zlomeniny kostí. Príznaky vyplývajúce priamo z hyperkalcémie sú:

  • poruchy tráviaceho systému - strata chuti do jedla, zvýšený smäd, bolesti brucha súbežne s nevoľnosťou a zápchou, vredová choroba žalúdka (PTH nepriamo zvyšuje sekréciu kyseliny chlorovodíkovej), akútna alebo chronická pankreatitída;
  • slabosť, únava, depresia, bolesti hlavy, apatia, poruchy koncentrácie, dezorientácia, ospalosť, kóma;
  • svalová slabosť a bolesti svalov;
  • akútne alebo chronické zlyhanie obličiek (hyperparatyreóza spôsobuje problémy s obličkami a naopak - ochorenia obličiek môžu spôsobiť hyperparatyreózu), recidivujúca nefrolitiáza, cholelitiáza, zvýšený výdaj moču až na 3-4 litre denne;
  • hypertenzia, arytmie, refraktérna anémia

Hyperparatyreóza: diagnóza

V prípade primárnej formy ochorenia sa na presnú vizualizáciu postihnutých žliaz vykonáva röntgen, scintigrafia, ultrazvuk a dokonca aj počítačová tomografia.

Konečná diagnóza sa robí na základe krvných testov, ktorých účelom je zistiť hladinu: vápnika, parathormónu a fosforu. Okrem toho sa merajú hladiny kreatinínu v krvi a hladiny vápnika a kreatinínu v moči, aby sa posúdila funkcia obličiek a riziko vzniku obličkových kameňov.

Na tento účel sa robí aj ultrazvuk alebo röntgen obličiek. Na posúdenie vplyvu ochorenia na kosť sa zase testujú markery kostného metabolizmu, ako je sérová alkalická fosfatáza a produkty rozpadu kolagénu v moči. Na posúdenie úbytku kostnej hmoty sa testuje aj minerálna hustota kostí.

Hyperparatyreóza: liečba

V prípade primárnej hyperparatyreózy liečba spočíva v chirurgickom odstránení nádoru a v prípade hyperplázie prištítnych teliesok - takmer úplné odstránenie prištítnych teliesok. Cieľom farmakologickej liečby je zase inhibovať nadmernú sekréciu parathormónu. Niekedy lekár odporúča užívať vitamín D3 a doplnky vápnika. V prípade sekundárneho ochorenia je potrebná liečba základného ochorenia

Kategórie:

Zdravie