OVERENÝ OBSAHAutor: lek. Katarzyna Banaszczyková

Časté infekcie, najmä dýchacích ciest, sú skutočným nešťastím pre mnohých rodičov. Koľkokrát do roka môže dieťa ochorieť? Kedy by ste sa mali obávať a prehĺbiť diagnózu? Aká je situácia pre dospelých?

Koľkokrát do roka môže dieťa prechladnúť?

Mnohí rodičia majú pocit, že ich dieťa je neustále choré. Týka sa to najmä detí jaslí a škôlok. To je celkom normálne, dieťa prichádza do kontaktu s novými baktériami a môže ochorieť až 8-10-krát do roka.

Ak ide o typické prechladnutia a dieťa sa uzdraví a v období medzi infekciami nemá žiadne rušivé príznaky, neznamená to podozrenie na imunodeficienciu. S vekom počet infekcií klesá a dieťa ochorie čoraz menej často.

Imunitný systém sa vekom vyvíja a učí sa reagovať na nové mikroorganizmy – ľudská imunita sa buduje.

Časté infekcie – kedy treba prehĺbiť diagnostiku?

Oplatí sa prečítať si tu niekoľko usmernení, ktoré uvádzajú, aké typy infekčných chorôb a koľko z nich za rok by nás malo znepokojiť a prinútiť nás navštíviť odborníka.

Tieto symptómy sa nazývajú alarmové symptómy a môžu to byť symptómy abnormality nazývanej imunodeficiencia. U detí budeme mať v drvivej väčšine prípadov podozrenie na primárnu imunodeficienciu, teda dedičnú.

Príznaky alarmu zahŕňajú také klinické situácie ako:

  • infekcie uší – aspoň štyri alebo viac takýchto infekcií ročne, jedna alebo dve infekcie uší určite nie sú dôvodom na obavy,
  • užívanie antibiotickej liečby bez zlepšenia počas dvoch mesiacov, keď sa antibiotikum používa podľa indikácie – t.j. pri bakteriálnej infekcii,
  • aspoň dve alebo viac sinusitíd za rok,
  • zápal pľúc – rovnako ako pri sinusitíde, dva alebo viac zápalov pľúc ročne by mali spôsobiť úzkosť,
  • vyskytujúce sa hlboké kožné abscesy, orgánové abscesy – absces je dobre ohraničené ohnisko hnisu vyskytujúce sa v tkanivách alebo orgánochinterné,
  • abnormálny prírastok hmotnosti,
  • nutnosť používať dlhodobé intravenózne antibiotiká počas infekcie,
  • chronická orálna mykóza - to platí pre deti staršie ako 1 rok - dojčatá (t. j. deti mladšie ako jeden rok) majú často orálne infekcie, čo sa nepovažuje za imunodeficienciu,
  • diagnóza imunodeficiencie u niekoho z rodiny dieťaťa, nevysvetliteľné úmrtia detí v rodine,
  • rozvoj závažnej infekcie - ako je sepsa, závažná infekcia kože, osteitída, encefalitída - takáto závažná infekcia sa musí vyskytnúť aspoň dvakrát za život, aby sa považovala za alarmujúci symptóm.

Čo robiť, keď sú príznaky alarmujúce?

V prípade vyššie uvedených alarmujúcich príznakov (stačí jeden takýto príznak) sa určite oplatí ísť na konzultáciu k lekárovi, ktorý po rozhovore rozhodne o ďalšom diagnostickom postupe. V prípade detí sú ambulancie, ktoré diagnostikujú v tomto smere, ambulanciami imunodeficiencie. Tam môžu špecializovaní lekári poslať dieťa na testy na možné poruchy imunity.

Rodinný lekár alebo pediater na ambulancii primárnej zdravotnej starostlivosti nemá možnosť poslať dieťa na odborné vyšetrenia v tejto oblasti, ale po vyšetrení a pohovore sa môže rozhodnúť konzultovať takúto ambulanciu. Vyžaduje sa odporúčanie na kliniku imunodeficiencie, ktorú môžete získať od svojho praktického lekára alebo pediatra.

Primárne a sekundárne imunodeficiencie

Poruchy imunity sa delia na primárne a sekundárne. Primárne imunodeficiencie sú vrodené stavy. Môžu vyplývať okrem iného z narušenej tvorby protilátok – tento mechanizmus sa vyskytuje pri najčastejšom primárnom imunodeficitnom ochorení, ktorým je deficit IgA

Tento stav je často asymptomatický a môže sprevádzať iné abnormality, ako je celiakia, diabetes 1. typu, juvenilná idiopatická artritída a zápalové ochorenia čriev, ako je ulcerózna kolitída alebo Crohnova choroba.

Iné, viac symptomatické ochorenia, patriace k primárnej imunodeficiencii sú:

  • bežná variabilná imunodeficiencia,
  • stav vyplývajúci z narušenej bunkovej odozvy,
  • choroby vyplývajúce z poruchy fagocytózy

Sekundárne imunodeficiencie sú oveľa častejšie diagnostikované u dospelých. Sú dôsledkom iných chorobných stavov- nie sú vrodené. Medzi príčiny sekundárnych porúch imunity, ktoré tu stojí za zmienku, patria:

  • užívanie liekov, ktoré potláčajú imunitný systém, t.j. tzv. imunosupresíva - patria sem okrem iného steroidy, cyklosporín, metotrexát, mnohé lieky používané pri chemoterapii rakoviny,
  • infekcie, vírusové a bakteriálne infekcie - HIV, vírus osýpok, HSV, EBV, mykobakteriálne a parazitárne infekcie - napr. malária,
  • rakovina, najmä leukémie a lymfómy,
  • chronické ochorenia ako cukrovka, zlyhanie obličiek, podvýživa, zlyhanie pečene, cirhóza,
  • autoimunitné ochorenie, ako je reumatoidná artritída,
  • stav po transplantácii orgánu – pacienti po transplantácii musia užívať imunosupresíva, aby zabránili odmietnutiu, čo bohužiaľ nepriaznivo ovplyvňuje imunitu,
  • vystavenie ionizujúcemu žiareniu a určitým chemickým zlúčeninám,
  • nedostatok bielkovín - napr. strata z popálenín,
  • na znižovanie imunityo predisponuje aj chronický stres - keď je hladina kortizolu v našom tele neustále zvýšená - treba si uvedomiť, že kortizol je steroidný hormón, takže na naše telo pôsobí podobne ako vyššie - uvedené steroidné lieky,
  • porucha sleziny, nedostatok sleziny - tento orgán je zodpovedný za ničenie obalených baktérií, medzi ktoré patria okrem iného aj pneumokoky, preto je jeho absencia alebo porucha spojená so stavmi zníženej imunity

Kedy je potrebné podozrenie na sekundárnu imunodeficienciu?

Poruchy mnohých systémov tela môžu byť spojené s prítomnosťou sekundárnej imunodeficiencie. Vzhľadom na jednotlivé systémy to vyzerá takto:

  • v prípade dýchacieho systému by sme mali upozorniť na: bronchiektázie, ako aj diagnózu sarkoidózy alebo tuberkulózy,
  • v prípade tráviaceho systému - chronické, opakujúce sa hnačky, výrazné, neplánované chudnutie, ulcerózna kolitída, celiakia, opakujúce sa bakteriálne a parazitárne ochorenia tráviaceho systému: salmonelóza alebo giardiáza,
  • vo vzťahu k ochoreniam ORL - častý výskyt zápalu stredného ucha, recidivujúce mykózy vonkajšieho ucha,
  • v prípade osteoartikulárneho systému - recidivujúca artritída alebo celulitída,
  • v prípade nervového systému - encefalitída, toxoplazmóza, mozgové lymfómy, anajmä kryptokoková meningitída,
  • vo vzťahu ku koži: recidivujúce, ťažko liečiteľné abscesy, ako aj Kaposiho sarkóm - indikátorový nádor pri AIDS, vírusové bradavice, ktoré nereagujú na liečbu, alopécia neznámej príčiny a recidivujúce pásový opar.

Diagnóza imunodeficiencie

Pri podozrení na imunodeficienciu sa oplatí vykonať laboratórne testy na potvrdenie alebo vylúčenie takejto diagnózy. Testovanie prvej línie alebo skríning imunodeficiencie zahŕňa nasledovné:

  • hladiny imunoglobulínov (IgG, IgM, IgA, IgE),
  • stanovenie titra špecifických protilátok namierených proti antigénom vakcíny podávaným v detstve,
  • stanovenie počtu B buniek prietokovou cytometriou

Časté ochorenie nie je vždy imunodeficiencia

Aké ďalšie situácie môžu spôsobiť, že dieťa alebo dospelý bude často chorý? Stojí za to premýšľať nielen o imunodeficienciách, ale aj o:

  • alergia - chronická nádcha, ktorá súvisí s peľovou sezónou a zlepšuje sa po typickej antialergickej liečbe (antihistaminiká), by nás mala skôr povzbudiť k návšteve alergológa, rovnako ako opakované zápaly spojiviek,
  • astma – chronický kašeľ, sipot, u starších detí dýchavičnosť, tlak na hrudníku, suchý záchvatovitý kašeľ, znížená tolerancia cvičenia – tieto príznaky by mali viesť k pľúcnej diagnóze astmy,
  • nedostatok železa, nedostatok vitamínu D - stojí za to urobiť základné testy, aby sa vylúčili príčiny častých infekcií z nedostatku. Osobitnú pozornosť treba venovať problému nedostatku vitamínu D, bežnému v našej zemepisnej šírke, a nezabúdať na jeho pravidelné dopĺňanie.

Kategórie:

COVID 19