Mizofónia (precitlivenosť na zvuky) robí z večere s milovanou osobou, ktorá je pre mnohých ideálnym plánom na romantický večer, pre človeka s týmto stavom zdrojom nepohodlia, strachu či dokonca … agresivity . Zatiaľ veda o misofónii veľa nevie, ale aké sú príčiny precitlivenosti na zvuky a existujú nejaké spôsoby liečby misofónie?

Mizofónia (precitlivenosť na zvuky)je termín, ktorý je odvodený z dvoch gréckych slov: „misos“, čo znamená nenávisť, a „telefón“ chápaný ako zvuk. Problém sa niekedy označuje aj ako SSS, čo je odvodené od anglického výrazu Selective Sound Sensitivity Syndrome. Mizofónia bola prvýkrát opísaná v roku 2000 v publikácii, ktorej autorom sú audioológovia P. a M. Jastreboff.

Neexistujú žiadne štatistiky, ktoré by naznačovali výskyt misofónie. Môže to vyplývať jednak zo skutočnosti, že sa o jednotlivcovi hovorilo len nedávno, jednak zo skutočnosti, že neexistujú jednoznačné kritériá na rozpoznanie misofónie. Ba čo viac – v psychiatrických klasifikáciách (či už DSM alebo ICD) sa pojem misofónia vôbec nevyskytuje. Z doterajších pozorovaní však vyplýva, že precitlivenosťou na zvuky môžu trpieť ženy aj muži. Prvé problémy súvisiace so SSS sa objavujú pomerne skoro, už v detskom veku – typicky k mizofónii dochádza okolo 9.-13. roku života pacienta

Mizofónia (citlivosť na zvuk): spôsobuje

V súčasnosti nie je jasné, čo spôsobuje misofóniu. Teoreticky by sa zdalo, že problém môže spočívať v dysfunkcii sluchového orgánu, ale nie je to tak – pacienti s precitlivenosťou na zvuky majú uši správne fungujúce. Hypotézy o príčinách mizofónie sa v súčasnosti zameriavajú na to, ako zvuky vnímajú sluchové centrá mozgu – je možné, že dysfunkcie v týchto centrách môžu byť zdrojom mizofónie.

Mizofónia (citlivosť na zvuk): ako sa diagnostikuje?

Ako už bolo spomenuté, kritériá pre diagnózu misofónie jednoducho neexistujú – porucha sa teda rozpoznáva skôr na základe vylúčenia iných potenciálnych príčinči máte problémy. Diferenciálna diagnostika by mala okrem iného zahŕňať obsedantno-kompulzívna porucha, bipolárna porucha a úzkostné poruchy. Táto nevyhnutnosť nevyplýva nie z toho, že vo vyššie spomenutých jednotkách je aj precitlivenosť na zvuky, ale z toho, že pri týchto psychiatrických problémoch sa môžu objaviť aj symptómy sprevádzajúce misofóniu - ako je podráždenosť, úzkosť či panické epizódy.

Pri diagnostike misofónie by sa mali brať do úvahy aj problémy so sluchom. Vylúčiť treba napríklad hyperakúziu – rozdiel medzi ňou a mizofóniou spočíva v tom, že v priebehu hyperakúzie je pacient precitlivený na väčšinu, nielen na špecifické zvuky. Ďalšou jednotkou, ktorú je potrebné zvážiť pri diferenciálnej diagnostike, je fonofóbia, čo je úzkostná reakcia na jeden konkrétny zvuk.

Mizofónia (precitlivenosť na zvuky): priebeh poruchy a jej následky

Pacient s misofóniou najčastejšie zle reaguje na zvuky, ktoré vydávajú … jeho najbližší. Problém je charakteristický tým, že nepríjemné pocity u pacienta vyvolávajú zvuky, ktorých vyžarovanie zvyčajne vôbec nepriťahuje pozornosť iných ľudí. Príklady takýchto zvukov zahŕňajú:

  • zvuky sprevádzajúce konzumáciu jedla (napr. žuvanie, prehĺtanie alebo žuvanie);
  • zvuky dýchania (tiché dýchanie a chrápanie, ako aj kýchanie a smrkanie);
  • zvuky vydávané zvieratami (napr. mňaukanie mačiek, štekot psa alebo spev vtákov za oknom);
  • zvuky sprevádzajúce písanie na klávesnici počítača;
  • detský plač.

Jeden príklad možno použiť na lepšie pochopenie toho, čo zažívajú ľudia s misofóniou. No, stačí sa na chvíľu zamyslieť nad pocitmi, ktoré sme cítili v škole, keď niekto prešiel nechtom po kriedovej tabuli – veľa ľudí v takejto situácii zažilo značnú mieru nepohodlia. Pacienti s mizofóniou sa cítia podobne alebo dokonca horšie, keď počujú vyššie uvedené alebo iné zvuky.

Keď pacient trpiaci misofóniou narazí na zvuky, ktoré ho dráždia, môžu sa objaviť nasledovné:

  • silný pocit nepohodlia;
  • strach a úzkosť, niekedy dokonca vo forme záchvatu paniky;
  • podráždenie a hnev;
  • agresia;
  • ochota ujsť na miesto, kde by ste ten zvuk nepočuli.

Precitlivenosť na zvuky môže byť takého stupňa a viesť k takému veľkému psychickému nepohodliu, že pacient môže dokonca začať pociťovať samovražedné myšlienky. IntenzifikáciaPocit agresivity vznikajúci v priebehu misofónie môže byť taký silný, že pacient – ​​chce, aby ho zvuk prestal mučiť – sa môže dokonca dopustiť bitky s osobou, ktorá zvuk vydáva. V priebehu času sa príznaky misofónie môžu objaviť ešte predtým, ako pacient zvuk začuje – môžu byť dokonca vyprovokované tým, že niekto v krátkej vzdialenosti od pacienta sa chystá začať jesť alebo piť.

Ako ľahko uhádnete, je ťažké vyhnúť sa stretnutiu s ľuďmi, ktorí dýchajú alebo jedia jedlo. Z tohto dôvodu sa pacienti s misofóniou môžu dostať do izolácie – ak tak urobia, je to preto, že rôzne zvuky im neumožňujú normálne fungovať. Sebaizolácia môže viesť k problémom v rodinnom živote – pacienti sa môžu vyhýbať aj blízkym rodinným príslušníkom alebo sa rozhodnúť, že nebudú nadväzovať vzťahy s inými ľuďmi. Mizofónia môže tiež viesť k tomu, že pacient nemôže navštevovať vzdelávacie aktivity alebo chodiť do práce.

Misofónia (citlivosť na zvuk): liečba

Doteraz sa nenašla žiadna metóda liečby misofónie, ktorej účinnosť by bola zdokumentovaná vo vedeckom výskume. Pacienti s precitlivenosťou na zvuky však nie sú ponechaní sami na seba – na zmiernenie problémov, ktoré zažívajú, možno podniknúť rôzne opatrenia. Použitie pri liečbe misofónie je okrem iného návyková terapia, zvyčajne určená na liečbu tinnitu. Označuje sa ako TRT (Tinitus Retraining Therapy) a spočíva v tom, že zvuk, ktorý v pacientovi vyvoláva negatívne emócie (napr. dýchanie iných ľudí), je spojený so zvukom, ktorý pacient vníma ako príjemný (napr. s pesničkou). .hudobné). Pacientom s misofóniou môže pomôcť aj psychoterapia – v prípade tejto poruchy sa zvyčajne používajú behaviorálne techniky (najmä expozičné terapie), ako aj plná kognitívno-behaviorálna psychoterapia

Kategórie:

Psychiatria