Antibiotická terapia je spôsob boja proti chorobám spôsobeným mikroorganizmami. Jeho zavedenie do medicíny bolo veľkým prelomom v medicíne. Žiaľ, v dôsledku nadmerného užívania antibiotík sa baktérie stávajú voči nim rezistentné, a preto účinnosť liečby klesá. Z tohto dôvodu je potrebné racionálne užívať antibiotiká a neustále pracovať na nových liekoch

Antibiotická terapiaje metóda liečby infekcií s použitím antibiotík, t.j. látok s aktivitou proti mikroorganizmom. Ide predovšetkým o baktérie, hoci niektoré z nich majú aj antiprotozoálne vlastnosti.

Na začiatku do tejto skupiny patrili zlúčeniny biologického pôvodu produkované baktériami a jednoduchými hubami. V súčasnosti medzi antibiotiká patria aj polosyntetické a syntetické lieky.

Látky používané počas antibiotickej terapie pôsobia tak, že zabíjajú alebo inhibujú množenie baktérií. Táto metóda je účinná len proti chorobám spôsobeným týmito mikroorganizmami. Preto je užívanie antibiotík pri vírusových infekciách, ako je napríklad chrípka, neúčinné. Takáto nesprávna liečba môže dokonca zhoršiť stav pacienta v dôsledku toxicity požitých látok.

Slovo "antibiotikum" pochádza z gréčtiny a znamená "proti životu". Tento názov popisuje funkciu týchto látok v prírode. Rôzne mikroorganizmy produkujú toxické chemikálie na boj proti konkurencii. Sú to práve antibiotiká, teda látky namierené proti životu baktérií či prvokov. Človek využíva existenciu týchto chemikálií v antibiotickej terapii na liečenie infekcií.

Antibiotická terapia – prvé dni

Antibiotická terapia je metóda, ktorá sa používa po stáročia. Liečebnú aktivitu látok produkovaných hubami ľudstvo využívalo proti baktériám. Zaujímavé je, že vedci z tej doby nemali žiadne poznatky o existencii mikroorganizmov.

Príkladom takejto terapeutickej praxe je použitie piva obsahujúceho tetracyklín v starovekej Núbii okolo roku 350-500 pred Kristom. Aj ľudový spôsob používania plesnivého chleba na obväzovanie rán má svoj základ v antibiotickej aktivite produktov z plesní.

Prvývedec, ktorý priamo zdokumentoval použitie plesní pri liečbe infekcií, bol John Parkinson (1567-1650).

Antibiotická terapia. Objav penicilínu – začiatok modernej antibiotickej terapie

Moderná antibiotická terapia začala v roku 1928 objavením penicilínu Flemingom. Vedec si všimol, že plesňová huba, ktorá sa náhodne rozrástla v laboratórnej miske, spôsobila inhibíciu množenia baktérií Staphylococcus aureus. V neskorších rokoch sa výskumníkovi podarilo izolovať účinnú látku zodpovednú za tento jav. Volal sa penicilín a do medicíny sa dostal ako prvé antibiotikum. Stalo sa tak však až v 40. rokoch minulého storočia, pretože kryštalizácia čistej účinnej látky bola pre vedcov mimoriadne časovo náročným procesom.

Sam Fleming tvrdil: "Bola to príroda, ktorá vyrobila penicilín, len som ho objavil"

Všetky antibiotiká zavedené na začiatku boli látky, ktoré sa prirodzene vyskytujú v prírode. V prvých desaťročiach boli po svojom objavení považované za zázračné lieky, ktoré navždy vyriešia problém bakteriálnych infekcií. Ich efektívnosť a dostupnosť tiež viedli k ich zneužívaniu.

V šesťdesiatych rokoch sa ukázalo, že mikroorganizmy môžu získať odolnosť voči pôsobeniu antibiotík. Od tej chvíle sa začal boj proti problému rezistencie na antibiotiká.

Antibiotická terapia – čo to je?

Antibiotická terapia sa používa na liečbu alebo prevenciu bakteriálnych infekcií. Niekedy sa používa aj v boji proti prvokom.

Začatie antibiotickej liečby si vyžaduje uvážlivé rozhodnutie lekára. Nikdy by ste nemali užívať antibiotiká sami, napr. po nedávnej chorobe zlikvidovať staré balenia liekov.

Vo väčšine prípadov je výber lieku založený na symptómoch pacienta, bez starostlivého laboratórneho testovania na určenie typu infekcie.

V takejto situácii lekár zvyčajne predpíše širokospektrálne antibiotikum, teda také, ktoré je účinné proti mnohým rôznym kmeňom baktérií. Tento typ antibiotickej terapie sa nazývaempirická terapia , pretože je založená na viditeľných symptómoch.

Najúčinnejšia liečba je však možná po vhodných laboratórnych testoch, ktoré ukážu typ mikroorganizmu spôsobujúceho infekciu. Takéto testy sa zvyčajne vykonávajú pri recidivujúcich ochoreniach. V takýchto prípadoch lekár predpíše úzkospektrálne antibiotikum, t.j. také, ktoré je účinné len proti určitým baktériám.

Takáto identifikácia patogénu je mimoriadne dôležitá, pretože pomáha znižovať náklady a toxicitu antibiotickej liečby. Ďalšou výhodou tohto prístupu je, že znižuje riziko vzniku liekovej rezistencie.

Profylaktická antibiotická liečba

Existujú situácie, keď sa antibiotiká používajú ako preventívne opatrenie. Tieto lieky sú však do značnej miery toxické, preto sa používaniu antibiotík ako formy profylaxie proti bakteriálnym infekciám vyhýbame.

Ďalším problémom takejto terapie je vysoké riziko vzniku rezistencie.

Antibiotiká sa zvyčajne podávajú len ako preventívne opatrenie pre vysokorizikové skupiny, ako sú ľudia so slabým imunitným systémom. Príkladom môže byť prevencia zápalu pľúc u ľudí s HIV.

Antibiotická terapia sa používa aj profylakticky v chirurgii, aby sa predišlo infekciám. Tento prístup sa praktizuje aj v zubnom lekárstve, kvôli riziku preniknutia baktérií do krvného obehu. Výskyt takejto situácie môže viesť k infekčnej endokarditíde.

Antibiotická terapia - spôsoby podávania liekov

Existuje mnoho rôznych spôsobov podávania antibiotík. Najčastejšie sa tieto lieky užívajú perorálne. V závažnejších prípadoch, najmä pri systémových infekciách, sa tieto látky môžu podávať injekčne.

Antibiotickú terapiu je možné použiť aj lokálne, keď oblasť infekcie umožňuje ľahký prístup, čo umožňuje aplikáciu liečivej látky. O topickej aplikácii hovoríme v prípade očných kvapiek používaných pri konjunktivitíde. V prípade infekcie sa antibiotikum aplikuje aj lokálne do ucha.

Lokálna antibiotická terapia je tiež jednou z možností liečby určitých kožných ochorení. Dobrým príkladom takéhoto bakteriálneho ochorenia je populárne akné. Dá sa liečiť aj perorálnymi antibiotikami, ale lokálne podanie je pre organizmus menej zaťažujúce.

Výhodou použitia lokálneho antibiotika je získanie vysokej a trvalej koncentrácie terapeutickej látky v mieste infekcie. Zároveň sa znižuje systémová toxicita, čo znamená, že liek nezaťažuje zdravé tkanivá

Táto forma terapie má však určité nevýhody. Antibiotikum v tejto forme podávania je ťažké presne dávkovať, čo môže viesť k tomu, že pacient použije príliš vysoké alebo príliš malé dávky lieku. Existuje tiež riziko lokálnych reakcií z precitlivenosti alebo kontaktnej dermatitídy.

Nevýhody antibiotickej terapie

Častý súvisiaci problémpri užívaní antibiotík je hnačka. Je to dôsledok narušenia druhovej skladby črevnej flóry, teda probiotických baktérií obývajúcich náš tráviaci systém. Príkladom toho je premnoženie patogénnych baktérií, ako je Clostridium difficile. Antibiotická terapia môže negatívne ovplyvniť aj vaginálnu flóru. V dôsledku toho dochádza k intímnym infekciám spôsobeným premnožením kvasiniek rodu Candida.

Metódou prevencie tohto typu problémov spojených s antibiotickou terapiou je profylaktické užívanie probiotických prípravkov. Obsahujú prospešné baktérie, ktoré dopĺňajú škody spôsobené antibiotikami.

Vedľajšie účinky liečby môžu odrážať aj individuálne farmakologické alebo toxikologické vlastnosti použitého antibiotika. Existuje tiež možnosť problémov súvisiacich s individuálnymi charakteristikami pacienta. Ide o následky terapie, akými sú precitlivenosť a alergické reakcie.

Najdôležitejšie vedľajšie účinky spojené s antibiotickou liečbou sú:

  • nevoľnosť
  • horúčka
  • alergické reakcie
  • fotosenzibilizácia (svetlom vyvolaná toxická reakcia na antibiotiká)
  • anafileksja
O autoroviSara Janowska, MA vo farmáciiDoktorand interdisciplinárneho doktorandského štúdia v odbore farmaceutické a biomedicínske vedy na Lekárskej univerzite v Lubline a Inštitúte biotechnológie v Białystoku Absolvent farmaceutického štúdia na Lekárskej univerzite v Lubline so špecializáciou Rastlinné lekárstvo. Magisterský titul získala obhajobou práce v odbore farmaceutická botanika o antioxidačných vlastnostiach extraktov získaných z dvadsiatich druhov machov. V súčasnosti sa vo svojej výskumnej práci zaoberá syntézou nových protirakovinových látok a štúdiom ich vlastností na rakovinových bunkových líniách. Dva roky pracovala ako magistra farmácie v otvorenej lekárni.

Prečítajte si viac článkov od tohto autora

Kategórie:

Zdravie