Ľudské telo obsahuje asi 2 kg baktérií! Väčšina z nich je neškodná a dokonca užitočná, aj keď existujú aj skupiny baktérií, ktoré môžu ovplyvňovať riziko vzniku niektorých ochorení, ako aj sklon k priberaniu. Čo potrebujete vedieť o baktériách v ľudskom tele?
Človek je kolonizovaný približne 2 tis druhbaktérie . Hoci je ťažké si to predstaviť, početmikróbov , ktoré obývajú naše telo, je desaťkrát väčší ako počet našich vlastných buniek! To dokazuje, že musia mať obrovský vplyv na naše telo. A je to tak. Počas rokov evolúcie sa ľudské telo dostalo do takej úzkej harmónie s rôznymi druhmi baktérií, že bez nich by mnohé životné procesy nemohli prebiehať. Prevažná väčšina mikroorganizmov, ktoré v nás žijú, je pre nás dobrá. Vďaka nám žijú, ale aj pracujú pre nás, účinne chránia pred patogénnymi baktériami. Preto je prirodzenámikroflóradôležitou zložkou imunitného systému. Podľa výskumov môžu jednotlivé skupiny baktérií žijúcich v ľudskom tele ovplyvňovať aj riziko vzniku niektorých ochorení, ako aj sklon k priberaniu!
Skrotiť baktérie
Zvyčajne, keď mikróby vstúpia do tela, imunitný systém ich rozpozná ako cudzie a pokúsi sa ich odstrániť. V prípade „krotkej“ mikroflóry takto nereaguje. Ide o adaptáciu jednak zo strany baktérií, ktoré sa dokážu eliminácii brániť, jednak vyplýva z určitej „tolerancie“, ktorá vzniká pri skorom a neustálom kontakte s antigénom. Predpokladá sa, že imunitný systém sa vytvára v prvej fáze života, najmä u novorodenca. V tomto čase je tráviaci systém novorodenca kolonizovaný aj baktériami – počas pôrodu a neskôr od matky a zdravotníckeho personálu. S týmito baktériami, ktoré kolonizujú telo v ranom veku, sa už v tráviacom trakte zaobchádza ako s vlastnými, takže ich imunitný systém „nevidí“. Každý z nás má svoju individuálnu mikroflóru, jedinečnú z hľadiska druhového zloženia a počtu baktérií, a – ako sa nedávno ukázalo – tá sa časom veľmi nemení. Nedávne štúdie ukázali, že flóra je podobnábakteriálny rast ľudí je výsledkom skôr genetických podmienok ako blízkych kontaktov.
Podľa odborníkaPrednášal prof. dr hab. n. med. Grażyna Młynarczyk, vedúca katedry a Katedry lekárskej mikrobiológie Lekárskej univerzity vo VaršaveKeď sa dobro stane zlým
Rozvoj medicínskych techník zachraňuje životy, ale predstavuje aj hrozbu. Čoraz viac ľudí je vystavených infekciám nepatogénnymi mikroorganizmami, najmä ich vlastnou flórou. Rozvoj transplantológie, a teda - imunosupresia, chemoterapia rakoviny, implantácia, katetrizácia - to všetko vedie k infekciám. Infekcia umelých chlopní alebo ortopedických endoprotéz môže byť obzvlášť smrteľná. Normálne sa nepatogénne mikroorganizmy z kože alebo úst dostávajú do krvi v dôsledku nejakej traumy. Krv by mala byť sterilným tkanivom a všetky mikroorganizmy sú z nej eliminované vlastným imunitným systémom. Pri umelom implantáte sa však na jeho povrchu môžu, ale nemusia usádzať baktérie. Tieto implantáty sú oveľa náchylnejšie na infekcie, pretože mikroorganizmy sa z nich likvidujú ťažšie ako zo živého tkaniva, ktoré sa bráni. Vznik tzv biofilm, kde sa baktérie extrémne ťažko eliminujú, dokonca aj antibiotikami. V takejto situácii môže byť často potrebné odstrániť alebo vymeniť endoprotézu, pretože by to vážne ohrozilo život pacienta.
Baktérie môžu byť nebezpečné
„Domestikované“ baktérie robia svoju prácu dobre, keď nie sú prenesené inam. Ak ich nechajú tam, kde sa bežne nevyskytujú, môžu sa nakaziť vlastnými zárodkami. Stáva sa to napríklad pri úrazoch, keď je narušená kontinuita tkanív, dobročinná armáda môže zlyhať pri zníženej imunite organizmu, napríklad v dôsledku dlhodobého stresu, chronických ochorení, užívania liekov (vrátane antibiotík, cytostatík). V takýchto prípadoch dochádza k znižovaniu počtu dobrých baktérií, čím sa otvára cesta k „zlej konkurencii“, alebo k množeniu slabo patogénnych mikroorganizmov, ktorých obrovské množstvo môže spôsobiť aj ochorenia. Môže ísť aj o infekciu bežne neškodnými mikroorganizmami (napr. u ľudí krátko po transplantácii kostnej drene môžu byť patogénne aj baktérie prítomné v jogurtoch).
Obľúbené miesta baktérií
Baktérie sa nachádzajú takmer v každej časti tela, ktorá prichádza do kontaktu s vonkajším prostredím. Väčšina z nich obýva tráviaci systém, hlavne hrubé črevo a ústnu dutinu. Sú aj na koži, v horných dýchacích cestách (nos), dolných dýchacích cestáchgenitourinárne (močová trubica) a reprodukčné systémy (vagina).» Na koži je viac ako 100 baktérií na cm2 . Väčšina z nich žije v symbióze s človekom, no niektoré prispievajú k rozvoju, okrem iného, ekzém, akné. Baktérie sídlia vo vlasových folikuloch a mazových žľazách, obľubujú teplé a vlhké miesta (v podpazuší, v slabinách). Neškodí im ani solídna hygiena, pretože sa zregenerujú do niekoľkých hodín po kúpaní. Nedávne štúdie ukázali, že dotykom rôznych povrchov (napr. klávesnice počítača) na nich zanechávame jedinečnú stopu bakteriálnej flóry, ktorá môže trvať až 2 týždne!» Väčšina baktérií žijúcich v v ústach nie je to škodlivé, ale niektoré z nich spôsobujú paradentózu, kazy a zubný kameň. V 1 ml slín je až 10 miliárd mikróbov a plak je čiastočne tvorený baktériami, ktoré tvoria vrstvu 300-500 týchto mikróbov.Streptococcus mutansaStreptococcus sanguisžijú v ústach a ich množstvo závisí od našej stravy. Ak jeme veľa produktov obsahujúcich sacharózu, tieto baktérie sa intenzívne množia a lokalizujú v medzizubných priestoroch, čím podporujú tvorbu kyselín, ktoré ničia povrch zubov.» Obrovské množstvo baktérie sa nachádzajú v tráviacom trakte – väčšina z nich je hrubé črevo, až 1012 baktérií v 1 g stolice. V tenkom čreve je ich menej (108-10), v žalúdku ešte menej kvôli kyslému prostrediu nevyhnutnému na trávenie. 99,9 percenta tieto baktérie sú povinné anaeróby. Sú dvoch hlavných typov:FirmicutesaBacteroidetes . Prvé z nich sú hlavne grampozitívne baktérie a druhé sú gramnegatívne. Nedávne štúdie ukázali, že obézni ľudia majú viacBacteroidetesbaktérií ako štíhli ľudia. Ľudia s anorexiou majú výhodu baktérií patriacich doFirmicutes(napr.Clostridium rhamnosum ). Správna flóra v črevách (prevládajú v nej baktérie roduLactobacillusaBifidobacteriumbaktérie produkujúce kyselinu mliečnu), okrem nešpecifickej obrany proti patogénov, umožňuje rozklad nestráviteľných zložiek potravy a hlienu vylučovaných do lúmenu čreva. Okrem toho produkuje vitamín K a tiež produkuje mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré sú zdrojom energie pre bunky epitelu hrubého čreva. Mikrobiologické rozbory ukázali, že ľudia trpiaci chronickým črevným ochorením majú iné zloženie baktérií ako zdravé, ako aj nižší počet prospešných mikróbov. Existuje podozrenie, že produkty metabolizmu niektorých baktérií môžu byť dokonca karcinogénne. Zmena flórybakteriálne, aspoň čiastočne, je pravdepodobne spôsobené radikálnou zmenou stravy, napríklad z mäsovej na vegetariánsku alebo naopak.
» V urogenitálnom systéme mužov osídlených mikroorganizmami (napr. z kože) sa môže nachádzať dolný úsek močovej rúry a bližšie k nej sa prakticky nenachádzajú žiadne baktérie. močového mechúra. Vzhľadom na blízkosť močovej trubice a konečníka majú ženy viac baktérií ako muži a rôzne druhy baktérií (črevná flóra), častejšie sa vyskytujú infekcie močových ciest (laboratórne testy ukazujú, že počet baktérií presahuje 103 v 1 ml moču , v závislosti od typu baktérie).
» V spodnej časti reprodukčného systému, t.j. vo vagíne, sú najdôležitejšou flórou laktobacily ( Lactobacillus , tzv. takzvané Döderleinove bacily) . Vytvárajú kyslé prostredie, ktoré účinne zabraňuje množeniu patogénnych baktérií a húb, čím chránia pred infekciou.
DôležitéÚčinky antibiotickej terapie
Antibiotiká spôsobujú skazu normálnej mikrobiálnej flóre. Ich cieľom je eliminovať patogénne baktérie, no ničia aj prospešné mikróby. A vtedy sa otvárajú brány pre patogénne mikroorganizmy. A hoci ide najčastejšie o prechodný stav, antibiotickú terapiu môžu sprevádzať symptómy, väčšinou z gastrointestinálneho traktu, napr. hnačka, plynatosť (v krajnom prípade pseudomembranózna enteritída spôsobená premnožením anaeróbnej baktérie Clostridium difficile). V prípade žien ide často o pošvové mykózy. Na obnovenie rovnováhy bakteriálnej flóry lekári počas antibiotickej terapie odporúčajú užívať probiotiká, teda prípravky s baktériami mliečneho kvasenia, a piť jogurt alebo kefír, ktoré sú bohaté na tieto prospešné mikroorganizmy. Prípravky s obsahom kvasiniek Saccharomyces boulardii sú účinné aj pri postantibiotickej hnačke.
„Zdrowie“ mesačne