Imunoterapia je metóda modulácie imunitného systému, ktorá sa používa na prevenciu a liečbu chorôb. Imunoterapia sa využíva okrem iného v v prípade alergie, vyvinúť toleranciu na daný alergén. Okrem toho imunoterapia našla uplatnenie pri liečbe autoimunitných ochorení a pri transplantáciách. Čoraz častejšie sa využíva aj pri liečbe rakoviny. Zistite, o čom je imunoterapia.

Imunoterapiaspočíva v umelej modulácii - stimulácii ( imunostimulácia ), redukcii ( imunosupresia ) alebo rekonštrukcia ( immunoreconstruction ) - prirodzená imunita tela na profylaktické a terapeutické účely. Imunoterapia sa využíva v prevencii rozvoja mnohých chorôb (imunizácia) a v kauzálnej liečbe alergií (desenzibilizácia). Okrem toho sa používa pri liečbe infekčných ochorení, ako je záškrt, tetanus (seroterapia), autoimunitné ochorenia (pri ktorých telo napáda samo seba) a pri transplantáciách. Imunoterapia je tiež jednou z metód liečby rakoviny.

Imunoterapiamôže byťšpecifická( cielená ), t.j. cielená na konkrétny typ bunky, proti ktorým sa má bojovať, anešpecifické(nešpecifické), ktoré stimulujú imunitný systém, aby celkovo lepšie fungoval. Existuje aj delenie na lokálnu imunoterapiu (platí pre jednu časť tela) alebo komplexnú (platí pre celé telo).

Alergénová imunoterapia, t.j. desenzibilizácia

Alergénová imunoterapia, teda desenzibilizácia, je zameraná na konkrétny alergén alebo skupinu alergénov. Spočíva v podávaní počas určitého časového obdobia, v určitých intervaloch, postupne sa zvyšujúcich dávok alergénu alebo viacerých alergénov s cieľom modifikovať odpoveď organizmu na tento alergén a navodiť voči nemu toleranciu. V priebehu desenzibilizácie sa postupne znižuje tvorba protilátok zodpovedných za vyvolávanie alergií. Týmto spôsobom možno odstrániť senzibilizáciu alebo aspoň zmierniť jej príznaky (hoci u niektorých ľudí nemusí mať desenzibilizácia žiadny účinok).

Sublingválna vakcína je bezpečný spôsob liečby alergií u detí

Alergénová imunoterapia - sublingválna desenzibilizácia

Zdroj:Lifestyle.newseria.pl

Imunoterapia v liečbe rakoviny

Jedným z typov imunoterapie rakoviny je aktívna imunoterapia, ktorej cieľom je stimulovať imunitný systém v boji proti rakovine. V tomto prípade sa používajú nádorové vakcíny, ktoré zahŕňajú špeciálne pripravené nádorové bunky (odvodené od pacienta) alebo nádorové antigény. Doteraz boli vyvinuté dve vakcíny proti rakovine – proti melanómu ( Melacine)a proti rakovine hrubého čreva(OncoVAX).

V prípade pasívnej imunoterapie rakoviny sa zasa používajú vakcíny obsahujúce protilátky (zvyčajne monoklonálne protilátky) namierené proti špecifickým neoplastickým bunkám

Naproti tomu nešpecifická rakovinová imunoterapia pozostáva z podávania liekov (cytokínov, napr. interferónu), ktoré senzibilizujú nádor na ne, inhibujú rast rakovinových buniek a aktivujú bunky imunitného systému.

Najmodernejšou metódou imunoterapie rakoviny je však molekulárne cielená terapia. Zahŕňa identifikáciu antigénov na rakovinových bunkách a následnú produkciu protilátok proti nim, ktoré sa viažu na tieto špecifické antigény. Týmto spôsobom sa inhibuje rast novotvaru.

Imunosupresia po transplantácii a ďalšie

Jedným z typov imunoterapie je imunosupresia, teda čiastočná alebo úplná inhibícia tvorby protilátok a imunitných buniek v organizme, kedy ich účinky môžu byť pre organizmus škodlivé. Na tento účel slúži tzv imunosupresíva (najčastejšie imunosupresíva).

Imunoterapia sa používa hlavne pri autoimunitných ochoreniach, ako je reumatoidná artritída alebo alopecia areata. V tomto prípade sa na „umlčanie“ imunitného systému používajú imunosupresíva ako glukokortikosteroidy, alkylačné lieky (cyklofosfamid, chlórmetín), antimetabolity (metotrexát, azatioprín), cyklosporín A a mykofenolátmofetil. Tieto lieky inhibujú neadekvátnu odpoveď imunitného systému proti jeho vlastným tkanivám.

V prípade transplantácií sa zasa vykonáva imunosupresívny výkon, ktorý spočíva v úplnom zničení imunitných buniek použitím žiarenia alebo farmakologických látok. Tento typ zákroku má zabrániť odmietnutiu transplantátu (existuje riziko, že telo bude s transplantovaným orgánom zaobchádzať ako s cudzím telesom a pokúsi sa s ním bojovať).

Po imunosupresívnom zákroku je však telo zbavené buniek imunitného systému, čo zvyšuje riziko napadnutia a rozvoja patogénovinfekcia. Preto musí transplantovaná osoba zostať v sterilných podmienkach. Časté infekcie však nie sú jediným vedľajším účinkom imunosupresie. Jeho užívanie je spojené aj so zvýšeným rizikom zhubných nádorov a poškodenia srdca a pečene, čo platí nielen pre ľudí po transplantácii.

Kategórie:

Imunitný systém