Agorafóbia je neopodstatnený, chorobný strach z otvoreného priestoru. Ľudia s agorafóbiou nie sú schopní sami opustiť dom, samotná myšlienka je zdrvujúca. Aké sú príčiny a príznaky agorafóbie? Aká je liečba?

Agorafóbiaje neurotická porucha, ktorej podstatou je neopodstatnený, chorobný strach z otvoreného priestoru a iné. Strach vyvolávajú aj veľké uzavreté miestnosti, v ktorých je veľa ľudí, napríklad hypermarkety, železničné stanice. Agorafobici sa vyhýbajú aj cestovaniu vlakom, jazde autom a dokonca aj samotnému bicyklovaniu. Pacienti sa vyhýbajú všetkým situáciám a miestam zo strachu, že dostať sa z nich môže byť náročné/trápne. Okrem toho sa boja, že ak sa im niečo stane, nikto z davu si to nevšimne. Preto nevychádzajú z domu bez sprevádzajúcej osoby, ktorá je „garantom bezpečnosti“ na verejných miestach.

agorafóbia – príčiny

Nie je presne známe, čo spôsobuje agorafóbiu. Možno jej vývoj ovplyvňujú traumatické zážitky, situácia, v ktorej sa človek stratil v dave. Môže to súvisieť aj s osobnosťou agorafobika.

agorafóbia - príznaky

U osoby s agorafóbiou, ktorá je v otvorenom priestore, na verejnom mieste,

  • stúpa krvný tlak
  • spôsobuje, že srdce bije rýchlejšie
  • hnačka, vyskytuje sa polakizúria
  • „mäkké“ nohy
  • dýchanie sa stáva rýchlym a hlbokým, čo vedie k hyperventilácii, ktorá môže vyústiť do laktátovej acidózy, čo má za následok záchvat paniky. Potom sa môžu objaviť príznaky typické pre srdcový infarkt - bolesť na hrudníku, dýchavičnosť

Zvýšené somatické symptómy úzkosti nie sú pre zdravého človeka nebezpečné. Ale pre ľudí trpiacich chronickými ochoreniami (najmä kardiovaskulárnymi) môžu byť dokonca život ohrozujúce.

CHECK>>Záchvaty paniky – čo robiť, aby ste sa vyhli záchvatom paniky

Je dôležité vedieť, že agorafóbia môže koexistovať s obsedantno-kompulzívnou poruchou, úzkostnou neurózou, sociálnou fóbiou, bipolárnou poruchou alebo epilepsiou.

Agorafobia - liečba

V prípade fóbií zohrávajú farmakologické látky pomocnú úlohu. Je vhodné použiť kognitívno behaviorálnu terapiuhlavne technika systematickej desenzibilizácie, teda postupnej desenzibilizácie. Stanoví sa hierarchia stimulov od najslabšieho po najsilnejší a terapia začína opakovaným vystavením pacienta najslabšiemu z nich. Náš mozog si dokáže zvyknúť na všetko, vrátane strachu. Takže časom to slabne. Zároveň sa využíva konkurenčný stimul – relaxácia

V prípade agorafóbie pacient najskôr vyjde na 1-2 minúty na terasu. Je vydesený, no psychoterapeut ho uvedie do stavu uvoľnenia. Keď sa chorý upokojí, vráti sa do izby a potom opäť vyjde von, ale na dlhší čas. Mnohonásobné opakovanie cviku znižuje úzkosť a robí pobyt na terase spojený s relaxom. Potom môžete skúsiť vyjsť na ulicu. Takejto terapii predchádza vysvetlenie podstaty choroby a osvojenie si relaxačných techník.

Pozrite si galériu 10 fotografií

Kategórie:

Psychiatria