Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

OVERENÝ OBSAHAutor: Dominika Wilk

Ochorenie obličiek vás často núti zmeniť stravovacie návyky. Niektoré potravinové produkty zhoršujú symptómy spojené s daným ochorením a niektoré živiny urýchľujú rozvoj ochorenia. Preto je také dôležité, aby diétu pri chronickom ochorení obličiek vykonával dietológ a pacient prísne dodržiaval odporúčania odborníka.

Kalorický obsah a glykemický index stravy pri chronickom ochorení obličiek

Správne kaloricky vyvážená strava má veľký význam v prípade ochorenia obličiek, pretože nadbytočný kalorický obsah a s ním súvisiaca obezita môže prispieť k progresii ochorenia, ako aj k rozvoju komorbidít, ako sú: hypertenzia, ateroskleróza.

Žiaľ, u pacientov s chronickým ochorením obličiek je tendencia prevládať tukové tkanivo nad svalovým tkanivom, takže od samého začiatku majú väčšiu predispozíciu k poruchám metabolizmu a priberaniu na váhe.

Dietológ plánujúci diétu pre človeka s ochorením obličiek by do nej nemal zabúdať zaradiť pravidelnú pohybovú aktivitu (aj keď je to niekedy náročné na realizáciu, pretože pacienti väčšinou prejavujú väčšiu únavu a slabosť). To umožňuje pacientovi získať viac svalového tkaniva, a tým zlepšiť metabolizmus inzulínu.

Strava by mala byť zasa okrem vyváženia správnej kalorickej hodnoty a vhodného zloženia podielu makroživín založená na produktoch s nízkym glykemickým indexom. Takáto diéta umožňuje znížiť riziko inzulínovej rezistencie (veľmi často sprevádza pacientov s ochoreniami obličiek) a urýchľuje redukciu telesného tuku.

Proteín a obličky

Pri ochoreniach obličiek sa odporúča zaviesť nízkobielkovinovú diétu, pretože umožňuje znížiť koncentráciu močoviny v krvi. Močovina je konečným produktom metabolizmu bielkovín, ktorý vzniká počas procesu známeho ako močovinový cyklus.

Najprv pri premene bielkovín vzniká pre telo toxický amoniak a následne sa neutralizuje namenej škodlivá močovina. A hoci neotrávi ako amoniak, jeho hromadenie nie je pre telo prospešné.

Zvýšené hladiny močoviny vedú k oligúrii alebo anúrii. V konečnom štádiu chronického ochorenia obličiek, pri príliš veľkom množstve nahromadenej močoviny, môže dokonca vzniknúť urémia, ktorú možno rozpoznať podľa:

  • silné oslabenie,
  • strata chuti do jedla,
  • znížená odolnosť voči infekciám,
  • alebo väčšia únava.

Pri ochoreniach obličiek je prísun bielkovín výrazne znížený, čím sa ich množstvo znižuje napríklad z 0,8 g na kg telesnej hmotnosti na 0,6 g alebo menej. U pacientov s chronickým ochorením obličiek, ktorých stav je vyrovnaný a nemajú pridružené ochorenia ako je cukrovka, sa odporúča skonzumovať 0,6 g bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti denne.

V pokročilých štádiách chronického ochorenia obličiek sa naopak proteín podáva v množstve pod 0,4 g na kg / deň so súčasným zahrnutím ketoanalógov (sú to zlúčeniny, ktoré sa štruktúrou podobajú aminokyselinám, ale sú bez dusíka, čo prispieva k zvýšeniu koncentrácie močoviny v krvi).

Významné výhody nízkoproteínovej diéty zahŕňajú nielen zníženie koncentrácie močoviny v sére, ale aj:

  • zníženie koncentrácie fosforečnanov,
  • úprava lipidového profilu,
  • zníženie metabolickej acidózy (poruchy medzi kyselinami a zásadami),
  • zníženie hyperkaliémie (nadbytok draslíka),
  • zlepšenie citlivosti na inzulín,
  • oneskorenie rozvoja choroby

Význam tuku pri chronickom ochorení obličiek

Vzhľadom na obmedzený prísun bielkovín by sa tuky v strave nemali znižovať. Minimálne by ste však mali používať nasýtené mastné kyseliny, ktoré môžu tvoriť najviac 7 % z povolených 30 % energie získanej z lipidov.

Je to spôsobené najmä tým, že ľudia s chronickým ochorením obličiek majú veľmi často aj sprievodné metabolické ochorenia, napríklad cukrovku, ktoré narúšajú metabolizmus lipidov. Medzi nasýtené tuky, ktoré by sa mali používať v malej miere, patria okrem iného maslo, smotana, syr alebo tučné mäso.

Zvyšných 23 % energie získanej z tukov by sa malo prideliť mononenasýteným a polynenasýteným tukom. Výhodou by tu mali byť tuky bohaté na protizápalové omega-3 mastné kyseliny nachádzajúce sa v tučných rybách ako losos, makrela, sleď alebo oleje ako ľanové či repkové semienko.

Okrem toho omega-6 mastné kyseliny, ktoré možno nájsť v pupalkovom oleji, borákovom oleji aalebo slnečnicový olej. Pôsobia na organizmus priaznivo, ale keďže v tele konkurujú omega-3 kyselinám a môžu obmedziť ich dostupnosť, oplatí sa ich konzumovať s mierou.

Okrem toho by strava ľudí s ochorením obličiek mala obsahovať aj mononenasýtené mastné kyseliny ako: olivový olej alebo sezamový olej.

Koľko sacharidov zjesť?

Vzhľadom na to, že množstvo bielkovín v strave je výrazne znížené a množstvo tukov nie je možné skonzumovať opäť toľko, mali by ste brať do úvahy množstvo sacharidov v strave vo výške 65% dennej energie.

Mali by to však byť hodnotné sacharidy, ako napríklad: krúpy, celozrnný chlieb, celozrnné cestoviny alebo hnedá ryža.

Minerály - fosfor a vápnik

Obličky sú orgán, ktorý reguluje hladinu vápnika a fosforu. Pri zhoršení jeho fungovania je narušená ekonomika týchto prvkov. Preto sa pri chronickom ochorení obličiek odporúča obmedziť príjem fosforu na 800-1000 mg/deň.

Produkty bohaté na fosfor zahŕňajú: mlieko, syr, vajcia, pohánka, slnečnicové semienka.

Mali by ste sa vyhnúť ich konzumácii vo veľkých množstvách (hoci sú obmedzené v nízkobielkovinovej diéte pre ľudí s problémami s obličkami), čo zároveň, žiaľ, môže viesť k nedostatku vápnika (často tých istých produktov, ktoré obsahujú fosfor tiež obsahujú vápnik ).

Aby sa predišlo nedostatku vápnika, je niekedy potrebné ho doplniť, ale o tom rozhodne lekár

Minerály - draslík

Počiatočné štádiá zlyhania obličiek môžu viesť k zvýšeným stratám draslíka. Potom by ste sa mali postarať o to, aby ste doručili produkty, ktoré ho obsahujú veľké množstvo, napr. paradajky, banány, sladké zemiaky.

S rozvojom ochorenia obličiek a oslabením ich funkcií dochádza k nadmernému hromadeniu draslíka v organizme a k zvýšeniu jeho koncentrácie v krvi, čo má za následok okrem iného napr. hyperkaliémia. Potom by ste mali obmedziť hladinu spotrebovaného draslíka na 2000-2500 mg/deň.

Aby sa jeho množstvo znížilo, mala by strava napríklad dlhšie namáčať zeleninu a dlhšie variť jedlá. Okrem toho znížte spotrebu: sladkých zemiakov, paradajok, avokáda, zemiakov, marhúľ, sójových bôbov atď.

Najlepšie je robiť to pod dohľadom dietológa a lekára, aby nedošlo k výraznému vyčerpaniu tohto prvku v dennom jedálnom lístku.

Mal by sa znížiť príjem sodíka v prípade ochorenia obličiek?

Chronické ochorenie obličiek vedie k zníženej schopnosti vylučovať sodík. Ak teda dôjde k situácii, že sa u pacienta objaví opuch, zvýšený smäd alebo arteriálna hypertenzia,potom by mala byť jeho spotreba obmedzená na 5 mg denne.

Sodík sa nachádza nielen v soli, ktorú používame na solenie potravín. Je ukrytý v rôznych potravinách, o ktorých by sme nemali podozrenie, napríklad kukuričné ​​vločky, rožky, mäso.

Okrem toho ho nájdeme vo veľkom množstve v: konzervách, údeninách, kyslých uhorkách, lupienkoch, žltom syre alebo bujónových kockách.

Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Kategórie:

Diéty