Poruchy pamäti môžu byť spojené nielen so stresom a únavou, ale aj s vážnymi chorobami. To môže viesť k nezvratným zmenám v pamäti. Ktoré typy porúch pamäti by mali vzbudzovať úzkosť a prinútiť vás navštíviť lekára?
Vo všeobecnom rozdeleníporuchy pamätiexistujú dve kategórie: kvantitatívne (dysmnézie) a kvalitatívne poruchy pamäti (paramnézia).
Kvantitatívne poruchy pamäti zahŕňajú:
- hypermnézia(schopnosť zapamätať si a vybaviť si informácie vo väčšej miere ako priemerný človek daného veku),
- hypomnézia(mierne ťažkosti so zapamätaním si procesov),
- amnézia (strata spomienok na určité obdobie).
Kvalitatívne poškodenie pamäte sa delí na:
- pamäťové ilúzie(skreslené spomienky),
- kryptomnezje(pamäť bez identifikácie spomienok, napr. nevedomé priraďovanie slov, ktoré raz vyslovil niekto iný),
- konfabulácie(vyplnenie medzier v pamäti udalosťami, ktoré sa nestali).
Symptómy porúch pamäti
Vzhľadom na veľmi rozsiahlu klasifikáciu porúch pamäti by nemalo byť prekvapením, že problémy so zapamätávaním môžu byť rôzneho charakteru. Primárne rozlíšenie môže byť založené na type ovplyvnenej pamäte.
V prípadeporúch krátkodobej pamätipacienti majú ťažkosti s vybavovaním si udalostí, ktoré sa stali v posledných minútach alebo hodinách. Problémy súvisiace sdlhodobou pamäťousú rôzne – keď sa vyskytnú, pacienti majú problém vybaviť si udalosti, ktoré sa odohrali v dávnejšej minulosti (napr. pred niekoľkými rokmi).
V prípadeamnéziaexistujú dva hlavné typy problémov. Prvou je retrográdna amnézia, pri ktorej pacient stráca spomienky na obdobie pred spustením faktora zodpovedného za tento stav. Druhý problém, t.j. anterográdna amnézia,je spojená so stratou schopnosti zapamätať si udalosti, ktoré nastanú po výskyte príčinného faktora. Amnézia sa tiež delí na celkovú a čiastočnú a dočasnú a trvalú.
Pamäťové bludysúvisia s udalosťami, ktoré sa skutočne stali v minulosti, ale spomienky sú skreslené. Na ilustráciu uvádzame príklad rodinného výletu k moru – pacient s pamäťovými ilúziami môže mať dojem, že niektorý z rodinných príslušníkov na takomto výlete nebol, pričom v skutočnosti pacient v tom čase sprevádzal pacienta. .
Kryptomnéziaje definovaná ako tzv. nevedomé spomienky. Pri ich výskyte môže pacient považovať informácie, s ktorými sa už stretol, za úplne nové – príkladom môže byť tzv nevedomý plagiát (pacient plagiát bez toho, aby si bol vedomý toho, že v skutočnosti nevytvára sám seba, ale pamätá si len niečo, s čím už mal kontakt).
Názovkonfabuláciaje výskyt falošných spomienok u pacienta. Vyplývajú z existencie medzery v pamäti a majú ju vyplniť. Obsah konfabulácie je zvyčajne logicky zosúladený s okolnosťami medzery v pamäti. Pochybujúca osoba si neuvedomuje, že jej spomienky sú v skutočnosti nepravdivé.
Pri popise problémov s pamäťou nemožno nespomenúť poruchy pamäti u starších ľudí. Drobné problémy, ako napríklad hľadanie okuliarov, ktoré ste práve odložili, nemusia byť alarmujúce – môžu vyplývať zo zníženej schopnosti sústrediť sa na viacero činností súčasne v súvislosti s prirodzeným procesom starnutia (niekedy sú dokonca považované nie za poruchy pamäti, ale za poruchy pozornosti a pozornosti).koncentrácia). Oveľa väčším problémom u starších pacientov môžu byť celkom spektakulárne poruchy pamäti, ako je zabudnutie vlastnej adresy alebo ťažkosti s rozpoznávaním vlastných rodinných príslušníkov. Výskyt takýchto ťažkostí by mal byť znepokojujúci – a pacienti môžu dokonca vyžadovať neustálu starostlivosť, preto by výskyt takýchto výrazných porúch pamäti mal vždy privolať lekára.
Príčiny poruchy pamäti
Demencia je považovaná za najčastejšie ochorenie spojené s narušením pamäťových procesov. Snáď najznámejšou z tejto skupiny je Alzheimerova choroba, čo je demencia, ktorá sa vyskytuje až u jedného z piatich ľudí vo veku 80 a viac rokov. Choroba je zvyčajne spojená so staršími ľuďmi, ale nevyskytuje sa len medzi zástupcami tejto skupiny pacientov -v prípade genetickej predispozície sa Alzheimerova choroba môže vyskytnúť aj u 30-ročného človeka, preto by výrazné zhoršenie pamäti v ranom veku malo byť obzvlášť znepokojujúce.
Ďalšími príkladmi porúch demencie sú Parkinsonova choroba a frontotemporálna demencia, symptómy podobné tým, ktoré sú uvedené vyššie, sa nachádzajú aj pri normotenznom hydrocefale.
Ďalšie príčiny porúch pamäti zahŕňajú:
- endokrinné ochorenia (napr. hypotyreóza, Addisonova choroba, Cushingova choroba, hypopituitarizmus),
- otrava ťažkými kovmi,
- depresia,
- nedostatky vitamínov (B1, B12, kyselina listová)
- chronické zneužívanie alkoholu,
- infekcie mozgových štruktúr (súvisiace so syfilisom alebo HIV),
- skleróza multiplex,
- nádorov centrálneho nervového systému,
- Wilsonova choroba,
- cerebrálna ischémia a stavy po mŕtvici
Zhoršenie pamäte môže byť spôsobené aj predchádzajúcimi zraneniami. Problémy so zapamätávaním sa môžu vyskytnúť v dôsledku rôznych typov nehôd (napr. autonehoda alebo pád), najmä ak pri takýchto udalostiach dôjde k poraneniu hlavy. Poruchy pamäti však nevyplývajú len z telesných zranení – ich príčinou môže byť aj silný psychický šok súvisiaci s nejakou traumou (napr. znásilnenie), najmä v prípade amnézie.
Liečba porúch pamäti
Liečba porúch pamäti závisí od typu faktora spôsobujúceho problém – preto je pri problémoch so zapamätávaním taká dôležitá správne vykonaná diagnostika. V prípade demencie (Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba alebo frontotemporálna demencia) farmakoterapia neumožňuje zvrátenie už existujúcich porúch, ale jej použitie umožňuje spomaliť tempo rozvoja týchto chorôb, a tým - oddialiť progresia porúch pamäti.
V prípade endokrinných ochorení súvisiacich s poruchami pamäti sa používajú lieky prispôsobené problému (napr. hormóny štítnej žľazy pri hypotyreóze alebo glukokortikosteroidy pri Addisonovej chorobe).
Ak je nadmerná konzumácia alkoholu zodpovedná za poruchy pamäti, klinické zlepšenie možno dosiahnuť liečbou závislosti. Alkohol môže spôsobiť nezvratné poškodenie nervového systému, pacienti však nemajú šancu – odhaduje sa, že vďaka abstinencii dochádza až u 1/4 pacientov k obnoveniu správneho fungovania pamäte. Užitočné v prípade porúch pamäti súvisiacich szávislosť od alkoholu môže byť suplementáciou vitamínu B1.
Podporne pri rôznych poruchách pamäti, tzv prokognitívne (nootropiká), ktoré sú určené na stimuláciu priebehu metabolických procesov v mozgu a tým zlepšujúce mj. procesy zapamätania.