Poruchy spánku môžu znamenať abnormálne trvanie spánku alebo nežiaduce správanie počas spánku. Ide o veľmi závažný klinický problém, ktorý ovplyvňuje každodenné fungovanie pacienta, niekedy mu znemožňuje vykonávať bežné činnosti. Pozrite sa, aké typy porúch spánku sú, dozviete sa o ich príčinách a liečbe.

Poruchy spánkupostihujú čoraz väčšie percento populácie – odhaduje sa, že asi 30 % ľudí trpí rôznymi typmiproblémov so spánkom . Najčastejším ochorením tohto typu je nespavosť - jej symptómy môžu postihnúť až polovicu dospelých a približne 10 % má diagnostikovanú chronickú (chronickú) formu

Keďže spánok je základnou fyziologickou potrebou človeka, ktorá reguluje mnohé dôležité funkcie organizmu (má vplyv napr. na hormonálnu rovnováhu, na mozgové funkcie ako zapamätávanie, spájanie, sústredenie), majú poruchy spánku značný význam. vplyv na našu pohodu a intelektuálnu kondíciu počas dňa.

Tie s najbúrlivejším priebehom, ako je narkolepsia, môžu výrazne sťažiť normálne fungovanie alebo dokonca predstavovať riziko straty zdravia (to platí napríklad aj pre extrémnu formu somnambulizmu). Ale aj epizodické poruchy spánku, ak nie sú včas liečené zmenou škodlivých návykov, sa môžu premeniť na dlhodobú formu, ktorú je oveľa ťažšie liečiť.

Poruchy spánku - klasifikácia

Existuje niekoľko klasifikácií porúch spánku. V Poľsku je všeobecne platná klasifikácia podľa ICD-10 (Medzinárodná štatistická klasifikácia chorôb a zdravotných problémov vypracovaná WHO). Rozdeľuje poruchy spánku na dva typy:

  • organická porucha spánku (G47)- je jedným zo symptómov inej duševnej alebo somatickej poruchy, napr. poruchy začiatku a trvania spánku, spánkové apnoe, narkolepsia a katalepsia;
  • neorganické poruchy spánku (F51)- sú vnímané ako samostatná porucha spôsobená emocionálnymi faktormi, napr. neorganická nespavosť, somnambulizmus, nočné desy, nočné mory.

V súčasnosti psychiatri na klasifikáciu chorôb súvisiacich so spánkom častejšie využívajú Americkú medzinárodnú klasifikáciu porúch spánku (ICSD), ktorej vznik bol ajzačiatok nového vedného odboru nazývaného somnológia. Chorobné entity zahrnuté v tejto klasifikácii sú rozdelené naprimárneasekundárne .

Sekundárne poruchysprevádzajú iné duševné a somatické ochorenia alebo sú dôsledkom predtým užívaných chemikálií (lieky, stimulanty).Primárne poruchydelíme na dyssomnie a parasomnie.

Dyssomnieje porucha zahŕňajúca abnormálne množstvo alebo kvalitu spánku. Spánok môže byť príliš krátky (nespavosť), príliš dlhý (hypersomnia) alebo môže byť abnormálny (narkolepsia, narušený rytmus spánku a bdenia).

Zparasomnianastáva, keď je dĺžka spánku normálna, ale dochádza počas nej k nežiaducemu správaniu, napr. pacient námesační, máva nočné mory, trpí spánkovou paralýzou alebo náhle začne kričať , plače, máva rukami v spánku.

Spôsoby, ako sa dobre vyspať

Poruchy spánku - typy a charakteristiky

Medzi dyssomniami sa rozlišujú nasledovné:

  • insomnia- je diagnostikovaná, keď má pacient problémy so zaspávaním alebo so spánkom dlhšie ako 3 noci počas týždňa. Keď takáto situácia trvá dlhšie ako mesiac, riešime chronickú nespavosť. Najčastejšou príčinou nespavosti sú duševné poruchy a choroby (50 – 60 %), najmä depresia a úzkosť. Môže to byť aj dôsledok syndrómu nepokojných nôh (RLS).
  • hypersomnia- ide o príliš veľa spánku (viac ako 9 hodín) alebo nadmernú ospalosť, ktorá sa vyskytuje počas dňa napriek nočnému spánku. Hypersomnia je bežným príznakom depresie a nadmerného užívania psychotropných liekov alebo alkoholu.
  • narkolepsia- ide o ochorenie s niekoľkými príznakmi:
    • záchvaty spánku (pacientovi stačí 5 minút na to, aby zaspal v akejkoľvek situácii, dokonca aj v takej, ktorá si vyžaduje sústredenie, napr. počas rozhovoru);
    • kataplexia - náhly pokles svalového napätia, v dôsledku ktorého pacient spadne na zem;
    • halucinácie - výskyt veľmi realistických obrazov počas spánku;
    • spánková paralýza - pocit celkovej paralýzy tela pri zachovaní vedomia, ku ktorému dochádza pri zaspávaní alebo prebúdzaní.
  • poruchy rytmu spánku a bdenia- typ dyssomnie, ktorý sa vyskytuje v dôsledku porúch vo fungovaní vnútorných biologických hodín. Spočíva v nedostatočnej synchronizácii medzi vlastným spánkovým rytmom a požiadavkami okolia. Často spôsobené zmenou časových pásiem alebo posunov.

Častejšie parasomnie sú:

  • námesačná- sedenie na posteli, vstávanie a chôdza počas spánku bez vedomia
  • ospalá intoxikácia- pocit dezorientácie ihneď po prebudení, sprevádzaný gýčaním, chaotickými pohybmi, dočasným nedostatkom kontaktu s okolím
  • nočné hrôzy- pocit silného strachu prerušujúceho spánok, prejavujúci sa krikom, plačom, niekedy agresivitou
  • nočné mory- veľmi realistické, strach vyvolávajúce sny, ktoré si snívajúci pamätá ešte dlho po prebudení. Môžu byť spôsobené traumatickými zážitkami z detstva alebo posttraumatickou stresovou poruchou.

Poruchy spánku – príčiny

Poruchy spánku môžu byť symptómom iných duševných a somatických porúch, napríklad depresie, drogovej a drogovej závislosti, bolestivých syndrómov, metabolických a endokrinných porúch (vrátane hypertyreózy). Každý človek s problémami spánku by preto mal absolvovať balík všeobecných lekárskych vyšetrení, na základe ktorých bude možné určiť, či poruchy, ktoré sa u neho objavujú, sú sekundárne (vyplývajúce z iného ochorenia) alebo primárne.

Pri primárnych poruchách spánku sú najbežnejšie príčiny:

  • genetické stavy- pacient už od detstva vykazuje príznaky porúch spánku, spánok je plytký, prerušovaný a krátky. S vekom, v dôsledku nehygienického životného štýlu a prirodzených mechanizmov starnutia, sa tieto príznaky stávajú závažnejšími a stávajú sa chronickými;
  • psychofyziologické príčiny- súvisiace s ťažkou životnou situáciou, napr. rozvod, smrť blízkeho, finančné problémy a iné situácie, ktoré spôsobujú dlhodobý stres. Ak sa psychický stav pacienta dlhodobo nezlepšuje, poruchy spánku nadobúdajú trvalejší charakter a prechádzajú do chronickej formy;
  • nedodržiavanie pravidiel spánkovej hygieny- nepravidelný životný štýl a škodlivé návyky môžu viesť k rozvoju chronických problémov so spánkom. Ľudia, ktorí sa zobúdzajú a zaspávajú v rôznom čase, trávia veľa času v posteli (napríklad čítaním, pozeraním televízie), večerajú neskoro, trávia veľa času pod umelým osvetlením alebo nevykonávajú pravidelnú fyzickú aktivitu, sú obzvlášť ohrození ich výskyt.

Poruchy spánku – diagnostika a liečba

Diagnostika porúch spánku by mala začať návštevou domáceho lekára, ktorý zhodnotí celkový zdravotný stav pacienta a nariadi základné laboratórne vyšetrenia. Ak odborník vylúčil somatické ochorenie, ďalším krokom by mala byť návštevana regionálnej klinike duševného zdravia

Uskutoční sa výskum na vylúčenie duševných porúch. Až po uistení sa, že problémy so spánkom nie sú dôsledkom somatickej alebo duševnej choroby, môže pacient ísť do špecializovaného centra spánkovej medicíny (zoznam centier je k dispozícii na webovej stránke Poľskej spoločnosti pre výskum spánku). V takýchto zariadeniach sa robia veľmi dôkladné spánkové testy – polysomnografické testy, pri ktorých sa okrem iného Bioelektrická aktivita mozgu (EEG), svalový tonus, úroveň nočnej a dennej aktivity pacienta

Keď sa zistí sekundárna nespavosť, poruchy spánku sa liečia liečbou symptómov základného ochorenia. Napríklad v prípade depresie to bude terapia antidepresívami, v prípade hypertyreózy terapia tyreostatickými liekmi

Ak je pacientovi diagnostikovaná primárna porucha spánku, najbežnejšou liečebnou metódou je použitie hypnotík v kombinácii s kognitívno-behaviorálnou psychoterapiou.

Kategórie:

Psychiatria