COVID-19 je akútne infekčné ochorenie dýchacieho systému. Spôsobuje ho vírus SARS-CoV-2, klasifikovaný ako koronavírus. COVID-19 môže byť asymptomatický, ale v mnohých prípadoch spôsobuje symptómy od miernych až po stredne závažné až závažné, vyžadujúce hospitalizáciu a často smrteľné. Aké sú príznaky COVID-19, ako sa toto ochorenie lieči, aké sú komplikácie a ako sa môžem pred COVID-19 chrániť?

COVID-19- je skratka z anglických slov Coronavirus Disease 2022. Svet prvýkrát počul o COVID-19 v decembri 2022, keď v meste Wuhan v provincii Chu-pej diagnostikovali sériu prípadov zápalu pľúc neznámej príčiny. Vírus, ktorý ochorenie spôsobil, sa pôvodne nazýval 2022-nCoV (nový koronavírus) a teraz sa nazýva SARS-CoV-2.

Čínski vedci vtedy naznačili, že pacienti sa nakazili neznámym vírusom od netopierov, potencionálnym nepriamym prenášačom by mohli byť aj pangolíny.

Vírus je vysoko nákazlivý, čo v kombinácii s náchylnosťou populácií, ktoré s ním doteraz neprišli do kontaktu, viedlo k prepuknutiu - počet prípadov vzrástol tak rýchlo, že WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) oznámila 30. januára 2022 hrozbu pre verejné zdravie medzinárodného významu v dôsledku epidémie. 11. marca 2022 bol ohlásený stav pandémie COVID-19.

COVID-19 - príznaky

Príznaky COVID-19 sa podobajú príznakom iných respiračných infekcií, takže je spočiatku ľahké zameniť si ich za prechladnutie alebo chrípku.

U pacientov s COVID-19 sa najčastejšie objaví horúčka, kašeľ, bolesť svalov a únava, zatiaľ čo menej častými príznakmi COVID-19 sú bolesť hrdla, bolesť hlavy, hnačka, strata čuchu a chuti, konjunktivitída, vyrážka a zmena farby na prstoch a chodidlách.

U niektorých ľudí s COVID-19 sa objavia závažné príznaky infekcie, ako je dýchavičnosť, problémy s dýchaním, bolesť na hrudníku a problémy s pohybom a rozprávaním.

Stojí za to zdôrazniť, že symptómy COVID-19 sa u každého človeka líšia – nie všetci pacienti majú tiež podobnú intenzitu.

Zvyčajne sa objavia 5 dní po vystavení vírusu, ale môžu sa objaviť aj skôr či neskôr – dokonca aj po 14 dňoch.

COVID-19 – uznanie. Testy zapnutéCOVID-19

Na potvrdenie COVID-19 nestačí len analyzovať symptómy: sú potrebné špecializované testy. V súčasnosti sú jediné testy odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou na potvrdenie aktívnej infekcie RT-PCR testy, t.j. molekulárne testy, ktoré – zjednodušene povedané – zisťujú prítomnosť RNA koronavírusu (genetický materiál vírusu SARS-CoV-2).

Testovaný materiál sa získava pri výtere z nosa alebo hrdla pacienta špeciálnou tyčinkou – tzv. tampóny.

Testovanie na COVID-19 by mali vykonávať ľudia, ktorí majú príznaky COVID-19, predovšetkým kašeľ, horúčku, dýchavičnosť, a ľudia, ktorí sú v blízkom kontakte s niekým, kto sa nakazil COVID-19.

Odporúča sa aj ľuďom vracajúcim sa z oblastí s vysokou mierou infekcií koronavírusom a tým, ktorí pracujú (alebo navštevujú) nemocnicu, kde sa liečia pacienti s COVID-19. Testy na COVID-19 je možné vykonávať v rámci Národného fondu zdravia (testy v súčasnosti riadia okrem iného aj praktickí lekári), ako aj za poplatok v súkromných inštitúciách.

COVID-19 - infekcia a priebeh

Vedci zistili, že COVID-19 sa najľahšie nakazí vzdušnými kvapôčkami pri kontakte s mikrokvapkami sekrétu chorého človeka, hoci je možný aj prenos koronavírusu vzduchom, keďže nejaký čas zostáva vo vzduchu.

Osobitné riziko existuje v zle vetraných miestnostiach.

Po vstupe do tela (čo je možné cez ústa, nos a dokonca aj oči) je vírus napadnutý imunitnými bunkami tela. Už v skorých štádiách infekcie v pľúcach sa vírus intenzívne replikuje a potom sa šíri ďalej vzdušnými kvapôčkami.

Priebeh infekcie COVID-19 sa značne líši. COVID-19 môže byť asymptomatický (to je prípad väčšiny detí mladších ako 15 rokov) a intenzita symptómov môže tiež pripomínať miernu infekciu dýchacích ciest alebo chrípku.

Nakoniec môže byť závažný, vrátane syndrómu akútnej respiračnej tiesne a dokonca zlyhania viacerých orgánov. COVID-19 môže mať v zásade tri fázy:

  • Mierne príznaky, vrátane horúčky, suchého kašľa, pocitu závratu, bolesti svalov, hlavy a kĺbov.
  • Pneumónia, neohrozujúca život.
  • Ťažká pneumónia, ktorá môže mať za následok syndróm akútnej respiračnej tiesne, sepsu a dokonca smrť.

Odhaduje sa, že takmer 80 percent ľudia trpiaci COVID-19 nevyžadujú nemocničnú liečbu. Na druhej strane, ochorenie je závažnejšie u jedného z 5-6 ľudí.

U niektorých ľudí po infikovaní koronavírusomSARS-CoV-2, jav nazývaný cytokínová búrka. Ide o systémovú zápalovú odpoveď spôsobenú neprirodzene stimulovanými bunkami imunitného systému a nekontrolovanou sekréciou veľkého množstva prozápalových proteínov nazývaných cytokíny.

Tieto proteíny ovplyvňujú rast, množenie a nekontrolovanú stimuláciu následných buniek zapojených do imunitnej odpovede organizmu. Cytokínová búrka je veľmi nebezpečný stav, ktorý môže viesť k smrti.

Doterajšie pozorovania ukazujú, že odolnosť voči koronavírusu je dočasná a je možné opäť dostať COVID-19.

COVID-19 - liečba

Ľudia, u ktorých sa potvrdilo COVID-19, musia byť v izolácii. V prípade mierneho alebo stredne ťažkého priebehu sa ochorenie lieči doma, v ťažkých prípadoch je nutná hospitalizácia v nemocnici pre infekčné choroby

V súčasnosti neexistuje účinný liek na COVID-19. V prípade miernej infekcie sa odporúča užívať lieky, ktoré zmierňujú príznaky: antipyretiká, analgetiká a protizápalové lieky. Chorý musí odpočívať, veľa piť a zjesť niekoľko ľahko stráviteľných jedál denne. Keďže ochorenie je veľmi nákazlivé, je dôležité, aby sa chorý pri prípadnom kontakte zdržiaval v inej miestnosti ako zvyšok domácnosti, používal vlastný príbor a nosil rúško.

V prípade exacerbácie symptómov – problémy s dýchaním, dýchavičnosť, veľmi vysoká horúčka – by mal byť pacient hospitalizovaný. V takejto situácii je potrebné zavolať sanitku, ktorá pacienta odvezie do infekčnej nemocnice.

Zatiaľ neexistuje žiadna špecifická antivírusová liečba COVID-19. Základom starostlivosti o pacientov s COVID-19 je symptomatická ambulantná liečba s plnou podporou intenzívnej lekárskej starostlivosti v prípade potreby.

V súčasnosti existuje niekoľko typov doplnkových terapií, ktoré možno použiť na liečbu COVID-19 – kortikosteroidná terapia (používaná na zníženie zápalovej odpovede, ktorá môže viesť k akútnemu poškodeniu pľúc a syndrómu akútnej respiračnej tiesne), imunosupresíva a imunoglobulín terapiu.

U ľudí, u ktorých sa vyvinula tzv cytokínovej búrke, lekári môžu použiť imunosupresívum na liečbu reumatoidnej artritídy.

Krvná plazma ľudí, ktorí prekonali infekciu koronavírusom SARS-CoV-2 a vytvorili si špecifické protilátky-imunoglobulíny, môže byť účinná aj pri liečbe COVID-19. Podľa odborníkov sa protilátky nachádzajú v plazme takýchto ľudímajú potenciál spustiť imunitnú odpoveď proti SARS-CoV-2, čo pravdepodobne prispeje k účinnej liečbe infekcie. Je však potrebný ďalší výskum.

V Poľsku sa liečba COVID-19 využíva okrem iného podporná starostlivosť, ktorá zahŕňa symptomatickú liečbu, antibiotickú liečbu, oxygenoterapiu, glukokortikosteroidy v prípade zhoršenia respiračných funkcií, mechanickú ventiláciu a lieky s potenciálnym antivírusovým účinkom

COVID-19 - komplikácie

Virológovia majú podozrenie, že koronavírus môže mať dlhodobé účinky na zdravie infikovaných, ďaleko presahujúce týždne infekcie (podobne ako SARS, ktorý sa objavil v roku 2002).

Ľudia vyliečení z COVID-19 často uvádzajú, že choroba zanecháva stopy a spôsobuje komplikácie v podobe dlhodobých symptómov známych ako postvírusový syndróm, ako je únava, strata pamäti, bolesti hlavy, gastrointestinálne problémy, zimnica, psychické problémy.

Niektorí ľudia strácajú aj čuch a chuť, trpia dýchavičnosťou, poruchou pamäti, tzv. mozgová hmla. Komplikáciou po COVID-19 môžu byť aj zmeny v dýchacom systéme, najmä v pľúcach, a tiež v srdci. Niektoré štúdie, ktoré sa doteraz uskutočnili na malých skupinách pacientov, ukazujú, že v 60 percentách ľudia, ktorí trpeli COVID-19, majú zmeny charakteristické pre minulú myokarditídu a 78 % srdce je poškodené.

Komplikácie sa vyskytujú nielen u ľudí s miernym, stredne ťažkým alebo ťažkým COVID-19, ale aj u tých, ktorí nemali žiadne príznaky.

Doteraz nie je známe, či sú tieto zmeny trvalé alebo dočasné a vymiznú napríklad rok po infekcii.

COVID-19 - úmrtnosť

Úmrtnosť na COVID-19 je dokonca niekoľkonásobne vyššia ako v prípade sezónnej chrípky.

Kto zomiera najčastejšie na COVID-19? Doterajšie analýzy ukazujú, že ľudia nad 65 rokov s najväčšou pravdepodobnosťou zomrú na COVID-19, najmä tí, ktorí majú komorbidity, ako je cukrovka, srdcové choroby, hypertenzia, ochorenie obličiek, obezita, ochorenie pečene a rakovina.

Na COVID-19 zomierajú aj mladší ľudia, vrátane tých bez komorbidít. Zatiaľ najmladšie obete COVID-19 v Poľsku majú 18 rokov.

COVID-19 – ako sa chrániť?

Odborníci zdôrazňujú, že koronavírus sa šíri predovšetkým kvapôčkami – mikrokvapôčky slín a sekrétov z dýchacích ciest infikovanej osoby sa môžu ešte nejaký časvznášať sa vo vzduchu, môžu sa usadiť aj na predmetoch každodennej potreby, ako sú kľučky dverí, telefóny, bankovky. Ich dotykom je ľahké šíriť vírus okolo úst, nosa alebo očí a toto je jednoduchá cesta k infekcii.

Preto je veľmi dôležité dodržiavať základné bezpečnostné pravidlá. Je dôležité si často umývať ruky a dezinfikovať ich špeciálnymi prípravkami.

Aby ste sa ochránili pred infekciou, mali by ste dodržiavať aj zásadu dodržiavania odstupu – v súčasnosti sa odporúča vzdialenosť 1,5 m, no odborníci z CDC a WHO zdôrazňujú, že v niektorých prípadoch, napr. takáto vzdialenosť sa môže ukázať ako nedostatočná.

Ochrannou maskou by ste si mali zakryť aj ústa a nos – nielenže minimalizujeme riziko vlastnej infekcie, ale aj zabránime prípadnému prenosu vírusu do okolia, ak sme jeho prenášačom alebo sme mali choroba bez príznakov.

Odporúčaný článok:

DDM - čo znamená táto skratka? Princíp DDM je dôležitý v boji proti koronavírusu

Kategórie:

COVID 19