Hypofýza je žľaza s vnútorným vylučovaním, ktorej správna funkcia je nevyhnutná pre správne fungovanie organizmu. Hormóny vylučované týmto orgánom kontrolujú okrem iného priebeh rastových procesov, ale sú spojené aj s javmi súvisiacimi s reprodukciou alebo ovplyvňujúcimi činnosť štítnej žľazy a nadobličiek

Hypofýza(lat.hypofýza , angl.hypofýza ) je jednou z najdôležitejšie žľazy endokrinného systému. Tento orgán väčšinou nepresahuje jeden gram hmotnosti a zároveň riadi činnosť životne dôležitých orgánov, akými sú štítna žľaza či nadobličky. Správna funkcia hypofýzy je nevyhnutná pre správne fungovanie organizmu – ochorenia môžu byť spôsobené ako hypopituitarizmom, tak stavmi, pri ktorých dochádza k zvýšenému uvoľňovaniu hormónov hypofýzy – hyperfunkcia hypofýzy.orgány zahrnuté v jej zložení. Sekréciu rôznych látok ovplyvňujú rôzne javy, ale primárnymi centrami riadiacimi uvoľňovanie rôznych hormónov sú hypotalamus a hypofýza.

Przysadka: umiestnenie a výstavba

Ľudská hypofýza je veľká asi ako hrášok alebo čerešňa, zvyčajne sa hmotnosť tejto žľazy pohybuje okolo 0,5 gramu. Orgán sa nachádza v centrálnej jamke lebečnej, považuje sa za súčasť medzimozgu a nachádza sa v dutine sfénoidných kostí, ktorá je známa ako turecké sedlo. Kostné štruktúry obklopujú hypofýzu zo všetkých strán okrem hornej - zhora pokrýva žľaza predĺženie dura mater, známe ako bránica tureckého sedla. Hypofýza je vo všeobecnosti rozdelená na tri laloky: predný, stredný a zadný . Niektorí autori, ktorí analyzujú štruktúru hypofýzy, ignorujú existenciu stredného laloku, pretože je v skutočnosti u ľudí zvyškový. Predný a zadný lalok sa odlišuje nielen hormónmi, ktoré vylučujú, ale aj pôvodom týchto častí hypofýzy. Predný lalok hypofýzy sa vyvíja z epitelu sekundárneho podnebia a tvorí asi 80 % hmoty celého orgánu. Zadný lalok žľazy sa zase vyvíja zo štruktúr hypotalamu a k tomuto orgánu skutočne patrí - zadný lalok hypofýzy má priame spojenie s hypotalamom, obeendokrinné žľazy sú navzájom prepojené prostredníctvom tzv lievik.

Hypofýza: Hormóny prednej hypofýzy

Predná hypofýza sa tiež označuje ako žľaza. Táto časť hypofýzy zohráva mimoriadne dôležitú úlohu, nakoľko vylučuje tzv tropické hormóny, ktoré riadia funkciu ďalších žliaz s vnútornou sekréciou: štítnej žľazy, nadobličiek alebo (respektíve pre dané pohlavie) vaječníkov a semenníkov

V hypofýze je 5 rôznych typov buniek – každý typ bunky v tejto žľaze produkuje iný hormón. V tomto delení sa rozlišujú tieto bunky:

  • somatotropné: sú najpočetnejšou populáciou buniek v prednej hypofýze (až 40% všetkých buniek v tejto časti žľazy), vylučujú rastový hormón (GH)
  • kortikotropné: ich podiel na celkovej hmote žľazovej žľazy je asi 20 %, produkujú kortikotropín (ACTH), ovplyvňujúci funkciu nadobličiek

V prípade zostávajúcich populácií buniek prednej hypofýzy predstavuje každá z nich až 5 % celkovej hmoty tejto časti žľazy a sú to bunky:

  • tyreotropín: produkujú hormón stimulujúci štítnu žľazu (TSH), ktorý riadi funkciu štítnej žľazy,
  • gonadotropné: vylučujú lutropín (LH) a folikuly stimulujúci hormón (FSH), ktoré ovplyvňujú funkciu pohlavných žliaz (vaječníkov a semenníkov),
  • laktotropné: produkujú prolaktín, čo je hormón zodpovedný okrem iného za na stimuláciu tvorby materského mlieka.

V reziduálnom intermediárnom laloku (ako aj v prednom laloku hypofýzy) vzniká ďalší, zatiaľ nespomenutý hormón melanotropín (MSH), ktorý ovplyvňuje činnosť pigmentových buniek v koži

Hypofýza: hormóny zadnej hypofýzy

Zadný lalok hypofýzy sa niekedy označuje ako hypofýza. Niektorí vedci považujú túto časť hypofýzy za súčasť hypotalamu nielen kvôli jej pôvodu a spojeniu s týmto orgánom, ale aj preto, že táto časť hypofýzy v skutočnosti sama o sebe hormóny neprodukuje. Zo zadnej hypofýzy sa uvoľňuje oxytocín (ktorý ovplyvňuje sekréciu materského mlieka) a vazopresín (antidiuretický hormón ADH, ktorý sa podieľa na kontrole vodnej rovnováhy v tele). Tieto látky sa však len ukladajú a následne uvoľňujú z hypofýzy. Produkcia vazopresínu a oxytocínu prebieha v hypotalame, z ktorého sú tieto látky transportované do zadnej hypofýzy

Hypofýza: mechanizmus sekrécie hormónov

Hypofýza hrá mimoriadne dôležitú úlohu pri kontrole činnosti druhýchžliaz s vnútornou sekréciou, hypotalamus však hrá nadradenú úlohu. Práve hypotalamus vylučuje hormóny nazývané liberers – tieto látky stimulujú hypofýzu, aby uvoľnila svoje hormóny. Hypotalamus tiež produkuje opačné hormóny - statíny - ktoré znižujú uvoľňovanie hormónov z hypofýzy.

Sekréciu hormónov hypofýzy ovplyvňuje nielen hypotalamus, ale aj endokrinné žľazy riadené hypofýzou. Deje sa tak na základe tzv negatívne spätné väzby. Napríklad nízka hladina glukózy v krvi je signálom, že je zvýšené uvoľňovanie hormónov nadobličiek. Keď k tomu dôjde, hypotalamus uvoľní kortikoliberín, ktorý následne stimuluje hypofýzu, aby uvoľnila kortikotropín. Posledný z týchto hormónov stimuluje nadobličky, aby produkovali, okrem iného, glukokortikosteroidy (GCS). Zvýšená koncentrácia GCS v krvi vedie nielen k úrovni metabolického metabolizmu, ale ovplyvňuje aj činnosť hypotalamu a hypofýzy - za fyziologických podmienok tieto dva tropické orgány prestávajú uvoľňovať látky stimulujúce nadobličky. Vďaka existencii takýchto mechanizmov má telo schopnosť udržiavať homeostázu a správne prispôsobiť uvoľňovanie hormónov aktuálnym potrebám.

Hypofýza: choroby hypofýzy

Vzhľadom na to, za koľko procesov je hypofýza zodpovedná, asi nie je prekvapením, že dysfunkcia jej funkcií môže viesť k mnohým rôznym chorobným stavom. Patológie sa môžu vyvinúť, keď hypofýza produkuje príliš málo vlastných hormónov, ako aj keď sa hypofýza uvoľňuje v nadmernom množstve.

Jedným z najčastejších problémov hypofýzy sú neoplastické zmeny. Nádory hypofýzy nie sú nezvyčajné – odhaduje sa, že môžu predstavovať až 15 % všetkých nádorov mozgu. Väčšinou sú to benígne zmeny, môžu buď produkovať nejaký hormón, alebo byť bez hormonálnej aktivity. V prípade hormonálne aktívnych nádorov je z nich najčastejšie prolaktinóm, teda adenóm, ktorý produkuje prolaktín. Existujú aj iné adenómy hypofýzy, napríklad tie, ktoré nadmerne produkujú rastový hormón alebo tie, ktoré vylučujú nadmerné množstvo kortikotropínu.

Zdalo by sa, že adenómy bez hormonálnej aktivity sú menej nebezpečné ako zmeny, ktoré produkujú hormóny. V skutočnosti sa ukazuje, že to tak nevyhnutne nie je – nádory, ktoré neprodukujú hormóny, môžu napríklad rásť a narúšať funkciu normálnych buniek hypofýzy, čo môže viesť k nedostatku rôznych hormónov.trópy a prípadne hypopituitarizmus. Neoplastické lézie vznikajúce v oblasti optického prekríženia môžu zase vyvíjať tlak na prvky zrakovej dráhy, čo môže u pacientov spôsobiť poruchy videnia.

Poruchy hypofýzy môžu viesť k mnohým chorobám - toľkým, že by bolo ťažké čo i len stručne opísať každú z nich v tejto štúdii. Zostáva len vymenovať najčastejšie choroby, ktoré súvisia so zlyhaním hypofýzy, ktorými sú:

  • multihormonálna hypofyzárna insuficiencia
  • gigantizmus
  • akromegália
  • hypofyzárny nanizmus
  • sekundárna hypotyreóza alebo sekundárna hypertyreóza
  • Cushingova choroba
  • diabetes insipidus
  • prázdne sedlo tím
  • Sheehanova kapela
  • zápal hypofýzy
  • syndróm neprimeranej sekrécie vazopresínu (SIADH)

Kategórie:

Anatómia