Ateroskleróza je zákerná choroba. Väčšinou to začína nevinne: rýchlejšie sa unavíme, často nás bolia nohy, máme problém sústrediť sa a zapamätať si. Ale neliečená artérioskleróza môže mať za následok srdcový infarkt, mŕtvicu alebo amputáciu nohy. Preto je také dôležité predchádzať ateroskleróze a kontrolovať hladinu cholesterolu.

Ateroskleróza (arterioskleróza)začína u dospievajúcich. Každý z našich orgánov je prepletený sieťou krvných ciev. Práve nimi sa životodarná krv, ktorá nesie živiny zabezpečujúce správne fungovanie celého organizmu, dostáva do všetkých tkanív. Zdravé tepny pripomínajú hladké ohybné rúrky. Sťahujú sa a rozťahujú, čo umožňuje krvi voľne prúdiť. Žiaľ, vekom cievy tvrdnú. Tukové častice, bielkoviny a vápenaté soli sa ukladajú na stenách vašich tepien. Tento proces začína vo veku približne tucta rokov.

Klamlivý aterosklerotický plak

Častice cholesterolu cirkulujú v našej krvi. Je to tuková zlúčenina, ktorá sa podobá mäkkému vosku. Pečeň ho vyprodukuje asi 2 gramy denne. Oveľa väčšie množstvá dodávame do tela spolu s jedlom. Potrebujeme okrem iného aj cholesterol na dobré trávenie, na vylučovanie hormónov (hlavne sexu) a na tvorbu a vstrebávanie vitamínu D.

Ak je v krvi príliš veľa cholesterolu (najmä cholesterolu s nízkou hustotou, alebo LDL), hromadí sa v stenách tepien vo forme tzv. plak, alebo plak. Zužujú a spevňujú cievy. Tento proces sa nazýva ateroskleróza (arterioskleróza). Hoci sa cholesterol môže objaviť v ktorejkoľvek tepne, najčastejšie sa tvorí v koronárnom srdci, karotíde, ktorá zásobuje mozog krvou, a v tepnách, ktoré zásobujú krvou nohy.

Symptómy aterosklerózy

Zvýšenie množstva cholesterolu v krvi alebo nesprávny pomer jeho frakcií zvyčajne dlhodobo nespôsobuje žiadne rušivé príznaky. Až keď sú naše tepny zúžené aspoň na polovicu, všimneme si, že niečo nie je v poriadku: ľahšie sa unavíme, môžeme mať problémy so sústredením a zapamätaním.

Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa cholesterol hromadí v koži a možno ho vidieť ako žlté hrčky, zvyčajne okolo očných viečok, na lakti, pod prsiami. Môžu tiež vytvárať uzliny na šľachách zápästia a Achillovej šľache.

Dôležité

Krvné cievy, v závislosti odfunkcie majú rôzne veľkosti. Najväčšie alebo tepny môžu mať hrúbku palca. Tie, ktoré sa dostanú do srdca, sa nazývajú koronárne, pretože obklopujú náš najdôležitejší sval ako veniec. Tepny sa rozvetvujú na arterioly a tie sa menia na kapiláry (známe aj ako vlásočnice alebo vlásočnice) – najtenšie a najpočetnejšie z krvných ciev. Z kapilár prúdi krv do o niečo širších ciev nazývaných žily. Prechádzajú do žíl, ktoré vedú krv do srdca. Takže krv zo srdca vyteká tepnami a vracia sa žilami. Krvný tlak v žilách je nižší ako v tepnách.

Účinky aterosklerózy

Nárastom aterosklerotického plátu sa cievy zužujú a krv sa cez ne stále ťažšie pretláča. Srdce, ktoré funguje ako pumpa, to zrýchľuje a krv prúdi rýchlejšie. Vďaka tomu sa do jednotlivých orgánov prekrví, no zároveň je to nadmerná námaha pre samotné srdce.

Sval rastie, aby sa vyrovnal s úlohou a … vyžaduje si väčšiu porciu okysličenej, výživnej krvi. Medzitým sú koronárne tepny zúžené aterosklerotickým plakom príliš úzke na to, aby prerastený sval dostal toľko krvi, koľko potrebuje. Srdce sa stáva hypoxickým. To spôsobuje bolesť na hrudníku nazývanú koronárna (nazývaná angína). V priebehu času sa takáto bolesť vyskytuje aj po miernej námahe.

Pri pokročilej ateroskleróze môžu usadeniny cholesterolu zaberať viac ako polovicu prierezu cievy. Pod vplyvom napríklad zvýšeného tlaku môže vnútorná stena nádoby prasknúť. Krvné doštičky, ktoré sa pri prasknutí rýchlo zlepia, vytvoria zrazeninu, ktorá sa môže kedykoľvek odtrhnúť od steny a prúdiť s krvou napríklad smerom k srdcu (vtedy dôjde k infarktu), mozgu (nastane mŕtvica), pľúcam (dochádza k embólii).Často býva prítomná aj ťažká ischémia nôh. To môže viesť k nekróze niektorých tkanív. Potom vznikajú nehojace sa vredy, ktoré môžu v extrémnych prípadoch viesť až k amputácii nohy.

Ateroskleróza: výskum

Žiaľ, neexistuje žiadna špecializovaná štúdia, ktorá by umožnila potvrdenie aterosklerózy. Keď je v tepnách veľa plaku, dá sa to zistiť ultrazvukom. Monitor zobrazuje rozšírenie a zhrubnutie stien ciev. Užitočné je ultrazvukové vyšetrenie s dopplerovským nástavcom, vďaka ktorému môže lekár posúdiť poruchy prietoku krvi cievami.

Stav koronárnych artérií umožňuje posúdiť počítačovú tomografiu a koronárnu angiografiu. Riziko aterosklerózy možno odhadnúť aj vyšetrením hladiny celkového cholesterolu a jeho frakciíLDL (zlé) a HDL (dobré) a hladiny triglyceridov v krvi.

Lieky a liečba aterosklerózy

Lekári odporúčajú lieky na zníženie cholesterolu. Z prípravkov novšej generácie majú k dispozícii fibráty, ktoré zvyšujú hladinu dobrého cholesterolu (napr. lipantyl, lipostat, bezamidín) a statíny (napr. vasilip, zocor), ktoré znižujú hladinu zlého cholesterolu a triglyceridov a zvyšujú tzv. koncentrácia dobrého cholesterolu.

Statíny pomáhajú spomaliť alebo dokonca regredovať aterosklerotické zmeny v koronárnych artériách. Niekedy však lieky nestačia na to, aby nás zachránili napríklad pred infarktom či mozgovou príhodou. Niekedy musia lekári prijať radikálne opatrenia:

  • Let balónom. Malým rezom (najčastejšie v slabinách) sa do tepny zavedie katéter. Lekár sleduje jeho pohyby na monitore. Keď sa katéter dostane do miesta najväčšieho zúženia, špeciálny balónik zavedený cez katéter zväčší svoj objem a rozdrví tak usadeniny cholesterolu. Drobka sa vytiahne cez katéter a tepna sa rozšíri.
  • Stenty. Aby tepna neprerástla aterosklerotickým plátom, tzv stent. Je to krátka trubica vyrobená z jemnej sieťoviny. Stenty sú často namočené v špeciálnych látkach (napr. rapamycín), aby sa zabránilo usadzovaniu plaku na sieťke.
  • Podľa pruhov. Ak nie je možné tepnu otvoriť, je niekedy potrebné vykonať tzv premostenie. Odoberie sa kúsok zdravej žily, napr. z pacientovej nohy, a zašije sa s jedným koncom nad a druhým pod prekážkou (t. j. nahromadením plaku), ktorá blokuje prietok krvi. Po bypasse bude krv prúdiť rýchlo.
Dôležité

Otestujte si cholesterol

Neexistuje jednotný štandard pre hladiny cholesterolu spoločný pre všetkých ľudí. Jeho koncentrácia závisí okrem iného od na tom, koľko máte rokov, či ste celkovo zdravý, či trpíte napríklad cukrovkou, vysokým krvným tlakom, fajčíte cigarety alebo vediete aktívny životný štýl. V európskych krajinách sa predpokladalo, že u dospelého človeka by koncentrácia celkového cholesterolu v krvi nemala byť vyššia ako 200 mg/dl (napr. v USA - 220 mg/dl). Ak je vyššia - mali by sa vykonať testy frakcie cholesterolu (LDL a HDL) a koncentrácie triglyceridov.

  • Celkový cholesterol – normálna koncentrácia pod 200 mg / dl
  • LDL frakcia (zlý cholesterol) - normálna koncentrácia pod 130 mg / dl
  • frakcia HDL (dobrý cholesterol) - normálna koncentrácia nad 45 mg / dl
  • Triglyceridy - normálna koncentrácia pod 200 mg / dl
Pokúsiť sa

Autor: Time S.A

Pamätajte, že správne zvolená strava pomôže znížiť krvný tlak. Využite výhody JeszCoLubisz - inovatívneho stravovacieho systému Sprievodcu zdravím a užite si individuálne zvolený plán a neustálu starostlivosť dietológa. Starajte sa o svoje zdravie a znížte riziko kardiovaskulárnych ochorení.

Dozvedieť sa viac

Kategórie:

Kardiológia